Prvý Korinťanom 13:1–13

  • Láska – cesta, nad ktorú niet (1 – 13)

13  Keby som hovoril ľudskými aj anjelskými jazykmi, ale nemal by som lásku, bol by som ako rinčiaci kov, ako zuniaci činel.  Keby som mal dar prorokovať a rozumel by som všetkým svätým tajomstvám a keby som mal všetko poznanie+ a takú vieru, že by som hory prenášal, ale nemal by som lásku, nebol by som nič.*+  Keby som dal celý svoj majetok, aby som nasýtil chudobných,+ a keby som bol ochotný obetovať svoj život, aby som sa mohol chváliť, ale nemal by som lásku,+ bolo by mi to nanič.  Láska+ je trpezlivá+ a láskavá.+ Láska nezávidí,*+ nevychvaľuje sa, nepovyšuje sa,+  nespráva sa neslušne,*+ nie je sebecká,*+ nedá sa vyprovokovať,+ nepočíta krivdy.*+  Neteší sa z nespravodlivosti,+ ale teší sa z pravdy.  Všetko znáša,+ všetkému verí,+ vo všetko dúfa,+ vo všetkom vytrváva.+  Láska nikdy nezlyháva.* Dar prorokovať sa pominie, dar jazykov prestane a dar poznania zanikne.  Lebo máme čiastočné poznanie+ a čiastočne prorokujeme, 10  ale keď príde to, čo je úplné, zanikne to, čo je čiastočné. 11  Keď som bol dieťa, hovoril som ako dieťa, myslel som ako dieťa, všetko som posudzoval ako dieťa, ale keď som sa stal mužom, zanechal som detské spôsoby. 12  Lebo teraz vidíme len hmlisté obrysy* v kovovom zrkadle, ale potom to bude tvárou v tvár. Teraz mám iba čiastočné poznanie, no potom bude moje poznanie úplné,* tak ako Boh úplne pozná mňa. 13  To, čo zostáva, je viera, nádej a láska, tieto tri. Ale najväčšia z nich je láska.+

Poznámky pod čiarou

Al. „súci na nič“.
Al. „nežiarli“.
Al. „nepripomína si zlo“.
Al. „nezameriava sa na svoje výhody“.
Al. „hrubo“.
Al. „nezanikne“.
Al. „len nejasne“.
Al. „presné“.