Druhý Korinťanom 7:1–16

  • Očistiť sa od poškvrny (1)

  • Pavol sa raduje z Korinťanov (2 – 4)

  • Títus prináša dobré správy (5 – 7)

  • Smútok, ktorý sa páči Bohu, vedie k pokániu (8 – 16)

7  Milovaní, keď teda máme tieto sľuby,+ očistime sa od všetkého, čo poškvrňuje telo i ducha,+ a pretože sa bojíme Boha, zdokonaľujme svoju svätosť.  Urobte nám miesto vo svojom srdci.+ Nikomu sme neukrivdili, nikoho sme neskazili, nikoho sme nevyužili.+  Nehovorím to, aby som vás odsúdil. Lebo ako som už povedal, ste v našom srdci a ani smrť, ani život na tom nič nezmení.  Hovorím k vám úplne otvorene* a veľmi sa vami chválim. Som veľmi povzbudený* a napriek všetkým našim ťažkostiam prekypujem radosťou.+  Keď sme prišli do Macedónie,+ neprinieslo nám* to úľavu. Zo všetkých strán na nás doliehalo samé trápenie – zvonka boje, zvnútra obavy.  Ale Boh, ktorý utešuje strápených,+ nás povzbudil* Títovou návštevou,  a nielen jeho návštevou, ale aj tým, ako ste ho povzbudili.* Porozprával nám o tom, ako ma túžite vidieť, ako smútite, ako úprimne sa o mňa zaujímate,* a tak som mal ešte väčšiu radosť.  Ak som vás svojím listom zarmútil,+ neľutujem to. Najprv som to ľutoval (keď som videl, že vás ten list zarmútil, hoci len na chvíľku),  ale teraz sa radujem. Neteší ma to, že ste boli smutní, ale to, že smútok vás viedol k pokániu. Boli ste smutní tak, ako sa to páči Bohu, takže sme vám nijako neublížili. 10  Smútok, ktorý sa páči Bohu, podnecuje k pokániu, čo vedie k záchrane, a to netreba ľutovať.+ Ale smútok typický pre svet prináša smrť. 11  Pozrite, aký účinok na vás mal smútok, ktorý sa páči Bohu! Viedol vás k túžbe očistiť sa, k rozhorčeniu, k bázni a k túžbe a horlivosti napraviť zlé konanie.+ Tým všetkým ste dokázali, že ste v tejto veci čistí.* 12  Aj keď som vám napísal, neurobil som to kvôli tomu, kto sa dopustil hriechu,+ ani kvôli tomu, komu bolo ublížené. Písal som vám, aby sa pred Bohom ukázalo, či budete ochotní počúvať nás. 13  A to nás povzbudilo. No ešte viac sme sa potešili z Títovej radosti, pretože ste ho všetci pozdvihli na duchu. 14  Lebo som mu o vás hovoril a chválil sa vami a teraz sa nemusím hanbiť. Ako sme vám vo všetkom hovorili pravdu, tak aj to, čím sme sa Títovi chválili, sa ukázalo ako pravdivé. 15  A jeho láska k vám je ešte väčšia, keď spomína na to, akí ste boli všetci poslušní+ a prijali ste ho s úctou a bázňou. 16  Radujem sa, že vám môžem vo všetkom dôverovať.*

Poznámky pod čiarou

Al. „s veľkou voľnosťou reči“. Pozri Slovník pojmov.
Al. „plný útechy“.
Dosl. „nášmu telu“.
Al. „utešil“.
Al. „utešili“.
Dosl. „o vašej horlivosti pre mňa“.
Al. „cudní; nevinní“.
Al. možno „že môžem byť vďaka vám plný odvahy“.