Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

MGBAVOLƐ NEE MBƐLƐRA BIZA KƐ

Kɛ Ɔkɛyɛ Na Meagyinla Adwenleadwenle Nloa Ɛ?

Kɛ Ɔkɛyɛ Na Meagyinla Adwenleadwenle Nloa Ɛ?

 Duzu a maa ɛdwenledwenle a?

Asoo edwɛkɛ ɛhye mɔ maa ɛnwu kɛzi ɔyɛ a ɛte nganeɛ la ɔ?

“Dahuu medwenle kɛ: ‘Na saa . . . ?’ ‘Na saa kale to yɛ aze ɛ?’ ‘Na saa anwumalɛne mɔɔ yɛde nu la tɔ aze ɛ?’ Medwenledwenle ninyɛne mɔɔ awie mɔɔ ye adwenle nu la ɛkɛ ɛnrɛdwenle nwolɛ somaa la anwo.”​—Charles.

“Dahuu medwenledwenle kɛ asɛɛ mele kɛ abotokila mɔɔ de ehwili mɔɔ pɛne ɔ nwo na ɔgyi ɔ bo zo ɛleka ko ne ala la anu. Meku me nwo ɛvɛlɛ somaa, noko mennyia ɛhwee!”​—Anna.

“Saa menli ka kile me kɛ me nwo ɛyɛ moavolɛ kɛ metɛbɔ sukulu nu a, meka mekile me nwo kɛ, ‘Bɛnze ngyegyelɛ mɔɔ wɔ sukulu ɛkɛ la!’”​—Daniel.

“Mele kɛ awie mɔɔ anwo ɛhyele ye somaa la. Dahuu medwenle debie bieko mɔɔ bazi anzɛɛ mebayɛ la anwo.”​—Laura.

Nɔhalɛ edwɛkɛ ne a le kɛ: Yɛde mekɛ mɔɔ Baebolo ne hanle kɛ “anwongyelelɛ dɔɔnwo bara” la anu. (2 Temɔte 3:1) Ɔlua ɛhye ati, adwenleadwenle kola tɔ mgbanyinli nee ngakula kɔsɔɔti anwo.

 Asoo mekɛ ne amuala a adwenleadwenle ɛnle kpalɛ a?

Kyɛkyɛ. Nɔhalɛ nu, Baebolo ne ka kɛ ɔle kpalɛ kɛ yɛbadwenle mɔɔ yɛyɛ a ɔbazɔ yɛ kulovolɛma anye la anwo.​—1 Kɔlentema 7:32-34; 2 Kɔlentema 11:28.

Eza yɛbaha kɛ​—adwenleadwenle bahola ayɛ tumi bie mɔɔ maa anwosesebɛ. Kɛ neazo la, fa ye kɛ dapɛne bieko ɛbayɛ sɔnea wɔ sukulu. Adwenleadwenle bamaa wɔazukoa debie dapɛne ɛhye anu​—na ɛhye baboa wɔ yeamaa wɔali konim!

Eza adwenleadwenle kola bɔ wɔ kɔkɔ wɔ esiane nwo. Bɛlɛra bie mɔɔ bɛfɛlɛ ye Serena la ka kɛ, “Ɛbadwenle nwolɛ, ɔluakɛ ɛze kɛ ɛlɛtu agyakɛ ɛtane bie na ɔwɔ kɛ ɛyɛ nzenzaleɛ amaa ɛ nzo nu adwo wɔ.”​—Fa toto Gyemise 5:14 anwo.

Nɔhalɛ edwɛkɛ ne a le kɛ: Adwenleadwenle bahola aboa wɔ​—suzuamgba ala mɔɔ ɔmaa ɛyɛ debie kpalɛ la.

Na saa adwenleadwenle maa ɛnyia adwenletane noko ɛ?

Adwenleadwenle bamaa wɔade nganeɛ kɛ ɛnnwu mɔɔ ɛyɛ a, noko awie mɔɔ te tɛnlabelɛ ne abo kpalɛ la bahola aboa wɔ

Neazo: Richard mɔɔ ɛli 19 la ka kɛ, “Saa medwenle mɔɔ bavi tɛnlabelɛ ɛtane bie anu ara la anwo a, ɔmaa adwenleadwenle tɔ me nwo. Ɛhye maa medwenledwenle tɛnlabelɛ ne anwo fane dɔɔnwo.”

Baebolo ne ka kɛ, “anzonudwolɛ maa nwonane ba bɛ nwo.” (Mrɛlɛbulɛ 14:30) Noko akee, adwenleadwenle fa ngyegyelɛ dɔɔnwo mɔɔ bie a le atimgbakyelɛ, anyezohyinlɛ, ahunlundulɛ nee ahonle mɔɔ si kpole la ba.

Na saa ɔba ye kɛ adwenleadwenle ɛnrɛboa wɔ na ɔbaboda wɔ noko ɛ?

 Mɔɔ ɛbahola wɔayɛ la

  • Nwu deɛmɔti ɛdwenledwenle la. “Kɛzi ɛbava wɔ adwenle wɔazie wɔ ɛzonlelilɛ zo la le debie ko; yɛɛ kɛzi ɛbadwenle dɔɔnwo la le debie fofolɛ. Ɛhye kakye me edwɛkɛ bie mɔɔ se, adwenleadwenle le kɛ ɛlɛne mɔɔ bɛhenda ye wɔ azule nloa mɔɔ ɛpia ye a ɔndu ɔ bo la.”​—Katherine.

    Baebolo ne ka kɛ: ‘Bɛ nuhua boni yɛɛ kɛhola kɛlua ye adwenleadwenle zo kɛva mekɛ ekyi kɛboka ye mekɛ nwo a?’​—Mateyu 6:27.

    Mɔɔ ɛhye kile la: Saa adwenleadwenle ammaa wɔanyia ngyegyelɛ bie sɔbelɛ a​—ɔkola ɔfa ngyegyelɛ ne bie ɔboka nwo anzɛɛ ɔyɛ ngyegyelɛ ɔmaa wɔ.

  • Dwenle ɛnɛ angome anwo. “Dwenle nwolɛ kpalɛ. Asoo mɔɔ ɛlɛdwenledwenle nwolɛ la anwo bahyia ɛhyema, wɔ siane, ɛvolɛ ko anzɛɛ ɛvolɛ nnu anu ɔ?”​—Anthony.

    Baebolo ne ka kɛ: “Bɛmmadwenle ɛhyema anwo; ɛhyema ɔdaye ɔ nee ɔ ti anwo adwenleadwenle ɛdeɛ lua. Ɔngyia kɛ bɛkɛva kenle ko anwo adwenleadwenle ɛdeɛ bɛkɛboka ko ɛdeɛ nwo.”​—Mateyu 6:34.

    Mɔɔ ɛhye kile la: Nrɛlɛbɛ ɛnle nu kɛ yɛbadwenle ɛhyema ngyegyelɛ ne anwo yɛaboka ɛnɛ ɛdeɛ nwo​—bie bɔbɔ a mɔɔ yɛdwenle nwo la ɛnrɛyɛ zɔ.

  • Mmamaa mɔɔ ɛnrɛhola nwolɛ ɛhwee yɛ la gyegye wɔ. “Debie mɔɔ ɛbahola wɔayɛ la a le kɛ ɛbaziezie ɛ nwo wɔamaa tɛnlabelɛ bie kɛ mɔɔ ɛbahola la, noko nwu ye kɛ tɛnlabelɛ ne bie wɔ ɛkɛ a ɛnrɛhola ɛnrɛyɛ nwolɛ ɛhwee.”​—Robert.

    Baebolo ne ka kɛ: “Tɛ menli mɔɔ anwo yɛ ndɛ la a dahuu di konim wɔ ɛnriandilɛ nu a, . . . yɛɛ tɛ bɛdabɛ mɔɔ bɛze debie yɛ kpalɛ la angome a nyia gyinlabelɛ kpole a. Tɛ mekɛ ne amuala a bɛdi ye moavolɛ a.”​—Nolobɔvo ne 9:11.

    Mɔɔ ɛhye kile la: Ɔdwu mekɛ ne bie a ɛnrɛhola ɛnrɛhakyi wɔ tɛnlabelɛ ne, noko ɛkola ɛkakyi kɛzi ɛdwenle ninyɛne nwo la.

  • Nyia tɛnlabelɛ ne anwo ndelebɛbo kpalɛ. “Menwu kɛ ɔwɔ kɛ mete tɛnlabelɛ ne abo kpalɛ amaa meandwenledwenle somaa. Ɔwɔ kɛ mesi ninyɛne mɔɔ anwo hyia kpalɛ la anwo kpɔkɛ na mebɔ mɔdenle meyɛ zɔhane ninyɛne ne mɔ.”​—Alexis.

    Baebolo ne ka kɛ: “Bɛnwu mɔɔ le kpalɛ la.”​—Felepaema 1:10.

    Mɔɔ ɛhye kile la: Menli mɔɔ te bɛ tɛnlabelɛ ne abo la ɛmmaa adwenleadwenle ɛmbo bɛ nwo zo.

  • Ka kile awie. “Ɔka ekyii menyia ɛvolɛ bulu nee ko la, mevi sukulu meba sua nu a ɛnee melɛdwenle mɔɔ bazi ɛhyema la anwo. Me mame nee me papa tie me wɔ mekɛ mɔɔ melɛtendɛ la. Ɛnee ɔle kpalɛ kɛ bɛwɔ ɛkɛ la. Ɛnee medie bɛ medi na meka mɔɔ gyegye me la mekile bɛ. Ɛhye boale me ɔmaanle mengyinlanle mɔɔ aleɛ kye a ɔbazi la anloa.”​—Marilyn.

    Baebolo ne ka kɛ: “Adwenleadwenle maa sonla yɛ basaa, na edwɛkɛ kpalɛ maa sonla di fɛlɛko.”​—Mrɛlɛbulɛ 12:25.

    Mɔɔ ɛhye kile la: Awovolɛ anzɛɛ agɔnwolɛ bie bahola ava nzuzulɛ bie mɔɔ bahola ade wɔ adwenleadwenle zo la amaa wɔ.

  • Asɔneyɛlɛ. “Saa metendɛ kpole wɔ asɔneyɛlɛ nu na mete me ne a, ɔboa me. Ɔmaa meka mɔɔ melɛdwenledwenle nwolɛ la na ɔmmaa menva menzie me ti anu. Eza ɔboa me ɔmaa menwu ye kɛ Gyihova le kpole tɛla me adwenleadwenle ne.”​—Laura.

    Baebolo ne ka kɛ: “Bɛva bɛ adwenleadwenle muala bɛgua ɔ nwo zo, ɔboalekɛ ɔdwenle bɛ nwo.”​—1 Pita 5:7.

    Mɔɔ ɛhye kile la: Asɔneyɛlɛ ɛnle adenle mɔɔ yɛdua zo yɛdi yɛ ngyegyelɛ nwo gyima a. Ɔle adwelie mɔɔ yɛ nee Gyihova Nyamenle mɔɔ ɛbɔ ɛwɔkɛ kɛ: “Bɛmmamaa bɛ ahonle tu, medame a mele bɛ Nyamenle a. Mebamaa bɛ anwosesebɛ, mebaboa bɛ” di la.​—Ayezaya 41:10.