Yaa mi ní ɔ nɔ

NIHEWI KƐ YIHEWI BIƆ KE

E Sa Kaa Ma Pee Ye Ní Kaa Ye Huɛmɛ Lo?

E Sa Kaa Ma Pee Ye Ní Kaa Ye Huɛmɛ Lo?

 “Ke o pee we o ní kaa ni kpahi ɔ, o be huɛmɛ náe, o si himi maa pee basaa nɛ o be o je mi nya nae hulɔ. Nɔ ko nɔ ko be o he susue, nɛ nɔ ko nɔ ko kɛ mo be bɔe hulɔ.”​—Carl.

 E ngɛ e munyu ɔ he zã woe lo? Eko ɔ. Se loloolo ɔ, nihi fuu maa pe nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ a maa nyɛ konɛ munyu nɛ Carl tu ɔ nɛ ko ba jã ngɛ a blɔ fami. Anɛ mo hu o maa pee jã a lo? Munyu nɛ ɔ maa ye bua mo konɛ o le blɔ kpakpa nɔ nɛ o maa gu kɛ hla huɛmɛ.

 Mɛni he je nɛ nihi peeɔ a ní kaa a huɛmɛ ɔ?

  •   Ejakaa a suɔ nɛ a piɛɛ a huɛmɛ a he kɛ pee nɔ́ fɛɛ nɔ́. “I naa ye huɛmɛ nɛ a je kpo kɛ ya je a hɛ ja ngɛ he ko nɛ i piɛɛ we a he ɔ a fotohi ngɛ Intanɛti ɔ nɔ. Enɛ ɔ ha nɛ i susuɔ kaa a sume ye sane aloo a sume nɛ ma piɛɛ a he kɛ je kpo. E haa nɛ i nuɔ he kaa a sume mi aloo a sume nɛ a kɛ mi maa bɔ.”​—Natalie.

     MO SUSU HE NƐ O HYƐ: Anɛ e su be ko nɛ o nu he kaa o huɛmɛ kua mo lo? Anɛ o tsake bɔ nɛ o peeɔ o ní haa bɔ nɛ pee nɛ o huɛmɛ a bua nɛ jɔ o he lo?

  •   Ejakaa a sume nɛ a maa je ekpa. “Ye fɔli ɔmɛ sume nɛ maa hɛɛ fon. Enɛ ɔ he ɔ, ke jokuɛwi kpahi bi mi kaa maa ha mɛ ye fon nɔma nɛ i de mɛ ke i be fon ɔ, e peeɔ mɛ nyakpɛ nɛ a biɔ mi ke: ‘O ke mɛni? Jeha enyɛmɛ o ye?’ Ke i de mɛ ke i ye jeha 13 ɔ, kɛkɛ ye ní pee mɛ mɔbɔ.”​—Mary.

     MO SUSU HE NƐ O HYƐ: Mɛni nya tsimi komɛ nɛ ke o fɔli kɛ fɔ o nɔ ɔ, o nuɔ he kaa o je ekpa ngɛ o huɛmɛ a he? Mɛni blɔ nɔ o gu kɛ da nya tsimi nɛ ɔmɛ a nya?

  •   Ejakaa a sume nɛ a doo a nya. “Jokuɛwi nɛ a ngɛ sukuu ɔ sume nihi nɛ a ní peepee, a munyu tumi, kɛ a jami je ekpa. Ke o pee we o ní kaa mɛ ɔ, a ma je a hɛ kɛ pi mo.”​—Olivia.

     MO SUSU HE NƐ O HYƐ: Anɛ a wa mo yi mi hyɛ akɛnɛ o je ekpa a lo? Kɛ o pee o ní ngɛ jamɛ a si fɔfɔɛ ɔ mi ha kɛɛ?

  •   Ejakaa a sume nɛ a huɛmɛ nɛ kua mɛ. “Be fɛɛ be ɔ, I bɔɔ mɔde kaa ma pee ye ní kaa nihi nɛ I ngɛ a kpɛti ɔ. I tuɔ munyu kaa bɔ nɛ a tuɔ munyu ɔ. Ke nɔ́ nɛ a ngɛ pee ɔ pi mwɔ nɔ́ po, ma mwɔ. I piɛɛɔ a he kɛ yeɔ nihi a he fɛu, pohu i le kaa e maa hao nɔ ɔ.”​—Rachel.

     MO SUSU HE NƐ O HYƐ: Anɛ o suɔ wawɛɛ kaa o huɛmɛ a bua nɛ jɔ o he lo? Anɛ o tsake bɔ nɛ o peeɔ o ní ha a hyɛ bɔ nɛ pee nɛ o ko je ekpa ngɛ a he lo?

 Nɔ́ nɛ e sa nɛ o le

  •   Behi fuu ɔ, ke o bɔɔ mɔde kaa o maa pee o ní kaa ni kpahi ɔ, a bua be o he jɔe kulaa. Mɛni he je? Ejakaa nihi ma le kaa pe o bua ngɛ o ní pee jã. Brain nɛ e ye jeha 20 ɔ de ke: “Ke i bua ngɛ ye ní pee kaa ye sukuu bi ɔmɛ ɔ, lɔ ɔ mohu haa nɛ i jeɔ kpa kulaa ngɛ a he. Enɛ ɔ ha nɛ i na kaa e sɛ nɛ o tsake bɔ nɛ o ngɛ ha a kɛ sa o huɛmɛ a hɛ mi, ejakaa nihi ma yɔse kaa pe o bua ngɛ o ní pee jã.”

     BLƆ KPAKPA NƐ O MAA GU NƆ: Susu níhi nɛ a he hia mo wawɛɛ ɔ a he. Baiblo ɔ de ke: “Nyɛɛ le níhi nɛ a he hia wawɛɛ ɔ” (Filipi Bi 1:10) Lɔ ɔ he ɔ, bi o he ke, ‘Te nɛ lɛ e he hia wawɛɛ​—ye ní nɛ ma pee kaa ye huɛmɛ nɛ e slo a jemi bami ɔ, aloo nɛ ye bua maa jɔ bɔ nɛ i ngɛ ha a he?’

     “Juɛmi be mi kaa o maa pee o ní kaa ni kpahi. Pi lɔ ɔ nɛ ma ha nɛ nihi nɛ a suɔ o sane wawɛɛ, nɛ pi lɔ ɔ hu nɛ ma ha nɛ o pee nɔmlɔ kpakpa.”​—James.

  •   Ke o peeɔ o ní kaa ni kpahi ɔ, e be hae nɛ o je o juɛmi kpo. Niheyo ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Jeremy ɔ de ke: “Lɔ ɔ ma ha nɛ o pee níhi kɛ sa nihi a hɛ mi, nɛ o maa pee níhi nɛ a suɔ kaa o pee. Ke i suɔ nɛ maa piɛɛ ku ko he ɔ, i peeɔ nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ ma nyɛ konɛ ma ko je ekpa ngɛ a he, ke lɔ ɔ ma ha nɛ ma ná biɛ yaya po. Lɔ ɔ ha nɛ ni kpahi mohu ngɛ mi kudɔe, nɛ i pee kaa tso bi ngɛ a dɛ mi.”

     BLƆ KPAKPA NƐ O MAA GU NƆ: Moo le bɔ nɛ o suɔ kaa o maa ba o je mi ha tutuutu, nɛ o ko hi o ní pee kaa akpasi (agama) nɛ e tsakeɔ e kɔla ngɛ he fɛɛ he nɛ e maa su ɔ. Yi mi tomi kpakpa ko he je nɛ Baiblo ɔ de ke: “Koo pee nɔ́ ko akɛnɛ nɔ fɛɛ nɔ ngɛ peeɔ he je.”​—2 Mose 23:2, Holy Bible​—Easy-to-Read Version

     “I bɔɔ mɔde kaa ma suɔ níhi nɛ mɛ hu a suɔ​—la, hɛ ja jemi, tade, a ní peepee, níhi nɛ a kɛ dlaa a hɛ mi . . . I bɔɔ mɔde kaa ma pee kaa mɛ. I le kaa mɛ nitsɛmɛ a yɔse kaa pe I bua ngɛ ye ní pee jã. Nɔ fɛɛ nɔ yɔse, imi nitsɛ po I yɔse. Nyagbe ɔ, I pee basaa, ye hɛ jaa, nɛ I li bɔ nɛ I ngɛ ha tutuutu hu. I li níhi nɛ ye bua jɔ a he po jehanɛ ɔ. I ba yɔse kaa pi nɔ fɛɛ nɔ nɛ o kɛ ma nyɛ maa bɔ loo e maa suɔ o sane. Lɔ ɔ tsɔɔ we kaa e sɛ nɛ o kɛ nɔ ko nɛ pee huɛ; moo to o tsui si, nɛ o kai kaa e ma he be loko o maa le bɔ nɛ o ngɛ ha tutuutu.”​—Melinda.

  •   Mɔde nɛ o maa bɔ kaa o maa pe o ní kaa ni kpahi ɔ ma nyɛ ma puɛ o jemi bami. Niheyo ko nɛ a tsɛɛ lɛ Chris ɔ na kaa munyu nɛ ɔ ba mi ngɛ e weku no ko blɔ fami. Chris de ke: “E bɔni níhi nɛ jinɛ lɛ nitsɛ e ko pee we gblee ɔ peemi konɛ e ko je ekpa ngɛ e huɛmɛ a he. E bɔni tsopa yaya po numi. Bɔɔbɔɔbɔɔ ɔ, e numi ba tlɔ e he, nɛ e piɛ nguɛ nya jinɛ e kpata e wami hɛ mi.”

     BLƆ KPAKPA NƐ O MAA GU NƆ: O kɛ nihi nɛ a munyu tutui kɛ a ní peepee tsɔɔ kaa a be jemi bami kpakpa a ko bɔ. Baiblo ɔ de ke: “Nɔ nɛ kɛ ní leli nyɛɛɔ ɔ, e leɔ ní. Se nɔ nɛ kɛ kuasiahi bɔɔ ɔ, haomi lɛ baa e nɔ.”​—Abɛ 13:20.

     “Be komɛ ɔ, e hi kaa o kɛ nihi maa bɔ, nɛ o bɔ mɔde kaa o maa pee o ní kaa mɛ. Se e sɛ nɛ o pee jã ke lɔ ɔ ma ha nɛ o pee nɔ́ ko nɛ mo nitsɛ o le kaa e hí. Nihi nɛ a ji huɛmɛ kpakpahi ɔ a bua maa jɔ bɔ nɛ o ngɛ ha tutuutu ɔ he.”​—Melanie.

     Ga Womi: Ke o ngɛ nihi hlae nɛ o kɛ mɛ maa pee huɛmɛ ɔ, koo hla nihi nɛ a bua jɔ níhi nɛ mo hu o bua jɔ he ɔ pɛ. Mohu ɔ, hla nihi nɛ a jemi bami he tsɔ kaa o nɔ ɔ.

    Tade komɛ ngɛ nɛ ke o wo ɔ, a be mo sae. Jã nɔuu kɛ̃ nɛ ke o kɛ ni komɛ ngɛ bɔe ɔ, lɔ ɔ be hae nɛ o ná su kpakpahi