Xeen tiʼ baʼax ku taasik

U testigoʼob Jéeobaeʼ, ¿ku obligarkoʼob wa le máakoʼob u kʼex u religionoʼoboʼ?

U testigoʼob Jéeobaeʼ, ¿ku obligarkoʼob wa le máakoʼob u kʼex u religionoʼoboʼ?

 Maʼ, junpuliʼ maʼ t-obligartik mix máak u kʼex u religión. Tak le revista k-maas tʼoxikoʼ, le ku kʼaabaʼtik U Pʼíich Tulumil Kananoʼ, tu yaʼalaj: «Maʼ uts u obligartaʼal máak u kʼex u religioniʼ». a Ilawil baʼaxten maʼ t-obligartik mix máak:

  •   Jesuseʼ mix máak tu obligartaj u kʼam le baʼax ku kaʼansikoʼ. U yojliliʼ chéen junpʼíit máakoʼob kun uʼuyik baʼax ku kʼaʼaytik (Mateo 7:​13, 14). Juntéeneʼ jujuntúul tiʼ u disipuloʼobeʼ xuʼul u máanoʼob tu yéetel tumen maʼ tu yóotaj u kʼamoʼob le baʼax ku kaʼansikoʼ. Jesuseʼ tu chaʼaj u binoʼob, maʼ tu obligartoʼob pʼáatal tu yéeteliʼ (Juan 6:​60-​62, 66-​68).

  •   Jesuseʼ tu kaʼansaj tiʼ u disipuloʼob maʼ unaj u obligartikoʼob mix máak u kʼex baʼax ku creertikiʼ. Baʼaxeʼ tu yaʼalajtiʼob ka u tsʼáa u yóol u kaxtoʼob le máaxoʼob jeʼel u yóotkoʼob kaanbaloʼ (Mateo 10:​7, 11-​14).

  •   Mix junpʼéel utsil ku taasik u obligartaʼal máak u kʼex u religión. Dioseʼ u kʼáat ka síijik tu puksiʼikʼal máak u adorartik, maʼ ka obligartaʼakiʼ (Deuteronomio 6:​4, 5; Mateo 22:37, 38).

Le Testigoʼoboʼ ¿ku beetkoʼob wa jeʼel baʼaxak utiaʼal u yaʼabtaloʼobeʼ?

 U jaajileʼ k-tsʼáamaj k-óol k-bis u tʼaan Dios «tak tu maas náachil le Luʼumaʼ» yéetel k-kʼaʼaytaj «tu táan le máakoʼob yéetel joonaj joonajil» jeʼex u yaʼalik le Bibliaoʼ (Baʼaxoʼob [Hechos] 1:8; 10:42; 20:20). Jeʼex aʼalaʼabik tiʼ le yáax cristianoʼoboʼ yaan kʼiineʼ ku yaʼalaʼal xan táan k-kʼexik u religión le máakoʼoboʼ (Baʼaxoʼob 18:12, 13). Baʼaleʼ le baʼax ku yaʼalaʼalaʼ maʼ jaajiʼ. Toʼoneʼ k-respetartik le baʼax u kʼáat u creert le máakoʼoboʼ. Chéen baʼax k-kʼáateʼ ka u yojéeltoʼob baʼax ku yaʼalik le Bibliaoʼ utiaʼal u yéeyikoʼob maʼalob u religionoʼob.

 Maʼ t-pechikba k-aʼal tiʼ mix máak ka u kʼam le baʼaxoʼob k-creertikoʼ. Maʼ tu meyajtoʼon le religión utiaʼal k-apoyartik junpʼéel partido politicooʼ, maʼ t-tʼoxik taakʼin tiʼ le máakoʼoboʼ mix k-tsʼáaik junpʼéel puesto tiʼ wa máax chéen utiaʼal u yookloʼob ichil k-religión. Maʼ beyoʼon jeʼex le máakoʼob ku yaʼalikubaʼob cristianoʼob pero ku beetkoʼob baʼaloʼob ku bin tu contra le baʼaxoʼob tu kaʼansaj Cristooʼ. b

¿Yaan wa derecho tiʼ máak utiaʼal u kʼexik u religión?

Profeta Abrahaneʼ tu pʼataj u religión u taataʼob

 Le Bibliaoʼ ku yeʼesikeʼ yaan, tumen ku tsikbaltikeʼ yaan máaxoʼob tu chʼaʼtuklaj u adorartikoʼob le jaajil Diosoʼ yéetel tu pʼatoʼob u religión u taataʼob. Bey tu beetil Abrahanoʼ, Rut, jujuntúul máakoʼob kajaʼanoʼob kaʼach Atenas yéetel apóstol Pablo (Josué 24:2; Rut 1:​14-​16; Baʼaxoʼob 17:22, 30-​34; Galaciailoʼob 1:​14, 23). Tsʼoʼoleʼ le Bibliaoʼ ku yaʼalikeʼ yaan u derechoil tiʼ máak u pʼatik le religión ku kʼamik Diosoʼ, kex maʼ unaj u beetkiʼ (1 Juan 2:​19).

 Le ONUoʼ ku yaʼalikeʼ «tuláakal le leyoʼob ku beetaʼal yoʼolal u derecho le wíinikoʼob tiʼ tuláakal yóokʼol kaaboʼ» unaj u jóoʼsaʼal tiʼ U Noj Aʼalmaj Tʼaanil u Najmal Wíinikoʼob (Declaración Universal de Derechos Humanos). Le aʼalmaj tʼaanaʼ ku yaʼalikeʼ tiʼ «tuláakal máak yaan u páajtalil u tukultik jeʼel baʼalak u kʼáateʼ, jeʼel bixak u kʼáateʼ yéetel u [adorartik] jeʼel máakalmáak [diosil] u kʼáateʼ; bey xan u kʼexik u [religión] wa u tuukul jeʼel baʼalak kʼiin u kʼáateʼ». Ku yaʼalik xaneʼ tuláakal máak ku páajtal «u tsʼáaik ojéeltbil u [religión] yéetel baʼax ku tukultik, tu juunal wa múuchʼkab, bey túun tu táan kaaj wa tu juunal, tiaʼal u kanik, u táakpajal wa u tsʼoʼokbesik». c Yoʼolal túun le derechoʼobaʼ toʼoneʼ k-ojel kʼaʼabéet xan k-respetartik le páajtalil tsʼaʼan tiʼ u maasil máakoʼob utiaʼal u defenderkoʼob baʼax ku creertikoʼob yéetel u rechazarkoʼob le baʼax k-creertikoʼ.

¿Suʼtsil wa u pʼatik máak le religión kaʼansaʼabtiʼ tumen u láakʼtsiloʼoboʼ?

 Maʼ tsaaj u yúuchul beyoʼ. Le Bibliaoʼ ku yaʼalik ka k-respetart tuláakal máak kex jeʼel máakalmáak u religioneʼ (1 Pedro 2:​17). Tsʼoʼoleʼ u testigoʼon Jéeobaeʼ k-beetik baʼax ku yaʼalik le Bibliaoʼ: k-eʼesik tsiikil tiʼ k-taataʼob kex yaanal u religionoʼob (Efesoiloʼob 6:​2, 3).

 U kʼaasileʼ maʼ tuláakal máak maʼalob u yilik baʼax ku yaʼalik le Bibliaoʼ. Jeʼex tu luʼumil Zambiaeʼ, juntúul koʼoleleʼ tu yaʼalaj: «Utiaʼal in wéet kaajaloʼobeʼ u kʼexik máak u religioneʼ bey [...] ka u traicionart u láakʼtsiloʼob yéetel u kaajaleʼ». Kex beyoʼ tu x-lóoʼbayanileʼ káaj u xokik le Biblia yéetel le Testigoʼoboʼ ka tu chʼaʼtuklaj u kʼexik u religión. «In taataʼobeʼ yaʼab u téenel tu yaʼaloʼobten kʼuuxoʼob tin wéetel yéetel tin pajaj bin u suʼtaloʼob —ku yaʼalik—. Jach yaj tin wuʼuyil tumen junpuliʼ maʼ in kʼáat in beet baʼax maʼ uts tu tʼaanoʼobiʼ. [...] In beetik baʼax u kʼáat Jéeoba tu lugar in beetik chéen baʼax suukaʼaneʼ maʼ u kʼáat u yaʼal wa táan in traicionartik in láakʼtsiloʼobiʼ.» d

a Ilawil U Pʼíich Tulumil Kanan ich español, 1 tiʼ enero tiʼ 2002, táan juʼun 12, xóotʼol 15.

b Por ejemploeʼ óoliʼ tu jaʼabil 785, le rey Carlomagnooʼ tu tsʼáaj junpʼéel ley tuʼux ku yaʼalik yaan u kíimsaʼal tuláakal u kajnáaliloʼob Sajonia wa maʼ tu yóotkoʼob okjaʼ bey catolicoʼobeʼ. Uláakʼ ejemploeʼ letiʼe juʼun Paz de Augsburgo firmartaʼab tu jaʼabil 1555 tumen kaʼapʼéel grupo ku baʼateloʼob teʼ Sacro Imperio Romanooʼ. Teʼ juʼunoʼ ku yaʼalikeʼ le principeʼoboʼ chéen jeʼel u páajtal u yéeyikoʼob junpʼéel tiʼ le religionoʼobaʼ: católico wa luterano. Tsʼoʼoleʼ le máaxoʼob yaan yáanal u páajtaliloʼoboʼ unaj u kʼamkoʼob le religión yéeyaʼab tumen u principeʼoboʼ. Le máaxoʼob maʼ u kʼáat u beetoʼobeʼ yaan u jóoʼsaʼaloʼob teʼ kaajoʼ.

c Óoliʼ bey u yaʼalal xan teʼ Carta Africana de Derechos Humanos y de los Pueblos, teʼ Declaración Americana de los Derechos y Deberes del Hombre, teʼ Carta Árabe de Derechos Humanos de 2004, teʼ Declaración de Derechos Humanos de la Asociación de Naciones del Sudeste Asiático, teʼ Convenio Europeo de Derechos Humanos yéetel teʼ Pacto Internacional de Derechos Civiles y Políticos. Baʼaleʼ maʼ tiʼ tuláakal luʼumoʼob táan u yilaʼal tumen le autoridadoʼob ka respetartaʼak le derechoʼobaʼ.

d Le Bibliaoʼ ku yaʼalikeʼ u kʼaabaʼ Dioseʼ Jéeoba.