Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Nɔnaa​—Ani Nyɔŋmɔ Tsɔɔ Nɔ Egbalaa Wɔtoi?

Nɔnaa​—Ani Nyɔŋmɔ Tsɔɔ Nɔ Egbalaa Wɔtoi?

LUZIA TSUTSƆƆ YƐ ENANE ABƐKU NƆ. Be ni eji gbekɛ yoo fioo lɛ, eye tsɛŋemɔ hela ko ni naa wa ni atsɛɔ lɛ polio, ní fiteɔ gbɔmɔtso lɛ mli faji lɛ. Be ni eye afii 16 lɛ, yoo ko ni etsuɔ nii ehãa lɛ lɛ kɛɛ lɛ akɛ, “Nyɔŋmɔ hã hela nɛɛ mɔ bo koni ekɛgbala otoi, ejaakɛ obooo omami toi, ni obuuu lɛ hu.” Afii saŋŋ eho moŋ, shi Luzia kaiɔ bɔ ni nakai wiemɔ lɛ kumɔ etsui lɛ lolo.

BE NI AKƐƐ DAMARIS AKƐ ENÁ KANSA YƐ E-ANSƆ LƐ MLI LƐ, epapa bi lɛ akɛ: “Mɛni ofee hewɔ ni enɛ eba onɔ lɛ? Benɛ ofee nɔ fɔŋ ko ni naa wa. No hewɔ Nyɔŋmɔ gbalaa otoi lɛ.” Damaris papa wiemɔi lɛ kumɔ lɛ kwraa.

Jeee ŋmɛnɛ kwraa abɔi wiemɔ akɛ Nyɔŋmɔ kɛ hela gbalaa mɛi atoi. Wolo ko (Manners and Customs of Bible Lands) tsɔɔ mli akɛ, mɛi ni hi shi yɛ Yesu beiaŋ lɛ ateŋ mɛi babaoo heɔ amɛyeɔ akɛ, “kɛ́ hela mɔ mɔ ko lɛ, ejɛ esha ni lɛ loo ewekumɛi efee lɛ hewɔ, ni akɛ, hela lɛ ji esha lɛ he toigbalamɔ.” Wolo ko (Medieval Medicine and the Plague) hu wie akɛ, yɛ Yesu gbele sɛɛ afii ohai abɔ lɛ, “mɛi komɛi he ye akɛ, Nyɔŋmɔ tsɔ gbele helai anɔ egbala amɛtoi yɛ amɛhe eshai lɛ ahewɔ.” No hewɔ lɛ, be ni gbele hela lɛ gbe mɛi akpekpei abɔ yɛ Yuropa fɛɛ yɛ afi 1300 kɛmiimɔ afi 1400 lɛ mli lɛ, ani no mli lɛ Nyɔŋmɔ miigbala mɛi fɔji atoi? Aloo muawai komɛi ji nɔ ni kɛ hela lɛ ba, tamɔ bɔ ni datrɛfoi ekpa shi amɛna lɛ? Ekolɛ mɛi komɛi baabi akɛ, ani Nyɔŋmɔ hãa helai mɔmɔɔ mɛi koni amɛna nɔ yɛ amɛhe eshai ahewɔ lɛɛlɛŋ? *

SUSUMƆ ENƐ HE OKWƐ: Kɛji Nyɔŋmɔ kɛ hela kɛ nɔnaa gbalaa mɔ toi lɛ, mɛni hewɔ mɔ ni Yesu tsa helatsɛmɛi lɛ? Kulɛ, ani no etsɔŋ akɛ Nyɔŋmɔ yeee jalɛsane, ni efeee nɔ ni ja? (Mateo 4:23, 24) Yesu efeŋ nɔ ko ni baate shi awo Nyɔŋmɔ kɔkɔɔkɔ. Ewie akɛ: “Mifeɔ nɔ ni sa ehiɛ be fɛɛ be.” Ni ewie hu akɛ: “Miifee bɔ ni Tsɛ lɛ ewo mi kitã akɛ mifee lɛ pɛpɛɛpɛ.”​—Yohane 8:29; 14:31.

Nɔ ni Biblia lɛ tsɔɔ lɛ yɛ faŋŋ. Yehowa Nyɔŋmɔ “efeee nɔ ko ni ejaaa.” (5 Mose 32:4) Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, Nyɔŋmɔ hãŋ kɔɔyɔŋ lɛlɛ ko ayaná oshãra ni mɛi ohai abɔ agboi, akɛni eetao egbala mɔ ko ni ta mli lɛ toi lɛ hewɔ! Akɛni Nyɔŋmɔ feɔ nɔ ni ja hewɔ lɛ, etsulɔ anɔkwafo Abraham wie akɛ, Nyɔŋmɔ ‘ebɛŋ jalɔ kɛ mɔ fɔŋ fɛɛ eshwieŋ’ kɔkɔɔkɔ. Ekɛɛ “ebaŋ lɛ nakai kɔkɔɔkɔ.” (1 Mose 18:23, 25) Biblia lɛ kɛɔ hu akɛ, “Nyɔŋmɔ efeee nifɔjianii”; efeee “nɔ ni ejaaa.”​—Hiob 34:10-12.

NƆ NI BIBLIA LƐ TSƆƆ WƆ YƐ NƆNAA HE

Kɛ́ wɔmiina nɔ lɛ, no etsɔɔɔ akɛ Nyɔŋmɔ miigbala wɔtoi yɛ esha ko hewɔ. Yesu diɛŋtsɛ hu hã enɛ fee faŋŋ be ni ekɛ ekaselɔi lɛ na nuu ko ni eshwila kɛjɛ efɔmɔ mli lɛ. “Ekaselɔi lɛ bi lɛ akɛ: ‘Rabi, namɔ fee esha, nuu nɛɛ loo efɔlɔi, hewɔ ni afɔ lɛ shwilafo lɛ?’ Yesu hã hetoo akɛ: ‘Nuu nɛɛ loo efɔlɔi lɛ efeko esha, shi moŋ eba lɛ nakai koni ajie Nyɔŋmɔ nitsumɔi lɛ akpo yɛ egbɛfaŋ.’”​—Yohane 9:1-3.

Akɛni susumɔ ni ejaaa nɛɛ ehe shi yɛ Yesu beiaŋ hewɔ lɛ, ekolɛ ekaselɔi lɛ anaa kpɛ amɛhe be ni ekɛɛ amɛ akɛ, jeee esha ko ni nuu nɛɛ loo efɔlɔi efee lɛ hewɔ afɔ lɛ shwilafo lɛ. Yesu tsa nuu lɛ, ni ekɛ nakai ni efee lɛ hã ana hu akɛ, susumɔ ni ahiɛ akɛ Nyɔŋmɔ kɛ nɔnaa gbalaa mɛi atoi lɛ ejaaa kwraa. (Yohane 9:6, 7) Ŋmɛnɛ lɛ, kɛ́ mɛi ni yeɔ helai ni naa wala lɛ ná amɛle akɛ jeee Nyɔŋmɔ ji mɔ ni hãa amɛnaa nɔ lɛ, amɛtsui baanyɔ amɛmli.

Kɛji Nyɔŋmɔ kɛ hela gbalaa mɛi atoi yɛ efɔŋ ko hewɔ lɛ, mɛni hewɔ mɔ ni Yesu tsa helatsɛmɛi lɛ?

Ŋmalɛ lɛ kɛɔ wɔ akɛ

  • “Anyɛŋ akɛ nibii fɔji aka Nyɔŋmɔ, ni lɛ diɛŋtsɛ hu ekaaa mɔ ko.” (YAKOBO 1:13) Anɔkwa, etsɛŋ kwraa, abaajie “nibii fɔji” tamɔ hela, piŋmɔ, kɛ gbele ni ehao adesai afii ohai abɔ lɛ fɛɛ kɛje shihilɛ mli.

  • Yesu Kristo tsa “mɛi ni naa nɔ lɛ fɛɛ.” (MATEO 8:16) Hɛɛ, Nyɔŋmɔ Bi lɛ tsa mɛi fɛɛ ni ba eŋɔɔ lɛ, ni ekɛ no tsɔɔ nɔ ni Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ baatsu yɛ jeŋ fɛɛ.

  • “[Nyɔŋmɔ] baatsumɔ amɛhiŋmɛiiaŋ yaafonui fɛɛ, ni gbele bɛ dɔŋŋ, ni mɔ ko yeŋ awerɛho dɔŋŋ, ni mɔ ko woŋ yara ko hu dɔŋŋ, ni mɔ ko hu piŋŋ dɔŋŋ. Tsutsu nibii lɛ eho etee.”​—KPOJIEMƆ 21:3-5.

NAMƆ ESA AKƐ ASHWA?

Mɛni hewɔ adesai piŋɔ waa ni amɛnaa nɔ lɛ mɔ? Adesai esusu sanebimɔ nɛɛ he afii ohai abɔ. Kɛjeee Nyɔŋmɔ kɛ naagbai nɛɛ baa lɛ, belɛ namɔ esa akɛ ashwa mɔ? Abaasusu sanebimɔi nɛɛ ahetoi lɛ ahe yɛ sane ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli.

^ kk. 4 Eyɛ mli akɛ yɛ blema lɛ, Nyɔŋmɔ gbala mɛi komɛi atoi yɛ eshai pɔtɛi komɛi ni amɛfee lɛ hewɔ moŋ, shi Biblia lɛ etsɔɔɔ akɛ ŋmɛnɛ lɛ, Yehowa kɛ nibii tamɔ helai loo oshãrai gbalaa mɛi atoi yɛ amɛhe eshai ahewɔ.