Odpustiť znamená prepáčiť človeku, ktorý sa voči nám niečím previnil. Grécke slovo použité v Biblii, ktoré sa prekladá ako „odpustiť“, nesie myšlienku zrušenia dlhu. Ježiš použil tento obraz, keď svojich učeníkov učil modliť sa: „Odpusť nám naše hriechy, lebo i my odpúšťame každému, kto je nám dlžen.“ ​(Lukáš 11:4) Odpustenie prirovnal k zrušeniu dlhu aj v podobenstve o nemilosrdnom otrokovi. (Matúš 18:23–35)

 Keď druhým odpustíme, prestaneme sa na nich hnevať a vzdáme sa akéhokoľvek nároku na odškodnenie za bolesť či stratu, ktorú nám spôsobili. Biblia učí, že základom pravého odpustenia je nesebecká láska, lebo láska „nepočíta krivdy“. (1. Korinťanom 13:4, 5, Slovenský ekumenický preklad)

Čo odpustenie neznamená

•   Tolerovať nesprávne konanie. Biblia odsudzuje tých, ktorí tvrdia, že zlé skutky sú neškodné alebo prijateľné. (Izaiáš 5:20)

•   Tváriť sa, že sa nič nestalo. Boh odpustil kráľovi Dávidovi vážne hriechy, no nechránil ho pred ich následkami. Dokonca dal zapísať správu o Dávidových hriechoch do Biblie, takže sa na ne dodnes nezabudlo. (2. Samuelova 12:9–13)

•   Nechať sa využívať. Povedzme, že niekomu požičiate peniaze. No ten človek ich premrhá a potom vám dlh nespláca tak, ako vám to sľúbil. Veľmi ho to mrzí a ospravedlní sa vám. Možno sa rozhodnete odpustiť mu, prestanete sa naňho hnevať, nepripomínate mu to stále, ba dokonca mu dlh úplne zrušíte. No môžete sa tiež rozhodnúť, že mu už viac peniaze nepožičiate. (Žalm 37:21; Príslovia 14:15; 22:3; Galaťanom 6:7)

•   Prepáčiť bez opodstatneného dôvodu. Boh neodpúšťa ľuďom, ktorí sa dopustili úmyselných, zlomyseľných hriechov a odmietajú svoje chyby uznať, zmeniť sa a ospravedlniť sa tým, voči ktorým sa previnili. (Príslovia 28:13; Skutky 26:20; Hebrejom 10:26) Takíto nekajúcni hriešnici sa stávajú Božími nepriateľmi a Boh od nás nevyžaduje, aby sme odpúšťali tým, ktorým ani on sám neodpustil. (Žalm 139:21, 22)

   Čo ak s vami niekto kruto zaobchádzal alebo vás týral a teraz sa za to odmieta ospravedlniť alebo sa dokonca odmieta priznať, že sa toho dopúšťal? V Biblii nachádzame túto radu: „Opusť hnev a zanechaj zúrivý hnev.“ ​(Žalm 37:8) Hoci chybu nebudete ospravedlňovať, môžete sa rozhodnúť, že sa nepoddáte hnevu. Dôverujte Bohu, že bude previnilca brať na zodpovednosť. (Hebrejom 10:30, 31) Útechou vám môže byť i vedomie, že Boh vo svojom čase nastolí podmienky, keď už viac nebudeme cítiť bolesť či hlboké sklamanie, ktoré nás dnes ťažia. (Izaiáš 65:17; Zjavenie 21:4)

•   „Odpúšťať“ každú maličkosť. Niekedy možno ani nie je potrebné odpustiť domnelú krivdu, ale skôr si uznať, že sme v skutočnosti nemali dôvod uraziť sa. V Biblii sa píše: „Neunáhľuj sa v svojom duchu, aby si sa urazil, pretože urážlivosť spočíva v náručí hlupákov.“ ​(Kazateľ 7:9)

Čo vám pomôže odpúšťať

1.   Pamätajte, čo znamená odpustiť. Neznamená to tolerovať nesprávne konanie ani sa tváriť, že sa nič nestalo. Len sa tým už jednoducho nebudete viac zaoberať.

2.   Uvedomte si, aké výhody to má, keď odpúšťate. Keď sa zbavíte hnevu a zatrpknutosti, pomôže vám to udržať si pokoj, čo prospieva zdraviu a prispieva k šťastiu. (Príslovia 14:30; Matúš 5:9) A čo je ešte dôležitejšie, ak odpustíte iným ich priestupky, môžete očakávať, že aj vám Boh odpustí vaše. (Matúš 6:14, 15)

3.   Prejavujte pochopenie. Všetci sme nedokonalí. (Jakub 3:2) Každý je rád, keď mu druhí odpustia, a preto by sme aj my mali odpúšťať iným. (Matúš 7:12)

4.   Buďte rozumní. Ak máte nejaký dôvod na sťažnosť, ale v podstate ide o maličkosť, môžete uplatniť biblickú radu: „Ďalej sa navzájom znášajte.“ ​(Kolosanom 3:13)

5.   Konajte rýchlo. Snažte sa urovnať vzťah a odpustiť čo najskôr a nenechajte sa zožierať hnevom. (Efezanom 4:26, 27)