POČÍTAČOVÍ používatelia produkujú obrovské množstvo elektronických dát, ktoré je nutné uložiť tak, aby sa dali v prípade potreby použiť. Vedci dúfajú, že urobia zásadný prevrat v súčasných metódach ukladania a zálohovania dát tým, že napodobnia oveľa kvalitnejší systém, ktorý sa nachádza v prírode — DNA.

Zamyslite sa nad týmto: DNA, ktorá sa nachádza v bunkách, obsahuje niekoľko miliárd biologických informácií. „Dokážeme ju vytiahnuť z kostí mamutov... a dekódovať ju,“ hovorí Nick Goldman z Európskeho inštitútu bioinformatiky. „DNA je tiež neuveriteľne malá, má mimoriadnu hustotu uložených informácií a na uchovanie dát nevyžaduje žiadnu energiu. Jej skladovanie či preprava sú nenáročné.“ Je možné dáta vytvorené ľuďmi uložiť do DNA? Výskumníci hovoria, že áno.

Vedci vytvorili syntetickú DNA so zakódovaným textom, obrazovým materiálom a zvukovým záznamom, teda s podobnými dátami, aké sa ukladajú na elektronické médiá. Neskôr boli schopní dekódovať uložené informácie so stopercentnou presnosťou. Vedci sú presvedčení, že časom bude pomocou tejto metódy možné uložiť do jedného gramu syntetickej DNA toľko dát, koľko sa zmestí asi na tri milióny CD nosičov, a že všetky tieto informácie môžu byť uchované stovky, ak nie tisícky rokov. Teoreticky má tento systém kapacitu archivovať elektronické dáta celého sveta. DNA preto dostala prezývku „dokonalý pevný disk“.

Aký je váš názor? Mohla by byť kapacita uchovávania dát v DNA výsledkom náhody? Alebo je výsledkom projektu?