Prejsť na článok

Prečo mi rodičia nedoprajú ani trochu zábavy?

Prečo mi rodičia nedoprajú ani trochu zábavy?

Predstav si takúto situáciu:

Chceš ísť na nejakú akciu, ale nie si si istý, či ťa rodičia pustia. Ktorú z týchto možností by si si vybral?

  1.   NEOPÝTAŠ SA A ROVNO PÔJDEŠ

  2.   NEOPÝTAŠ SA A NEPÔJDEŠ

  3.  OPÝTAŠ SA A UVIDÍŠ

 1. NEOPÝTAŠ SA A ROVNO PÔJDEŠ

 Prečo azda uvažuješ o tejto možnosti: Chceš na svojich kamarátov urobiť dojem tým, aký si nezávislý. Máš pocit, že veciam rozumieš lepšie ako rodičia, alebo ti je jedno, aký majú názor. (Príslovia 14:18)

 K čomu to povedie: Na kamarátov možno urobíš dojem, no zároveň o tebe niečo zistia – že konáš nečestne. Ak si schopný podviesť rodičov, možno budeš podvádzať aj kamarátov. Svojím správaním zradíš dôveru rodičov. Keď sa to dozvedia, zraní ich to a zrejme ťa neminie domáce väzenie. (Príslovia 12:15)

 2. NEOPÝTAŠ SA A NEPÔJDEŠ

 Prečo azda uvažuješ o tejto možnosti: Zamyslíš sa nad ponukou a povieš si, že je to proti tvojim zásadám alebo že niektorí z pozvaných by pre teba neboli dobrou spoločnosťou. (1. Korinťanom 15:33; Filipanom 4:8) Alebo to môže byť inak. Aj by si chcel ísť, ale bojíš sa na to rodičov opýtať.

 K čomu to povedie: Ak nepôjdeš, lebo vieš, že by to bolo nesprávne, nebudeš mať veľký problém vysvetliť to kamarátom. Ale ak nepôjdeš iba preto, lebo sa bojíš opýtať, nakoniec budeš doma sedieť znechutený a vravieť si, že všetci sa bavia, len ty nie.

 3. OPÝTAŠ SA A UVIDÍŠ

 Prečo azda uvažuješ o tejto možnosti: Uznávaš autoritu svojich rodičov a vážiš si ich úsudok. (Kolosanom 3:20) Máš ich rád a nechceš im ublížiť tým, že by si sa vykradol von bez ich vedomia. (Príslovia 10:1) A okrem toho budeš mať príležitosť vysvetliť im svoje dôvody.

 K čomu to povedie: Rodičia budú vidieť, že ich máš rád a vážiš si ich. A ak sa im tvoja prosba bude zdať rozumná, možno ťa pustia.

Prečo ťa rodičia niekedy nepustia

Rodičia majú podobne ako plavčíci lepší prehľad o situácii a môžu skôr vidieť prípadné nebezpečenstvo

 Jeden dôvod by sa dal vysvetliť na príklade. Keď máš možnosť vybrať si miesto na plávanie, zrejme si vyberieš také, kde sú plavčíci. Prečo? Lebo keď sa zabávaš vo vode, príliš si nevšímaš, či ti niečo nehrozí. Ale plavčíci majú lepší prehľad o situácii a skôr si všimnú nebezpečenstvo. Podobne rodičia vedia toho o živote viac a majú viac skúseností, a tak si môžu všimnúť nebezpečenstvo tam, kde ho ty nevidíš. Tak ako plavčíci, ani rodičia ti nechcú kaziť zábavu, ale chcú ťa ochrániť pred tým, čo by ťa mohlo obrať o radosť zo života.

 A ešte jeden dôvod. Rodičia veľmi túžia chrániť ťa. Láska ich podnecuje, aby vyhoveli tvojej prosbe vždy, keď je to možné, ale zamietli ju vždy, keď je to nutné. Keď si od nich pýtaš dovolenie niečo robiť, pýtajú sa sami seba, aké riziko je s tým spojené a či sú ochotní ho podstúpiť. Vyhovejú ti len vtedy, ak majú dostatočné dôvody veriť, že sa ti nič nestane.

Ako zvýšiť šance, že ťa pustia

Zohrávajú v tom úlohu štyri činitele

 Čestnosť: Polož si otázky: ‚Prečo tam vlastne chcem ísť? Je to hlavne preto, že tam budeme robiť niečo, čo ma baví, alebo preto, že chcem zapadnúť medzi rovesníkov? Je to preto, že tam bude niekto, kto sa mi páči?‘ A potom buď čestný k rodičom. Oni boli tiež kedysi mladí a dobre ťa poznajú, a preto zrejme aj tak prídu na to, čo ťa tam ťahá. Keď k nim budeš úprimný, ocenia to a ty budeš mať úžitok z ich múdrosti. (Príslovia 7:1, 2) Pokiaľ však nebudeš čestný, podkopeš svoju dôveryhodnosť a znížia sa tým šance, že ťa na tú akciu pustia.

 Načasovanie: Nezasyp rodičov svojimi prosbami, len čo prídu z práce alebo keď sú do niečoho zahĺbení. Radšej choď za nimi vtedy, keď sú vo väčšej pohode. Ale nie je dobré nechávať to na poslednú chvíľu a potom sa dožadovať okamžitej odpovede. Rodičia sa neradi rozhodujú narýchlo. Spýtaj sa dostatočne zavčasu, aby si to mohli premyslieť.

 Informácie: Nevyjadruj sa hmlisto. Jasne vysvetli, kam chceš ísť. Ak sa ťa rodičia budú pýtať povedzme „Kto tam bude?“, „Bude tam niekto dospelý, kto na to bude dohliadať?“ či „Kedy prídeš domov?“ a ty im odpovieš „Neviem“, asi ich tým neuspokojíš.

 Postoj: Nepovažuj rodičov za nepriateľov. Pozeraj sa na nich ako na členov tímu – keď sa to tak vezme, aj nimi sú. Keď ich budeš považovať za spojencov, z tvojho hlasu pravdepodobne nebude cítiť bojovnosť a ochotnejšie ti vyjdú v ústrety.

 Ukáž rodičom, že si dostatočne rozumný na to, aby si dokázal prijať ich rozhodnutie a rešpektovať ho. Potom aj oni budú rešpektovať teba. A nabudúce možno budú ochotnejšie uvažovať, či ti predsa len nevyhovejú.