Prejsť na článok

Prejsť na obsah

TRETIA KAPITOLA

„Otec všetkých, ktorí majú vieru“

„Otec všetkých, ktorí majú vieru“

1., 2. Ako sa svet od čias Noacha zmenil a ako to vplývalo na Abraháma?

ABRAHÁM zdvihne zrak. Jeho pohľad upúta zikkurat, ktorý sa týči nad jeho rodným mestom Ur. * Z vrcholu tejto stupňovitej veže sa ozývajú hlasité výkriky a stúpa odtiaľ dym. To kňazi mesačného boha znova prinášajú obete. Predstav si, ako sa Abrahám odvracia a potriasajúc hlavou, vraští čelo. Keď kráča domov pomedzi davy ľudí na uliciach, zrejme premýšľa o modlárstve, ktorým je Ur presiaknutý. Ako len od čias Noacha toto skazené náboženstvo zamorilo svet!

Patriarcha Noach zomrel len dva roky predtým, ako sa narodil Abrahám. Keď po potope vyšiel s rodinou z korábu, predložil obeť Bohu Jehovovi a Jehova spôsobil, aby sa objavila dúha. (1. Mojž. 8:20; 9:12–14) V tom čase bolo jediným náboženstvom na svete čisté uctievanie Boha Jehovu. Ale teraz, keď sa na zemi rozšírilo už desiate pokolenie od Noacha, čisté uctievanie sa stalo vzácnosťou. Ľudia vo všetkých kútoch zeme uctievali falošných bohov. Dokonca aj Abrahámov otec Térach uctieval modly a možno ich aj vyrábal. (Joz. 24:2)

Ako sa Abrahám stal takým výnimočným mužom viery?

3. Akou vlastnosťou sa Abrahám stále viac odlišoval od svojho okolia a čo sa od neho môžeme naučiť?

Abrahám bol iný. Ako jeho život plynul, stále viac a viac pre svoju vieru vyčnieval z radu. Apoštol Pavol ho neskôr pod inšpiráciou dokonca nazval „otcom všetkých, ktorí majú vieru“! (Prečítajte Rimanom 4:11.) Pozrime sa, ako Abrahám nastúpil túto cestu, ako sa stal takým výnimočným mužom viery. Tak sa môžeme veľa naučiť o tom, ako si aj my môžeme budovať vieru.

Služba Jehovovi v čase po potope

4., 5. Od koho sa mohol Abrahám dozvedieť o Jehovovi a prečo sa to zdá pravdepodobné?

Ako Abrahám spoznal Boha Jehovu? Vieme, že Jehova mal v tom čase na zemi verných služobníkov. Jedným z nich bol Sem. Hoci nebol najstarší z Noachových troch synov, často sa spomína ako prvý. Prečo? Zrejme preto, lebo bol mužom výnimočnej viery. * Nejaký čas po potope sám Noach nazval Jehovu „Semov Boh“. (1. Mojž. 9:26) Sem zjavne prejavoval hlbokú úctu k Jehovovi a k čistému uctievaniu.

Poznal sa Abrahám so Semom? Je to možné. Predstav si Abraháma ešte ako malého chlapca. Musel byť nadšený, keď sa dozvedel, že ešte žije jeho predok, ktorého staré, múdre oči videli viac než štyri storočia ľudskej histórie! Sem bol svedkom skazenosti rozšírenej vo svete pred potopou i toho, ako vody potopy očistili zem od zla. Videl, ako vznikali prvé národy, keď ľudí na zemi pribúdalo, a zažil aj temné dni Nimródovej vzbury. Bohabojný Sem sa k vzbúrencom nepripojil, a tak keď Jehova zmiatol jazyk staviteľov veže v Bábeli, Sema a jeho rodiny sa to nedotklo. Oni aj naďalej hovorili pôvodným jazykom ľudstva — Noachovým jazykom. A do tejto rodiny patril Abrahám. Niet pochýb, že Abrahám si Sema už od detstva veľmi vážil. Navyše Sem bol takmer po celý Abrahámov dlhý život stále nažive. Teda Abrahám sa mohol dozvedieť o Jehovovi od neho.

Abrahám odmietal modlárstvo, ktoré bolo v Ure také rozšírené

6. a) Ako dal Abrahám najavo, že si vzal k srdcu veľké poučenie, ktoré vyplynulo z potopy? b) Čím sa vyznačoval spoločný život Abraháma a Sáry?

Abrahám si každopádne vzal k srdcu veľké poučenie, ktoré vyplynulo z potopy. Usiloval sa chodiť s Bohom tak ako Noach. Preto odmietal modlárstvo, a tým sa odlišoval od ľudí v Ure a možno aj od členov najbližšej rodiny. Potom sa oženil so Sárou, v ktorej našiel úžasného spojenca. Bola to žena, ktorá vynikala nielen krásou, ale aj hlbokou vierou v Jehovu. * Hoci Abrahám so Sárou nemali deti, iste nachádzali veľkú radosť v tom, že spoločne slúžili Jehovovi. A ujali sa tiež Abrahámovho osirelého synovca Lóta.

7. V čom musia Ježišovi nasledovníci napodobňovať Abraháma?

Abrahám nikdy nevymenil Jehovu za modly, ktoré uctievali obyvatelia Uru. Spolu so Sárou sa nebáli odlišovať od okolitej modlárskej spoločnosti. Ak si chceme vypestovať skutočnú vieru, musíme mať podobný postoj. Aj my musíme byť ochotní odlišovať sa. Ježiš povedal, že jeho nasledovníci nebudú „časťou sveta“, a preto ich svet bude nenávidieť. (Prečítajte Jána 15:19.) Ak si niekedy pocítil, ako to bolí, keď človeka zavrhne vlastná rodina alebo blízke okolie, pamätaj, že nie si jediný, koho niečo také v živote postretlo. Kráčaš s Bohom po boku takých verných Božích služobníkov, ako boli kedysi Abrahám a Sára.

„Vyjdi zo svojej krajiny“

8., 9. a) Aký nezabudnuteľný zážitok mal Abrahám? b) Aké slovo mal Jehova pre Abraháma?

Jedného dňa zažil Abrahám niečo nezabudnuteľné. Prehovoril k nemu samotný Boh Jehova! Ako to presne bolo, Biblia neodhaľuje, ale hovorí, že tomuto vernému Božiemu služobníkovi sa zjavil „Boh slávy“. (Prečítajte Skutky 7:2, 3.) Možno prostredníctvom anjelského zástupcu bola Abrahámovi poodhalená ohromujúca sláva Zvrchovaného Panovníka vesmíru. Predstav si, v akom úžase asi Abrahám zostal, keď na vlastné oči videl rozdiel medzi živým Bohom a neživými modlami, ktoré uctievali jeho súčasníci!

Aké slovo mal Jehova pre Abraháma? Povedal mu: „Vyjdi zo svojej krajiny a od svojich príbuzných a poď do krajiny, ktorú ti ukážem.“ Jehova Abrahámovi nepovedal, ktorú krajinu má na mysli — iba že mu ju ukáže. Najprv však musel Abrahám opustiť svoju domovinu a svojich príbuzných. V starovekých kultúrach na Blízkom východe znamenala rodina veľmi veľa. Ak musel nejaký muž odísť od svojich príbuzných a odsťahovať sa niekde veľmi ďaleko, zvyčajne sa to považovalo za strašný údel, niekedy dokonca za horšie ako smrť!

10. Prečo opustiť Ur zrejme pre Abraháma a Sáru znamenalo priniesť obete?

10 Odísť z domoviny znamenalo pre Abraháma priniesť určité obete. Ur bolo zjavne bohaté mesto plné života. (Pozri rámček „ Mesto, ktoré Abrahám a Sára opustili“.) Vykopávky odhalili, že v starovekom Ure boli veľmi pohodlné domy. Niektoré mali aj dvanásť alebo viac izieb pre rodinu a služobníctvo a uprostred dláždený dvor. Medzi bežné vymoženosti patrila tečúca voda, kúpeľne a záchody a kanalizácia. A nezabúdajme, že Abrahám a Sára už neboli najmladší; on mal pravdepodobne niečo po sedemdesiatke a ona niečo vyše šesťdesiat. Abrahám určite chcel, aby jeho manželka mala primerané pohodlie a aby jej nič nechýbalo — tak ako každý dobrý manžel. Skús si predstaviť ich spoločné rozhovory — všetky tie otázky a obavy, ktoré sa im vynárali v mysli, keď uvažovali o tejto náročnej úlohe. Aký musel byť Abrahám rád, keď sa na ňu Sára podujala! Tak ako on, aj Sára bola ochotná vzdať sa svojho útulného domova a odísť nevedno kam.

11., 12. a) Aké prípravy a rozhodnutia bolo potrebné urobiť pred odchodom z Uru? b) Opíš, ako asi vyzeral deň ich odchodu.

11 Teraz, keď už Abrahám a Sára urobili rozhodnutie, čakalo ich množstvo práce. Bolo toho treba veľa pobaliť a zorganizovať. Čo si na túto cestu do neznáma vezmú so sebou a čo v Ure nechajú? No bolo tu ešte niečo dôležitejšie. Mali okolo seba ľudí, na ktorých im záležalo. Čo bude napríklad so zostarnutým Térachom? Pôjde s nimi, aby sa oňho mohli postarať? Zdá sa, že Térach s tým ochotne súhlasil, lebo Biblia hovorí, že to bol on, kto ako patriarcha vyviedol svoju rodinu z Uru. Nepochybne zanechal uctievanie modiel. A pôjde s nimi aj Abrahámov synovec Lót. (1. Mojž. 11:31)

12 Napokon nastal deň ich odchodu. Svitlo ráno. Predstav si, ako sa asi karavána zoraďuje za hradbami a umelým kanálom chrániacimi mesto Ur. Ťavy a osly sú plne naložené, stáda zhromaždené, rodina a služobníctvo na svojich miestach a vo vzduchu cítiť vzrušené očakávanie. * Oči všetkých sa upierajú na Abraháma. Čakajú na to, kedy dá signál na odchod. Konečne nastáva ten okamih a oni sa vydávajú na cestu, navždy opúšťajúc Ur.

13. Ako dnes mnohí Jehovovi služobníci prejavujú podobný postoj ako Abrahám a Sára?

13 Dnes sa mnoho Jehovových služobníkov sťahuje na miesta, kde je potrebných viac zvestovateľov Kráľovstva. Ďalší sa učia iný jazyk, aby mohli rozšíriť svoju službu. Alebo skúšajú iné formy služby, ktoré im nie sú celkom vlastné. Takéto rozhodnutia si obyčajne vyžadujú obete — ochotu vzdať sa určitého pohodlia. Aký chvályhodný je takýto postoj a ako veľmi sa podobá postoju Abraháma a Sáry! Ak prejavujeme takúto vieru, môžeme si byť istí, že Jehova nám vždy dá viac, než dáme my jemu. Nikdy nezabudne odmeniť tých, čo prejavujú vieru. (Hebr. 6:10; 11:6) Ako odmenil Abraháma?

Prekročenie Eufratu

14., 15. a) Aká bola cesta z Uru do Háranu? b) Čo možno Abraháma viedlo k rozhodnutiu, že sa na nejaký čas usadia v Hárane?

14 Karavána sa postupne prispôsobuje kočovnému životu. Predstavme si Abraháma a Sáru, ako raz kráčajú, inokedy sa vezú a ich hlasy sa miešajú s cinkaním zvončekov na postroji zvierat. Ako dni ubiehajú, aj tí menej skúsení pútnici sú čoraz zbehlejší v tom, ako rozložiť a zložiť tábor a pomôcť staručkému Térachovi pohodlne sa usadiť na ťave alebo na oslíkovi. Uberajú sa na severozápad, pozdĺž rieky Eufrat. Z dní sa stávajú týždne a jeden obraz krajiny pomaly strieda druhý.

15 Nakoniec, keď už majú za sebou asi tisíc kilometrov cesty, vynárajú sa pred nimi typické stavby Háranu, ponášajúce sa na včelie úle. Háran bolo prosperujúce mesto na križovatke obchodných ciest medzi Východom a Západom. Tam sa Abrahám s rodinou zastavia a tam sa na nejaký čas aj usadia. Možno Térach je už prislabý na to, aby mohol pokračovať v ceste.

16., 17. a) Aká zmluva naplnila Abraháma nadšením? b) Ako Jehova požehnal Abraháma počas jeho pobytu v Hárane?

16 Časom Térach vo veku 205 rokov zomrel. (1. Mojž. 11:32) Abraháma v jeho zármutku určite utešilo, keď sa mu opäť prihovoril Jehova. Zopakoval mu pokyny, ktoré mu dal v Ure, a odhalil mu niektoré ďalšie detaily svojich sľubov. Z Abraháma mal vzísť „veľký národ“ a vďaka nemu budú môcť získať požehnania všetky rodiny zeme. (Prečítajte 1. Mojžišovu 12:2, 3.) Zmluva medzi ním a Bohom ho iste naplnila úžasným nadšením. Uvedomil si, že je čas ísť ďalej.

17 Tentoraz však toho mali ešte viac, čo bolo treba pobaliť, lebo Jehova Abraháma počas jeho pobytu v Hárane požehnal. Správa spomína, že Abrahám vzal „všetok majetok, ktorý si nazhromaždili, a duše, ktoré získali v Hárane“. (1. Mojž. 12:5) Aby sa Abrahám mohol stať národom, potreboval značný majetok a služobníctvo — veľkú domácnosť. Jehova nie vždy dáva svojim služobníkom bohatstvo, ale vždy im dáva všetko, čo potrebujú, aby mohli splniť jeho vôľu. Takto posilnený, Abrahám pokračoval so svojou karavánou na ceste do neznáma.

Opustiť pohodlný život v Ure nebolo pre Abraháma a Sáru ľahké

18. a) Ktorá udalosť znamenala míľnik v dejinách Božieho zaobchádzania s jeho ľudom a kedy sa odohrala? b) Aké ďalšie významné udalosti sa v neskorších rokoch odohrali 14. nisana? (Pozri rámček „ Významný dátum v biblických dejinách“.)

18 Na niekoľko dní cesty od Háranu ležal Karkemiš, kde karavány bežne prekračovali Eufrat. Možno práve na tomto mieste v roku 1943 pred n. l., zjavne 14. dňa mesiaca, ktorý bol neskôr nazvaný nisan, prebrodil rieku aj Abrahám so svojou karavánou. To predstavovalo míľnik v dejinách Božieho zaobchádzania s jeho ľudom. (2. Mojž. 12:40–43) Na juh odtiaľ sa rozprestierala krajina, o ktorej Jehova sľúbil, že ju Abrahámovi ukáže. V ten deň Božia zmluva s Abrahámom vstúpila do platnosti.

19. a) O čom sa Jehova zmienil vo svojom sľube, ktorý dal Abrahámovi? b) Na čo si možno Abrahám v súvislosti s týmto sľubom spomenul?

19 Abrahám putoval krajinou smerom na juh, až sa dostal na miesto neďaleko Sichemu, blízko veľkých stromov Móra. Tu k nemu znovu prehovoril Jehova. Tentoraz sa vo svojom sľube zmienil o Abrahámovom semene, čiže potomstve, ktoré malo vziať túto krajinu do vlastníctva. Spomenul si Abrahám na proroctvo, ktoré Jehova vyriekol v Edene — na proroctvo o „semene“, čiže potomkovi, ktorý mal jedného dňa zachrániť ľudstvo? (1. Mojž. 3:15; 12:7) Možno. A možno teraz začínal chápať, hoci len hmlisto, že je súčasťou Jehovovho veľkolepého predsavzatia.

20. Ako dal Abrahám najavo, že si cení výsadu, ktorú dostal od Jehovu?

20 Abrahám si vysoko cenil výsadu, ktorú dostal od Jehovu. Ako prechádzal krajinou — bezpochyby obozretne, keďže ju ešte obývali Kanaančania —, na miestach, kde sa zastavil, vystaval Jehovovi oltár. Najprv blízko veľkých stromov Móra a potom neďaleko Bételu. A vzýval Jehovovo meno, teda pravdepodobne vyjadroval úprimné vďaky svojmu Bohu, keď premýšľal o budúcnosti svojho potomstva. Možno tiež zvestoval Kanaančanom, ktorí bývali v okolí. (Prečítajte 1. Mojžišovu 12:7, 8.) Samozrejme, Abraháma čakala na jeho životnej púti ešte nejedna náročná skúška viery. Bolo múdre, že sa v mysli nevracal k tomu, čo zanechal v Ure, že nespomínal na svoj dom a pohodlie, ktoré mu poskytoval. Upriamoval sa na to, čo bolo pred ním. V liste Hebrejom 11:10 sa o Abrahámovi hovorí: „Očakával mesto, ktoré má skutočné základy a ktorého staviteľom a tvorcom je Boh.“

21. a) Aké je naše poznanie o Božom Kráľovstve v porovnaní s Abrahámovým? b) K čomu ťa podnecuje Abrahámov príklad?

21 My, ktorí slúžime Jehovovi dnes, vieme o tomto obraznom meste — o Božom Kráľovstve — oveľa viac než Abrahám. Vieme, že toto Kráľovstvo vládne v nebi a čoskoro ukončí tento svetový systém, a vieme aj to, že Abrahámovo dávno sľúbené Semeno, Ježiš Kristus, je teraz Vládcom tohto Kráľovstva. Akou úžasnou výsadou bude stretnúť sa s Abrahámom, keď bude vzkriesený a keď plne pochopí Božie predsavzatie, ktoré mohol predtým vidieť len v hmlistých obrysoch! Chcel by si byť pri tom, keď Jehova splní všetky svoje sľuby? Tak potom zo všetkých síl ďalej konaj tak, ako konal Abrahám. Prejavuj poslušnosť, ochotu prinášať obete a hlbokú vďačnosť za každú výsadu, ktorú ti Jehova dáva. Keď budeš napodobňovať vieru Abraháma, tento „otec všetkých, ktorí majú vieru“, sa v istom zmysle stane aj tvojím otcom!

^ 1. ods. V tom čase sa Abrahám volal Abram. Po rokoch mu však Jehova zmenil meno na Abrahám, čo znamená „otec množstva“. (1. Mojž. 17:5)

^ 4. ods. Podobne aj Abrahám sa často spomína ako prvý z Térachových synov, hoci určite nebol najstarší.

^ 6. ods. V tom čase sa Sára volala Sáraj. Neskôr jej však Boh zmenil meno na Sára, čo znamená „kňažná“. (1. Mojž. 17:15)

^ 12. ods. Niektorí učenci spochybňujú, či v čase, keď žil Abrahám, už boli ťavy zdomácnené. Takéto námietky však nie sú dostatočne podložené. Biblia niekoľkokrát spomína, že Abrahám vlastnil ťavy. (1. Mojž. 12:16; 24:35)