1. Prečo na Šílo doľahol veľký zármutok?

SAMUEL vidí, aký veľký zármutok doľahol na Šílo. Akoby sa celé mesto topilo v slzách. Z koľkých domov počuť nárek žien a detí, plačúcich nad tým, že ich otcovia, manželia, synovia a bratia sa už nikdy nevrátia domov? To nevieme. Vieme len, že Izrael stratil v boji s Filištíncami 30 000 vojakov. Bola to drvivá porážka, a to krátko po tom, čo v inej bitke prišiel o 4 000 mužov. (1. Sam. 4:1, 2, 10)

2., 3. Aký rad nešťastí viedol k tomu, že Šílo stratilo svoju slávu a bolo potupené?

² A to bolo len jedno z radu nešťastí. Dvaja zlí synovia veľkňaza Éliho, Chofni a Pinchas, vypochodovali zo Šíla s posvätnou truhlou zmluvy. Táto vzácna truhlica, zvyčajne umiestnená vo svätostánku v Najsvätejšej, bola symbolom Božej prítomnosti. Teraz ju ľud vzal do boja v naivnej predstave, že bude pôsobiť ako talizman a zaručí im víťazstvo. No Filištínci sa truhly zmocnili a Chofniho a Pinchasa zabili. (1. Sam. 4:3–11)

³ Truhla zmluvy bola vo svätostánku v Šíle celé stáročia, čo bola pre toto miesto veľká pocta. Teraz bola preč. Keď sa to dozvedel 98-ročný Éli, spadol zo svojho sedadla a zomrel. Jeho nevesta, ktorá v ten deň ovdovela, zomrela krátko nato pri pôrode. Tesne pred smrťou povedala: „Sláva odišla od Izraela do vyhnanstva.“ A bolo to tak — Šílo už nikdy nemalo byť tým, čím bývalo. (1. Sam. 4:12–22)

4. Čo budeme rozoberať v tejto kapitole?

⁴ Ako Samuel zvládne tieto hlboké sklamania? Bude mať takú silnú vieru, aby dokázal pomáhať ľudu, ktorý stratil Jehovovu ochranu a priazeň? Aj dnes každý z nás občas zápasí s ťažkosťami či sklamaniami, ktoré sú skúškou našej viery. Pozrime sa preto, aké ďalšie poučenie môžeme načerpať zo Samuelovho príkladu.

5., 6. Na čo sa biblický záznam ďalej zameriava a čo robil Samuel počas toho dvadsaťročného obdobia?

⁵ V tomto momente Biblia odvracia pozornosť od Samuela a chvíľu sleduje, čo sa ďalej dialo s posvätnou truhlou. Opisuje, ako Filištínci trpeli za to, že sa jej zmocnili, a ako boli prinútení vrátiť ju. K Samuelovi sa biblická správa vracia až po dvadsiatich rokoch. (1. Sam. 7:2) Čo počas tých rokov Samuel robil? Nie sme v tom ponechaní na dohady.

⁶ Dozvedáme sa, že skôr než sa odohrali opisované udalosti, „Samuelovo slovo ďalej prichádzalo k celému Izraelu“. (1. Sam. 4:1) A v správe po tých dvadsiatich rokoch čítame, že Samuel mal vo zvyku každý rok navštevovať tri izraelské mestá, kde riešil spory a iné problémy. Z týchto okružných ciest sa vždy vracal do svojho domu v Ráme. (1. Sam. 7:15–17) Samuel mal očividne stále plné ruky práce a počas toho dvadsaťročného obdobia bolo skutočne čo robiť!

7., 8. a) Aké posolstvo odovzdal Samuel ľudu po dvoch desaťročiach namáhavej práce? b) Ako ľud zareagoval na Samuelovo uistenie?

⁷ Nemravnosť a skazenosť Éliho synov rozleptala vieru ľudu. Zdá sa, že mnohí preto začali uctievať modly. Po dvoch desaťročiach namáhavej práce však Samuel odovzdal ľudu toto posolstvo: „Ak sa vraciate k Jehovovi celým srdcom, odstráňte zo svojho stredu cudzích bohov a tiež obrazy Aštoret a upriamte svoje srdcia neochvejne na Jehovu a slúžte iba jemu, a oslobodí vás z ruky Filištíncov.“ ​(1. Sam. 7:3)

⁸ „Ruka Filištíncov“ na ľud ťažko doliehala. Keďže Filištínci doslova rozprášili izraelskú armádu, cítili sa posmelení utláčať Boží ľud. Ale Samuel uisťoval Izraelitov, že ak sa vrátia k Jehovovi, všetko sa zmení. Čo na to oni? Na Samuelovu veľkú radosť odstránili svoje modly a „začali slúžiť iba Jehovovi“. Samuel zvolal ľud do Micpy, mesta v hornatom kraji severne od Jeruzalema. Keď sa tam ľudia zhromaždili, postili sa a robili pokánie z toho, že sa vo veľkej miere dopúšťali modlárstva. (Prečítajte 1. Samuelovu 7:4–6.)

9. Akú príležitosť chceli využiť Filištínci a čo urobil Boží ľud, keď sa dopočul o blížiacom sa nebezpečenstve?

⁹ O tomto veľkom zhromaždení sa však dozvedeli Filištínci. Videli v ňom svoju príležitosť a poslali do Micpy proti týmto  Jehovovým ctiteľom svoju armádu. Keď sa Izraeliti dopočuli o blížiacom sa nebezpečenstve, dostali strach a žiadali Samuela, aby sa za nich modlil. Samuel to urobil a predložil tiež Jehovovi obeť. Uprostred tohto posvätného obradu pritiahli k Micpe Filištínci. A vtedy Jehova odpovedal na Samuelovu modlitbu. Mocným spôsobom dal Filištíncom pocítiť svoje rozhorčenie. „Spôsobil, že v ten deň silno hrmelo proti Filištíncom.“ ​(1. Sam. 7:7–10)

10., 11. a) Prečo muselo byť hrmenie, ktorým Jehova priviedol Filištíncov do zmätku, niečím výnimočným? b) K čomu viedla bitka pri Micpe?

¹⁰ Myslíš si, že títo Filištínci boli ako malé deti, ktoré pri zvuku hromu prestrašene bežia schovať sa za maminu sukňu? Nie, boli to drsní bojovníci zocelení v boji. Teda keď zadunel hrom od Jehovu, muselo to byť niečo, s čím sa ešte nikdy nestretli. Bolo toto hrmenie výnimočné svojou hlasitosťou? Prekvapilo ich, že prišlo tak náhle, sčista-jasna? Alebo sa zvuk hromu odrážal od úbočí a ozýval sa zo všetkých strán? Nech už to bolo akokoľvek, boli dokonale zmätení. Bol to taký šok, že z prenasledovateľov sa razom stali prenasledovaní. Izraelskí muži vyrazili z Micpy, premohli ich a hnali ich pred sebou celé kilometre až k miestu, ktoré bolo na juhozápad od Jeruzalema. (1. Sam. 7:11)

¹¹ Táto bitka bola vo vzťahoch medzi Izraelitmi a Filištíncami prelomová. Kým bol Samuel sudcom v Izraeli, Filištínci postupne ustupovali z izraelského územia. Mestá sa jedno po druhom vracali do rúk Božieho ľudu. (1. Sam. 7:13, 14)

12. Ako Samuel „konal spravodlivosť“ a aké vlastnosti mu v tom pomáhali?

¹² O stáročia neskôr apoštol Pavol spomenul Samuela ako jedného z verných sudcov a prorokov, ktorí „konali spravodlivosť“. (Hebr. 11:32, 33) Samuel naozaj pomáhal ľuďom robiť to, čo bolo dobré a správne v Božích očiach. A darilo sa mu to, lebo trpezlivo čakal na Jehovu a napriek sklamaniam si verne konal svoju prácu. Prejavoval tiež vďačnosť. Po víťazstve pri Micpe vztýčil pamätník, ktorý mal byť pripomienkou toho, ako Jehova pomohol svojmu ľudu. (1. Sam. 7:12)

13. a) Aké vlastnosti potrebujeme, ak máme napodobňovať Samuela v konaní spravodlivosti? b) Prečo je dobré pestovať si už v mladom veku také vlastnosti, aké mal Samuel?

¹³ Chceš aj ty konať spravodlivosť? Ak áno, vezmi si od Samuela príklad v trpezlivosti, pokore a vďačnosti. (Prečítajte  1. Petra 5:6.) Kto z nás môže povedať, že tieto vlastnosti nepotrebuje? Samuel ich získal a prejavoval už v pomerne mladom veku, čo bolo veľmi dobré, lebo neskôr v živote sa stretol s ešte bolestnejšími sklamaniami.

14., 15. a) Aké veľké sklamanie zažil Samuel, keď zostarol? b) Bol Samuel takým otcom ako Éli, ktorý si zasluhoval pokarhanie a trest? Vysvetli.

¹⁴ So Samuelom sa v biblickej správe opäť stretávame v čase, keď už „zostarol“. V tom čase boli jeho dvaja synovia Joel a Abijah už dospelí a Samuel ich poveril úlohou pomáhať mu pri súdení. Žiaľ, jeho dôvera nebola namieste. Hoci on sám bol čestný a spravodlivý, jeho synovia zneužívali svoje postavenie na sebecké účely, prekrúcali právo a brali úplatky. (1. Sam. 8:1–3)

¹⁵ Jedného dňa prišli za týmto zostarnutým prorokom starší muži Izraela a sťažovali sa: „Tvoji synovia nechodia po tvojich cestách.“ ​(1. Sam. 8:4, 5) Vedel Samuel o tom, čoho sa dopúšťajú jeho synovia? To správa nehovorí. No Samuel určite nebol takým otcom ako Éli, ktorého Jehova pokarhal a potrestal za to, že so svojimi skazenými synmi neurobil poriadok a že ich ctil viac  ako Boha. (1. Sam. 2:27–29) Také niečo Jehova Samuelovi nikdy nemusel vyčítať.

16. a) Aké pocity majú rodičia, ktorých deti sa búria? b) Akú útechu a poučenie môžu rodičia načerpať zo Samuelovho príkladu?

¹⁶ Biblická správa nám neodhaľuje, akú hanbu, úzkosť a sklamanie prežíval Samuel, keď sa dozvedel o neprístojnom správaní svojich synov. No mnohí rodičia si až príliš dobre vedia predstaviť, s akými pocitmi bojoval. V dnešnej ťažkej dobe nie je vôbec zriedkavé, že deti sa búria proti rodičovskej autorite a usmerňovaniu. (Prečítajte 2. Timotejovi 3:1–5.) Rodičom, ktorí zažívajú takúto bolesť, môže Samuelov príklad priniesť určitú útechu a môžu z neho načerpať poučenie. Samuel nedovolil, aby ho bezbožné konanie jeho synov čo len trochu vychýlilo zo správnej cesty, po ktorej kráčal celý svoj život. Rodičia, pamätajte, že aj keby vaše slová a usmerňovanie narazili na zatvrdené srdce, stále naň ešte môže zapôsobiť váš dobrý príklad. A ešte vždy máte možnosť snažiť sa, aby bol váš vlastný Otec, Boh Jehova, hrdý na vás — tak ako bol hrdý na Samuela.

17. S akou žiadosťou prišli starší muži Izraela za Samuelom a čo si o nej Samuel myslel?

¹⁷ Samuelovým synom určite ani len nenapadlo, aké vážne následky bude mať ich chamtivosť a sebectvo. Starší muži Izraela Samuelovi ďalej povedali: „Ustanov nám teraz kráľa, aby nás súdil, ako všetky národy.“ Vnímal Samuel ich požiadavku ako odmietnutie jeho samého? Súdil tento ľud ako Jehovov zástupca celé desaťročia. A zrazu už nechceli, aby ich súdil len nejaký prorok, chceli, aby ich súdil kráľ. Národy okolo nich mali kráľov, a tak Izraeliti chceli kráľa tiež! Čo si o tom myslel Samuel? Čítame, že „tá vec bola v Samuelových očiach zlá“. (1. Sam. 8:5, 6)

18. Ako Jehova utešil Samuela a zároveň odhalil závažnosť hriechu, ktorého sa Izraeliti dopustili?

¹⁸ Samuel potom predložil túto vec Jehovovi v modlitbe. Všimni si, ako mu Jehova odpovedal: „Počúvaj hlas ľudu vo všetkom, čo ti hovoria; veď nezavrhli teba, ale zavrhli mňa, aby som nebol nad nimi kráľom.“ Akou útechou museli byť tieto slová pre Samuela, no ako hrozne tento národ urazil Všemohúceho Boha! Jehova povedal svojmu prorokovi, aby Izraelitov upozornil, že ak chcú mať ľudského kráľa, musia počítať s tým, že za to zaplatia vysokú cenu. Samuel ich teda varoval, ale oni nástojili: „Nie, ale bude nad nami kráľ.“ A tak Samuel, ktorý vždy poslúchal Boha, išiel a pomazal kráľa, ktorého Jehova vybral. (1. Sam. 8:7–19)

19., 20. a) Ako Samuel poslúchol Jehovov pokyn pomazať Saula za kráľa nad Izraelom? b) Ako Samuel naďalej pomáhal Jehovovmu ľudu?

 ¹⁹ Ako však Samuel poslúchol? S pocitom nevôle? Z povinnosti? Pripustil, aby mu sklamanie otrávilo srdce, aby sa v ňom zakorenili pocity horkosti? Mnohí by tak v takejto situácii asi zareagovali, nie však Samuel. Ochotne pomazal Saula za kráľa a uznával, že ho vybral sám Jehova. Pobozkal ho, a tak dal najavo, že ho ako kráľa víta a je ochotný sa mu podriaďovať. Potom ľudu povedal: „Videli ste toho, koho vyvolil Jehova, že vo všetkom ľude nie je nikto ako on?“ ​(1. Sam. 10:1, 24)

²⁰ Samuel sa nezameriaval na chyby muža, ktorého vybral Jehova, ale na jeho dobré stránky. A u seba sa zameriaval na to, aby zostal po celý svoj život verný Bohu, a nie na to, aby získal uznanie nestálych ľudí. (1. Sam. 12:1–4) Verne si tiež plnil svoju úlohu — upozorňoval Boží ľud na duchovné nebezpečenstvá, ktoré im hrozili, a povzbudzoval ich, aby zostali verní Jehovovi. Jeho rady zapôsobili na ich srdce, a tak ho úpenlivo prosili, aby sa za nich modlil. Odpovedal im týmito nádhernými slovami: „Pre mňa je tiež nemysliteľné, aby som zhrešil proti Jehovovi tým, že sa za vás prestanem modliť; a budem vás poúčať o dobrej a správnej ceste.“ ​(1. Sam. 12:21–24)

21. Ako ti môže pomôcť Samuelov príklad, ak niekedy pocítiš sklamanie, že určitú úlohu alebo výsadu dostal niekto iný?

²¹ Cítil si niekedy sklamanie, keď určitú úlohu alebo výsadu dostal niekto iný? Príklad Samuela je mocnou pripomienkou, že nikdy nesmieme pripustiť, aby sa v našom srdci zakorenila žiarlivosť alebo pocity horkosti. (Prečítajte Príslovia 14:30.) Boh má pre každého svojho verného služobníka množstvo uspokojujúcej a zmysluplnej práce.

22. Prečo bolo spočiatku úplne namieste, že Samuel videl Saulove dobré stránky?

²² Bolo úplne namieste, že Samuel videl Saulove dobré stránky; bol to naozaj pozoruhodný muž. Bol vysokej postavy a pôsobivého vzhľadu, bol odvážny a vynachádzavý, a predsa bol spočiatku skromný a netúžil vyniknúť. (1. Sam. 10:22, 23, 27) No okrem všetkých týchto darov mal ešte jeden vzácny dar —  slobodnú vôľu, schopnosť rozhodnúť sa, ktorým smerom sa v živote vydá, a schopnosť robiť vlastné rozhodnutia. (5. Mojž. 30:19) Ako využil tento dar?

23. O akú vzácnu vlastnosť prišiel Saul ako o prvú a ako sa ukázalo, že to bol len začiatok?

²³ Žiaľ, keď sa človek začne vyhrievať v lúčoch novozískanej moci, ako prvá sa často roztopí skromnosť. Netrvalo dlho a Saulovi stúpla sláva do hlavy. Prestal poslúchať Jehovove pokyny, ktoré mu Samuel odovzdával. Raz stratil trpezlivosť a predložil obeť, ktorú mal v úmysle predložiť Samuel. Samuel ho musel ostro pokarhať a predpovedal, že kráľovstvo nezostane v Saulovej rodine. Saul namiesto toho, aby si pokarhanie vzal k srdcu, išiel vo svojej neposlušnosti ďalej a neskôr sa dopustil ešte horších vecí. (1. Sam. 13:8, 9, 13, 14)

24. a) Ako Saul prejavil neposlušnosť vo vojne proti Amalekitom? b) Ako Saul zareagoval na napomenutie a aké Jehovovo rozhodnutie mu Samuel oznámil?

²⁴ Jehova prostredníctvom Samuela povedal Saulovi, aby viedol vojnu proti Amalekitom. Jedným z pokynov, ktoré mu dal, bolo popraviť skazeného amaleckého kráľa Agaga. Saul však Agaga ušetril a ponechal aj to najlepšie z koristi, ktorá mala byť zničená. Keď za ním prišiel Samuel, aby ho napomenul, ukázalo sa, ako veľmi sa Saul zmenil. Namiesto toho, aby skromne prijal usmernenie, začal sa vyhovárať a obhajovať, ospravedlňovať svoje konanie, odvádzať pozornosť od podstaty problému a zvaľovať vinu na ľud. Keď sa snažil vyhnúť trestu tak, že tvrdil, že časť koristi chcel ľud predložiť Jehovovi ako obeť, Samuel vyslovil známe slová: „Hľa, poslúchať je lepšie ako obeť.“ Samuel ho odvážne pokarhal a oznámil mu Jehovovo rozhodnutie: Kráľovstvo mu bude odňaté a bude dané inému — lepšiemu mužovi. * (1. Sam. 15:1–33)

25., 26. a) Prečo Samuel smútil pre Saula a akými slovami Jehova Samuela napomenul? b) Čo Jehova pomohol Samuelovi pochopiť, keď ho poslal do Izaiho domu?

²⁵ Samuel bol Saulovým zlyhaním hlboko sklamaný. Celú noc v tiesni volal k Jehovovi. Dokonca začal pre Saula držať smútok.  Videl v ňom človeka s úžasnými schopnosťami, s množstvom dobrých vlastností, a teraz boli jeho nádeje zmarené. Už to nebol ten Saul, ktorého poznal — prišiel o svoje najlepšie vlastnosti a obrátil sa proti Jehovovi. Samuel ho už viac nechcel vidieť. Po čase však Jehova Samuela jemne napomenul: „Ako dlho budeš smútiť pre Saula, zatiaľ čo som ho ja zavrhol, aby nevládol ako kráľ nad Izraelom? Naplň si roh olejom a choď. Pošlem ťa k Izaimu Betlehemskému, lebo som si medzi jeho synmi zaobstaral kráľa.“ ​(1. Sam. 15:34, 35; 16:1)

²⁶ Jehovovo predsavzatie nie je závislé od vernosti nedokonalých ľudí, ktorí v nej môžu byť nestáli. Ak nejaký človek prestane byť verný Jehovovi, Jehova si nájde iného, ktorý splní jeho vôľu. A tak zostarnutý Samuel prestal smútiť pre Saula. Na Jehovov pokyn šiel do Betlehema, do domu Izaiho, ktorý mal niekoľko synov. Boli to urastení mládenci, a predsa už pri prvom ho Jehova upozornil, aby sa nepozeral len na to, ako vyzerajú. (Prečítajte 1. Samuelovu 16:7.) Napokon k Samuelovi priviedli najmladšieho, Dávida. To bol ten, ktorého si Jehova vyvolil!

27. a) Čo prispelo k tomu, že Samuelova viera bola stále silnejšia? b) Ako na teba pôsobí Samuelov príklad viery?

²⁷ V posledných rokoch svojho života mohol Samuel ešte jasnejšie vidieť, že bolo správne, keď Jehova nahradil Saula Dávidom. Zo Saula sa stal odpadlík a žiarlivec schopný vraždy. Naproti tomu Dávid prejavoval vynikajúce vlastnosti — odvahu, rýdzosť, vieru a vernosť. Keď sa Samuelov život chýlil ku koncu, jeho viera bola silnejšia než kedykoľvek predtým. Počas svojho života videl, že žiadne sklamanie nie je také veľké a problém taký náročný, aby nám ho Jehova nemohol pomôcť prekonať. Videl dokonca, že Jehova dokáže akúkoľvek skľučujúcu situáciu obrátiť na požehnanie. Keď nakoniec Samuel zomrel, mal za sebou takmer sto rokov bohatého a plnohodnotného života. Celý Izrael oplakával stratu tohto pozoruhodného muža viery — a nie div! Dodnes je jeho príklad inšpiráciou pre Jehovových služobníkov. Každý z nás by si mal položiť otázku: Budem napodobňovať Samuelovu vieru?