Evanjelium Lukáša 22:1–71
-
Kňazi hľadajú spôsob, ako zabiť Ježiša (1 – 6)
-
Prípravy na posledný Pesach (7 – 13)
-
Zavedenie Pánovej večere (14 – 20)
-
„Môj zradca je so mnou pri stole“ (21 – 23)
-
Hádka o to, kto je najvýznamnejší (24 – 27)
-
Ježiš uzatvára zmluvu o kraľovaní (28 – 30)
-
Ježiš predpovedá, že Peter ho zaprie (31 – 34)
-
Treba byť pripravený; dva meče (35 – 38)
-
Ježiš sa modlí na Olivovom vrchu (39 – 46)
-
Zatknutie Ježiša (47 – 53)
-
Peter zapiera Ježiša (54 – 62)
-
Ježišovi sa posmievajú (63 – 65)
-
Pred Sanhedrinom (66 – 71)
22 Blížil sa Sviatok nekvasených chlebov, ktorý sa nazýva Pesach.+
2 Hlavní kňazi a znalci Zákona hľadali spôsob, ako sa Ježiša zbaviť,+ ale báli sa ľudí.+
3 Vtedy Satan vošiel do Judáša, ktorý sa volal Iškariotský a bol jedným z dvanástich.+
4 Ten odišiel za hlavnými kňazmi a veliteľmi chrámovej stráže a dohovoril sa s nimi, ako im ho zradí.+
5 Veľmi ich to potešilo a dohodli sa, že mu dajú strieborné peniaze.+
6 Súhlasil a odvtedy hľadal vhodnú príležitosť, aby im ho zradil, keď s ním nebude zástup.
7 Nastal Sviatok nekvasených chlebov. V deň, keď sa má priniesť obeť, ktorá patrí k Pesachu,+
8 Ježiš poslal Petra a Jána a povedal im: „Choďte a pripravte pre nás pesachovú večeru.“+
9 „Kde chceš, aby sme ju pripravili?“ spýtali sa ho.
10 Odpovedal im: „Keď budete vchádzať do mesta, stretnete človeka, ktorý ponesie nádobu s vodou. Choďte za ním do domu, do ktorého vojde.+
11 A pánovi domu poviete: ‚Učiteľ sa pýta: „Kde je hosťovská izba, v ktorej by som mohol so svojimi učeníkmi jesť pesachovú večeru?“‘
12 Ukáže vám veľkú hornú miestnosť, v ktorej bude všetko potrebné. Tam to pripravte.“
13 Odišli teda a všetko našli tak, ako im Ježiš povedal. A urobili prípravy na Pesach.
14 Keď nastal čas večere, zaujal miesto pri stole spolu s apoštolmi.+
15 Povedal im: „Veľmi som si prial jesť s vami túto pesachovú večeru, skôr ako budem trpieť.
16 Hovorím vám, že už ju viac nebudem jesť, kým sa v Božom Kráľovstve nenaplní všetko, čo predstavuje.“
17 Potom vzal pohár, poďakoval Bohu a povedal: „Vezmite ho a podávajte si ho medzi sebou.
18 Hovorím vám, že odteraz už nebudem piť z plodu viniča, kým nepríde Božie Kráľovstvo.“
19 Potom vzal chlieb,+ poďakoval Bohu, rozlámal ho a dal im ho so slovami: „To znamená moje telo,+ ktoré má byť dané za vás.+ Robte to na moju pamiatku.“+
20 Podobne urobil po večeri aj s pohárom a povedal: „Tento pohár znamená novú zmluvu+ potvrdenú mojou krvou,+ ktorá má byť vyliata za vás.+
21 Môj zradca je so mnou pri stole.+
22 Syn človeka síce odchádza, ako bolo predpovedané,+ ale beda človeku, ktorý ho zrádza!“+
23 Začali sa medzi sebou rozprávať o tom, ktorý z nich sa to asi chystá urobiť.+
24 Potom medzi nimi vznikla hádka, kto z nich je najvýznamnejší.*+
25 Ale Ježiš im povedal: „Králi národov panujú nad ľuďmi a tí, ktorí majú moc, sa nazývajú dobrodincami.+
26 No vy nemáte byť takí.+ Ten, kto je medzi vami považovaný za najvýznamnejšieho,* nech je ako najmladší+ a ten, kto druhých vedie, nech je ako ten, kto slúži.
27 Kto je významnejší? Ten, čo je* pri stole, alebo ten, čo obsluhuje?* Nie je to ten, čo je* pri stole? Ale ja som medzi vami ako ten, čo obsluhuje.*+
28 Vy ste zostali pri mne+ v mojich skúškach.+
29 A ja s vami uzatváram zmluvu o kraľovaní, tak ako môj Otec uzavrel zmluvu so mnou,+
30 aby ste jedli a pili pri mojom stole v mojom Kráľovstve,+ sedeli na trónoch+ a súdili 12 izraelských kmeňov.+
31 Šimon, Šimon, Satan si vás vyžiadal, aby vás preosial ako pšenicu.+
32 Ale úpenlivo som za teba prosil, aby nezoslabla tvoja viera.+ A ty, keď sa vrátiš, posilňuj svojich bratov.“+
33 On mu povedal: „Pane, som pripravený ísť s tebou aj do väzenia, aj na smrť.“+
34 Ale Ježiš povedal: „Peter, hovorím ti, skôr ako dnes zakikiríka kohút, trikrát zaprieš, že ma poznáš.“+
35 Potom sa ich spýtal: „Chýbalo vám niečo, keď som vás posielal bez mešca, vaku na jedlo a sandálov?“+ „Nie!“ odpovedali.
36 Povedal im: „No teraz ten, kto má mešec, nech si ho vezme a nech si vezme aj vak na jedlo. A ten, kto nemá meč, nech predá svoj vrchný odev a kúpi si ho.
37 Hovorím vám, že sa na mne musí splniť to, čo je napísané: ‚Považovali ho za zločinca.‘+ A tak všetko, čo sa ma týka, sa spĺňa.“+
38 Oni povedali: „Pane, pozri, tu sú dva meče.“ Povedal im: „To stačí.“
39 Vyšiel von a ako zvyčajne sa vydal na Olivový vrch. Učeníci išli s ním.+
40 Keď prišli na miesto, povedal im: „Modlite sa, aby ste nepodľahli pokušeniu.“+
41 Potom sa od nich vzdialil, asi čo by kameňom dohodil, kľakol si a modlil sa:
42 „Otče, ak chceš, vezmi odo mňa tento pohár. Ale nech sa nedeje moja vôľa, ale tvoja.“+
43 Vtedy sa mu zjavil anjel z neba a posilnil ho.+
44 A keď sa dostal do smrteľnej úzkosti, modlil sa ešte vrúcnejšie+ a jeho pot padal na zem ako kvapky krvi.
45 Keď sa domodlil, šiel k učeníkom a našiel ich spať, unavených od zármutku.+
46 Povedal im: „Prečo spíte? Vstaňte a modlite sa, aby ste nepodľahli pokušeniu.“+
47 Kým ešte hovoril, prišiel zástup, ktorý viedol Judáš, jeden z dvanástich. A pristúpil k Ježišovi, aby ho pobozkal.+
48 Ježiš mu povedal: „Judáš, bozkom zrádzaš Syna človeka?“
49 Keď tí okolo neho videli, čo sa chystá, spýtali sa: „Pane, máme ťa brániť mečom?“
50 A jeden z nich zasiahol veľkňazovho otroka a odsekol mu pravé ucho.+
51 „Prestaňte!“ zakročil Ježiš. Dotkol sa ucha a uzdravil ho.
52 Potom povedal hlavným kňazom, veliteľom chrámovej stráže a starším, ktorí poňho prišli: „Som zločinec, že ste ma prišli zatknúť s mečmi a kyjakmi?+
53 Každý deň som bol s vami v chráme+ a nepoložili ste na mňa ruku.+ Ale toto je váš čas, keď vládne tma.“+
54 Potom ho zatkli a odviedli+ do veľkňazovho domu. Peter ho z určitej vzdialenosti nasledoval.+
55 Keď rozložili oheň uprostred nádvoria a posadali si, Peter si sadol medzi nich.+
56 Ako sedel a dopadalo naňho svetlo ohňa, všimla si ho nejaká slúžka, lepšie sa mu prizrela a povedala: „Aj tento bol s ním.“
57 Ale on to poprel a povedal: „Nepoznám ho.“
58 O chvíľu si ho všimol niekto iný a povedal: „Aj ty si jeden z nich.“ No Peter povedal: „Nie, nie som.“+
59 A asi po hodine sa ozval ďalší a tvrdil: „Tento s ním musel byť tiež, veď je Galilejčan!“
60 Ale Peter sa bránil: „Neviem, o čom hovoríš.“ Vtom, kým ešte hovoril, zakikiríkal kohút.
61 V tej chvíli sa Pán obrátil, pozrel sa na Petra a on si spomenul na Pánove slová: „Skôr ako dnes zakikiríka kohút, trikrát ma zaprieš.“+
62 A vyšiel von a horko plakal.
63 Muži, ktorí Ježiša strážili, sa mu posmievali+ a bili ho.+
64 Zakryli mu tvár a hovorili: „Dokáž, že si prorok! Povedz, kto ťa udrel?“
65 A všemožne ho urážali a rúhali sa mu.
66 Keď nastal deň, zhromaždili sa starší ľudu, tak hlavní kňazi, ako aj znalci Zákona.+ Dali ho priviesť do siene Sanhedrinu a povedali:
67 „Ak si Kristus, povedz nám to.“+ On im odpovedal: „Aj keby som vám to povedal, neverili by ste tomu.
68 A keby som sa vás pýtal, neodpovedali by ste.
69 Ale odteraz bude Syn človeka+ sedieť po mocnej Božej pravici.“+
70 A všetci sa ho spýtali: „Si teda Boží Syn?“ Povedal im: „Sami hovoríte, že som.“
71 Oni povedali: „Načo ešte potrebujeme svedectvo? Veď sme to počuli z jeho vlastných úst.“+
Poznámky pod čiarou
^ Al. „najväčší“.
^ Al. „najväčšieho“.
^ Al. „spočíva“.
^ Al. „slúži“.
^ Al. „spočíva“.
^ Al. „slúži“.
