Áno, Boh odpúšťa ľuďom hriechy, ak urobia správne kroky. Biblia hovorí, že Boh je „pripravený odpúšťať“ a že „odpustí vo veľkej miere“. (Neh. 9:17; Žalm 86:5; Iz. 55:7) Keď odpúšťa, odpúšťa úplne. Naše hriechy sú potom „zotrené“ alebo vymazané. (Sk. 3:19, Slovenský ekumenický preklad) Boh odpúšťa natrvalo, pretože hovorí: „Na ich hriech už viac nebudem spomínať.“ ​(Jer. 31:34) Keď raz niečo odpustí, nepripomína nám to znova a znova, aby v nás vzbudzoval pocit viny alebo nás opakovane trestal.

 Dôvodom, prečo nám Boh odpúšťa, nie je to, že by bol slabý či sentimentálny. Boh nikdy neznižuje svoje spravodlivé normy. Preto niektoré hriechy odmieta odpustiť. (Joz. 24:19, 20)

Čo robiť, aby nám Boh odpustil

1.   Uznať, že hriech, ktorého sme sa dopustili, bol porušením Božích zákonov. Hoci to, čo sme urobili, mohlo zraniť aj iných, musíme pochopiť a uznať, že hriech je predovšetkým urážkou Boha. (Žalm 51:1, 4; Sk. 24:16)

2.   Vyznať hriech Bohu v modlitbe. (Žalm 32:5; 1. Jána 1:9)

3.   Pociťovať hlbokú ľútosť, že sme sa dopustili hriechu. Takýto „zármutok zbožným spôsobom“ vedie k pokániu, čiže k zmene vnútorného postoja. (2. Kor. 7:10) Patrí k nemu aj oľutovanie nesprávnych krokov, ktoré viedli k hriechu. (Mat. 5:27, 28)

4.   „Obrátiť sa“, čiže zmeniť svoje doterajšie správanie. (Sk. 3:19) Znamená to neopakovať nejakú chybu alebo prestať s nejakým nesprávnym konaním. Môže to znamenať úplnú zmenu myslenia a správania. (Ef. 4:23, 24)

5.   Napraviť krivdy alebo nahradiť vzniknuté škody. (Mat. 5:23, 24; 2. Kor. 7:11) Ospravedlniť sa ľuďom, ktorí trpeli pre to, čo sme urobili alebo neurobili a mali urobiť. Mali by sme ich aj odškodniť do takej miery, do akej je to len možné. (Luk. 19:7–10)

6.   Prosiť Boha v modlitbe, aby nám odpustil na základe Ježišovej výkupnej obete. (Ef. 1:7) Ak chceme, aby Boh naše modlitby prijal, musíme aj my odpúšťať tým, ktorí zhrešili voči nám. (Mat. 6:14, 15)

7.   Ak je hriech vážny, mali by sme sa o ňom porozprávať s niekým, kto je spôsobilý poskytovať duchovnú pomoc a kto sa za nás môže modliť. (Jak. 5:14–16)

Mylné predstavy o tom, ako získať Božie odpustenie

 „Vyspovedám sa a moje hriechy budú zmyté.“

 Žiaden človek nemá oprávnenie odpustiť ľuďom ich hriechy proti Bohu. To, že človek vyzná svoj hriech pred niekým iným, mu môže pomôcť, aby sa duchovne zotavil, ale len Boh môže odpúšťať hriechy. (Ef. 4:32; 1. Jána 1:7, 9)

 Teda čo mal Ježiš na mysli, keď povedal: „Komukoľvek odpustíte hriechy, sú mu odpustené; komukoľvek ich zadržíte, sú zadržané“? (Ján 20:23) Hovoril o mimoriadnej autorite, ktorú dal apoštolom, keď prijali svätého ducha. (Ján 20:22)

 Tento dar prijali, keď bol na nich podľa Ježišovho sľubu v roku 33 n. l. „vyliaty“ svätý duch. (Sk. 2:1–4) Apoštol Peter použil túto autoritu, keď súdil kresťanských učeníkov Ananiáša a Zafíru. Peter sa zázrakom dozvedel o ich podvode a jeho rozsudok ukázal, že hriech im nebude odpustený. (Sk. 5:1–11)

 Tento zázračný dar svätého ducha spolu s takými darmi, ako bolo uzdravovanie a hovorenie jazykmi, prestal byť udeľovaný po smrti apoštolov. (1. Kor. 13:8–10) Takže dnes nemôže žiaden človek zbaviť iného človeka hriechu.