Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Láska silnejšia ako hurikán!

Láska silnejšia ako hurikán!

Láska silnejšia ako hurikán!

Keď v roku 2005 zasiahli pobrežie Mexického zálivu hurikány Katrina a Rita, napáchali nesmierne škody a mnohým ľuďom vzali život. Medzi postihnutými boli aj tisíce Jehovových svedkov.

Pod vedením odbočky Jehovových svedkov v Spojených štátoch sa dali do práce výbory pre pomoc pri katastrofách. V Louisiane zriadili 13 krízových centier, 9 skladov a 4 čerpacie stanice. Mali na starosti územie s rozlohou 80 000 štvorcových kilometrov. Takmer 17 000 svedkov z celých Spojených štátov a 13 iných krajín prišlo poskytnúť pomoc pri záchranárskych a rekonštrukčných prácach. Dokázalo sa pri tom, že kresťanská láska má väčšiu silu ako prírodné sily. — 1. Korinťanom 13:1–8.

Dobrovoľníci opravili spolukresťanom vyše 5 600 domov a 90 sál Kráľovstva, v ktorých sa Jehovovi svedkovia stretávajú na zhromaždeniach. Opravili teda takmer všetky svoje poškodené budovy. A v súlade s nabádaním v Galaťanom 6:10, „robme dobro všetkým“, Jehovovi svedkovia pomáhali aj mnohým iným ľuďom.

POMOC v zasiahnutej oblasti si od dobrovoľníkov vyžadovala obete, no priniesla im veľkú odmenu. Pouvažujte o vyjadreniach siedmich Jehovových svedkov, ktorí mali na starosti rôzne stránky tejto práce.

‚Jedno z najlepších období v mojom živote‘

Robert: Obdobie, keď som slúžil vo výbore pre pomoc pri katastrofách, bolo jedným z najlepších v mojom živote. Mám 67 rokov a som najstarší člen výboru. Slúžil som s veľkou skupinou dobrovoľníkov, v ktorej bolo mnoho príkladných mladých, duchovne zmýšľajúcich svedkov. Nesmierne ma povzbudzuje, keď vidím, ako mladí prejavujú obetavú lásku k Jehovovi a k spolukresťanom.

Obrovskou oporou mi je manželka Veronica. Podporovala ma, keď som sa rozhodol odísť zo zamestnania, v ktorom som pracoval vyše 40 rokov, aby sme tak mohli byť k dispozícii. Teraz jeden večer v týždni upratujeme kancelárie. Naučili sme sa vyžiť z menej peňazí a tešiť sa z jednoduchého života. Tým, že pracujeme v duchovnom prostredí, ešte lepšie sme pochopili, čo to znamená dávať Božie Kráľovstvo na prvé miesto v živote. (Matúš 6:33) Opakovane sme videli, že Jehova sa o svoj ľud dobre stará.

Frank: Slúžim v krízovom centre Baton Rouge ako dozorca oddelenia stravovania. Spočiatku som zabezpečovaním stravy pre dobrovoľníkov trávil 10 až 12 hodín denne 7 dní v týždni. Ale získal som veľa požehnaní vrátane toho, že som na vlastné oči videl silu kresťanskej lásky.

Mnohí dobrovoľníci, ktorí asi tak týždeň pomáhali pri vydávaní stravy, sa pýtali, či môžu prísť opäť, a niektorí v pohľadniciach a telefonátoch srdečne ďakovali za výsadu pomáhať. Na mňa i na moju manželku Veronicu hlboko zapôsobila ich obetavosť.

Naskakovala mu husia koža

Gregory: S manželkou Kathy sme predali dom v Las Vegas v Nevade a kúpili sme si dodávku s prívesom, ktorý sa nám stal domovom. Vďaka tomu, že sme si takto zjednodušili život, môžeme pomáhať v Louisiane už vyše dvoch rokov. Viac než kedykoľvek predtým zažívame na vlastnej koži pravdivosť biblických slov z Malachiáša 3:10: „‚Vyskúšajte ma, prosím...,‘ povedal Jehova vojsk, ‚[a viďte,] či vám neotvorím nebeské stavidlá a nevylejem na vás požehnanie, až kým ho viac nebude treba.‘“

Často sa v duchu pousmejeme, keď nám niekto povie: „Akí ste obetaví!“ Pred 30 rokmi sme chceli s Kathy slúžiť v odbočke Jehovových svedkov v Spojených štátoch, no museli sme sa starať o naše deti. Keď sme pomáhali po katastrofe, splnila sa nám túžba robiť pre Jehovu viac. Ďalšou výsadou bolo to, že sme mohli úzko spolupracovať so spolukresťanmi. Niektorí z nich sú mimoriadne schopní — napríklad jeden náš kuchár bol kedysi šéfkuchárom v istej exkluzívnej reštaurácii a druhý varil pre dvoch prezidentov Spojených štátov.

Pre mnohých dobrovoľníkov bola práca pri odstraňovaní škôd po hurikáne mimoriadne silným zážitkom. Jednému 57-ročnému dobrovoľníkovi doslova naskakovala husia koža, keď rozprával o tom, ako pomáhal obetiam hurikánu. A povzbudili nás aj tí svedkovia, ktorí nemohli prísť. Napríklad dvaja dobrovoľníci, ktorí odstraňujú plesne, nám priniesli veľký plagát, ktorý vyrobili a podpísali všetci členovia troch zborov vrátane detí v ich domovskom štáte Nebraska.

‚Videli sme, ako sa Boh stará o postihnutých‘

Wendell: Deň po tom, ako vyčíňala Katrina, ma odbočka v Spojených štátoch poverila odhadom škôd na sálach Kráľovstva a domoch Jehovových svedkov v Louisiane a Mississippi. Tak sme si začali plniť pridelenú úlohu, ktorá bola pre nás zároveň veľkou životnou skúsenosťou. Keďže s manželkou Janine už 32 rokov bývame v oblasti, kde je potrebných viac zvestovateľov Kráľovstva, jasne sme videli, ako sa Jehova stará o svoj ľud. No teraz sme videli Jehovovu starostlivosť v oveľa širšom meradle.

Dostal som výsadu slúžiť ako predsedajúci výboru pre pomoc pri katastrofách v Baton Rouge. Hoci je táto úloha náročná, prináša mi obrovské uspokojenie. Počas našej práce sme ako výbor stovkykrát videli, ako Boh rieši problémy, vyhladzuje nám cestu a stará sa o postihnutých ako milujúci, Všemohúci Otec.

Mnohí sa nás pýtajú: „Ako dokážete už vyše dvoch rokov pomáhať v zasiahnutej oblasti?“ Nie je to vždy ľahké. Museli sme v živote urobiť mnoho zmien. Ale zase sme videli, aký úžitok to prináša, keď si človek zachová ‚prosté oko‘. — Matúš 6:22.

Keď sme sa po prvý raz vydali hľadať a zachraňovať obete v New Orleanse, nemali sme čas oddychovať. Situáciu zhoršovalo i to, že v meste bolo akoby vyhlásené stanné právo, pretože všade vládol chaos a na uliciach dochádzalo k brutálnym činom. Museli sme prekonávať pocit, že obrovskú úlohu, ktorá je pred nami, nezvládneme.

Stretli sme sa s tisícmi svedkov, ktorých postihol hurikán. Modlili sme sa s nimi a snažili sme sa ich utešiť. Potom sme sa s Jehovovou pomocou pustili do práce. Niekedy mám pocit, akoby som počas tých dvoch rokov, ktoré som tu strávil, prežil dva životy.

Opakovane sa stávalo, že keď som mal pocit, že už nemám žiadnu fyzickú a citovú silu, prišla nová posila — prišli noví dobrovoľníci, niektorí na niekoľko mesiacov alebo aj na dlhšie. Keď som videl tak veľa radostných a ochotných pomocníkov vrátane mnohých mladých, dodávalo mi to silu.

Jehova sa často prejavil ako náš Záchranca. Napríklad hneď na začiatku sme zistili, že vyše 1 000 domov našich bratov je poškodených spadnutými stromami. Keďže sme nemali ani zariadenie, ani ľudí, ktorí by stromy odstránili, vo výbore sme sa v tejto súvislosti modlili. Hneď na druhý deň sa ponúkol pomôcť jeden brat, ktorý mal kamión a presne to zariadenie, ktoré sme potrebovali. Raz bola naša modlitba vypočutá do 15 minút a inokedy bolo zariadenie, o ktoré sme sa modlili, na ceste ešte skôr, ako sme povedali amen! Áno, Jehova sa dokázal ako ‚Ten, ktorý vypočúva modlitbu‘. — Žalm 65:2.

„Som hrdý, že som Jehovov svedok“

Matthew: Hneď na druhý deň po hurikáne som mohol pomáhať organizovať odvoz 15 ton darovaných potravín, vody a iných potrebných vecí do postihnutej oblasti. Jehovov ľud prejavil nevídanú štedrosť!

Aby sme s manželkou Darline boli viac nápomocní, presťahovali sme sa na miesto, ktoré je od postihnutej oblasti vzdialené len dve hodiny cesty autom. Istý miestny svedok nám ponúkol prácu na čiastočný úväzok, aby sme väčšinu svojho času mohli pomáhať v zasiahnutej oblasti. Ďalší svedok nám poskytol byt. Veľmi si vážim, že som súčasťou takého milujúceho bratstva, a som hrdý, že som Jehovov svedok.

Ted: Krátko po hurikáne Katrina sme sa s manželkou Debbie prihlásili pomáhať pri odstraňovaní škôd. O niekoľko dní som našiel starší obytný príves, ktorý bol dlhý 9 metrov a dosť ľahký, aby ho mohlo ťahať naše auto. Stál polovicu bežnej ceny, takže sme si ho mohli dovoliť. Bola to odpoveď na naše modlitby. Bývame v ňom už viac než dva roky.

Keď sme mali voľno, predali sme dom a väčšinu nášho majetku, čo nám umožnilo pomáhať v New Orleanse, kde slúžim ako koordinátor rekonštrukčných prác. Získali sme jednu z najcennejších skúseností, pretože sme mohli pozorovať, ako sa Jehova stáva pre svojich ctiteľov ‚Bohom každej útechy‘. Mnohí prišli nielen o strechu nad hlavou a sály Kráľovstva, ale pre evakuáciu aj o zbor a dokonca o celý obvod, v ktorom zvestovali dobré posolstvo. — 2. Korinťanom 1:3.

‚Ich viera zapôsobila na naše srdce‘

Justin: V októbri 2005 zaznela výzva, kto by bol ochotný pomáhať po katastrofách na pobreží Mexického zálivu. S manželkou Tiffany sme si ihneď podali prihlášky a vo februári 2006 sme boli pozvaní pomáhať v pokrývačskom tíme, ktorý patrí pod kennerské centrum pre pomoc pri katastrofách neďaleko New Orleansu.

Každý deň sme pracovali na nejakom dome a stretli sme sa s miestnymi svedkami. Ich viera a spoliehanie sa na Boha zapôsobili na naše srdce. A každý deň bol pre nás mocnou pripomienkou toho, aké pochabé je spoliehať sa na hmotné veci. Cítime neopísateľnú radosť z toho, čo Jehova pomohol svojmu ľudu dosiahnuť, a z toho, že sme mohli pomáhať spolukresťanom.

[Rámček/obrázok na strane 18]

Deň pracovníka krízového centra

Pre pracovníkov kuchyne v centre pre pomoc pri katastrofách sa práca začína o pol piatej ráno. O siedmej sa všetci stretnú v jedálni a pred raňajkami desať minút uvažujú o biblickom texte. Predsedajúci môže pri tejto príležitosti privítať nových a porozprávať nejakú nedávnu povzbudzujúcu skúsenosť.

Po ďakovnej modlitbe si všetci dajú výdatné raňajky a potom sa pustia do práce. Niektorí zostanú pracovať v centre — napríklad v kanceláriách, v práčovni alebo v kuchyni. Kuchári pripravia obedové balíčky a tie na obed vyzdvihne zástupca tímu, ktorý pracuje v teréne.

Každý pondelok večer sa táto „rodina“ stretne na štúdium Biblie založenom na článku v Strážnej veži, časopise, ktorý vydávajú Jehovovi svedkovia. Toto štúdium pomáha všetkým zostať duchovne silnými, aby mohli s radosťou vytrvávať a mať správny pohľad na svoju prácu. — Matúš 4:4; 5:3.

[Rámček na strane 19]

‚Krivdila som vám‘

Jedna žena v New Orleanse mala na dverách ceduľu s nápisom: „Jehovovi svedkovia, nenavštevujte ma.“ Potom jedného dňa skupina dobrovoľníkov začala opravovať dom oproti, ktorý poškodil hurikán. Každý deň si táto žena všímala vrúcnosť a priateľskosť robotníkov. Onedlho ju premohla zvedavosť a prišla sa pozrieť. Keď zistila, že dobrovoľníci sú Jehovovi svedkovia, povedala, že z jej cirkvi jej po hurikáne nikto ani len nezavolal. „Očividne som vám krivdila,“ povedala. A výsledok? Ceduľu dala dole a pozvala svedkov k sebe domov.

[Obrázok na stranách 16, 17]

Robert a Veronica

[Obrázok na stranách 16, 17]

Frank a Veronica

[Obrázok na strane 17]

Gregory a Kathy

[Obrázok na strane 17]

Wendell a Janine

[Obrázok na strane 18]

Matthew a Darline

[Obrázok na strane 18]

Ted a Debbie

[Obrázok na strane 18]

Justin a Tiffany