Prejsť na článok

MLADÍ ĽUDIA SA PÝTAJÚ

Čo robiť, keď o mne druhí klebetia?

Čo robiť, keď o mne druhí klebetia?

 Prečo to zraňuje

 Niektoré klebety sú zlomyseľné. Môžu to byť výslovné klamstvá, ktorých cieľom je zničiť ti povesť. Ale aj keď klebeta nie je až taká vážna, môže ťa to zraniť – zvlášť ak ju rozšíril niekto, koho považuješ za blízkeho priateľa. (Žalm 55:12–14)

 „Dozvedela som sa, že moja priateľka o mne šírila reči, že mi na druhých nezáleží. Veľmi ma to zranilo! Nechápala som, ako mohla o mne niečo také povedať.“(Ashley)

 Fakt: Či o tebe šíri klebety tvoj blízky priateľ, alebo niekto iný, môže to byť zraňujúce, lebo nikoho neteší, keď sa dozvie, že druhí o ňom hovoria zlé veci.

 Zlá správa: Nie vždy tomu dokážeš zabrániť

 Ľudia môžu klebetiť z rôznych dôvodov. Napríklad:

 Úprimný záujem. Človek je spoločenský tvor. Preto je prirodzené, že radi s druhými (a o druhých) hovoríme. Veď aj Biblia nás nabáda, aby sme o druhých prejavovali osobný záujem. (Filipanom 2:4)

 „Ľudia sú vždy najzaujímavejším námetom na rozhovor!“(Bianca)

 „Musím priznať, že ma zaujíma, čo majú druhí nové, a potom sa o tom rada rozprávam s inými. Netuším, prečo je to tak – ale je to zábava.“(Katie)

 Nuda. V čase písania Biblie boli takí ľudia, ktorí „netrávili svoj voľný čas ničím iným ako rozprávaním alebo počúvaním niečoho nového“. (Skutky 17:21) A tak je to aj dnes.

 „Občas, keď sa nič nedeje, si ľudia niečo vymyslia, aby mali o čom hovoriť.“(Joanna)

 Nízke sebavedomie. Nie bezdôvodne nás Biblia varuje, aby sme sa neporovnávali s druhými. (Galaťanom 6:4) Žiaľ, niektorí ľudia si zvyšujú sebavedomie tak, že o iných šíria negatívne informácie.

 „Klebety zvyčajne prezrádzajú veľa o tých, ktorí ich šíria. Títo ľudia to robia často preto, že hlboko vnútri závidia tým, o ktorých klebetia. Šíria o druhých reči, aby si zdvihli sebavedomie a mali pocit, že sú lepší než oni.“(Phil)

 Fakt: Či už sa ti to páči, alebo nie, ľudia budú o druhých hovoriť – teda aj o tebe.

 Dobrá správa: Nemusí ťa to rozhodiť

 Pravdepodobne nemôžeš zabrániť tomu, aby ľudia o tebe klebetili, ale môžeš sa rozhodnúť, ako na to zareaguješ. Máš najmenej dve možnosti.

 1. MOŽNOSŤ: Ignoruj to. Často je najlepším riešením jednoducho to nechať tak – zvlášť ak nejde o nič vážne. Uplatni túto biblickú radu: „Neunáhľuj sa v svojom duchu, aby si sa urazil.“ ​(Kazateľ 7:9)

 „Povrávalo sa o mne, že chodím s jedným chalanom, s ktorým som sa pritom nikdy v živote nestretla! Bolo to smiešne, akurát som sa na tom dobre pobavila.“(Elise)

 „Tou najlepšou zbraňou proti klebetám je dobrá povesť. Ak o tebe koluje nejaká negatívna informácia, ale ty máš dobrú povesť, len málokto jej uverí. Pravda nakoniec vyjde najavo.“(Allison)

 Tip: Napíš si, (1) čo sa o tebe hovorí a (2) aké pocity to v tebe vyvoláva. Keď sa „vyrozprávaš vo svojom srdci“, bude pre teba ľahšie povzniesť sa nad to. (Žalm 4:4)

 2. MOŽNOSŤ: Porozprávaj sa s tým, od koho klebeta vyšla. Pri niektorých klebetách možno budeš mať pocit, že ide o vážnu vec a musíš si s tým človekom pohovoriť.

 „Ak pôjdeš za tým, kto o tebe šíri reči, možno si uvedomí, že klebety sa nakoniec vždy dostanú k tomu, o kom sa klebetí. Navyše sa ti možno podarí vec vyjasniť a problém sa tým vyrieši.“(Elise)

 No skôr, ako za takým človekom pôjdeš, pouvažuj o nasledovných biblických zásadách a o uvedených otázkach.

  •   „Ak odpovedá niekto na vec skôr, ako ju vypočuje, je to od neho pochabosť.“ ​(Príslovia 18:13) Naozaj poznám všetky fakty? Mohlo sa stať, že ten, kto mi o klebete povedal, to zle pochopil?

  •   „Každý človek má byť rýchly v počúvaní, pomalý v reči, pomalý v hneve.“ ​(Jakub 1:19) Je teraz ten najvhodnejší čas ísť za tým človekom? Som si istý, že budem vec riešiť s chladnou hlavou? Alebo bude lepšie počkať, aby som sa upokojil?

  •   „Zaobchádzajte s inými tak, ako by ste chceli, aby oni zaobchádzali s vami.“ ​(Matúš 7:12, Nový zákon v modernom jazyku) Predstav si, že by si bol ty na jeho mieste, akým spôsobom by si chcel, aby s tebou tento problém riešil? Aký prístup a slová by boli pre teba najprijateľnejšie?

 Tip: Skôr než toho človeka oslovíš, napíš si, čo mu chceš povedať. Potom týždeň alebo dva počkaj a ešte raz si pozri to, čo si napísal, a urob prípadné zmeny. S rodičom alebo s nejakým zrelým priateľom sa porozprávaj o tom, ako chceš tento problém riešiť, a požiadaj ho o radu.

 Fakt: Tak ako veľa iných vecí v živote, ani to, čo druhí o tebe hovoria, nemôžeš vždy ovplyvniť. Ale môžeš ovplyvniť to, ako na to budeš reagovať!