Prvá Samuelova 24:1–22

  • Dávid odmieta zabiť Saula (1 – 22)

    • Dávid má úctu k Jehovovmu pomazanému (6)

24  Len čo sa Saul vrátil z ťaženia proti Filištíncom, oznámili mu: „Dávid je v pustatine En-Gedi.“+  A tak si Saul vybral 3 000 mužov z celého Izraela a šiel Dávida a jeho mužov hľadať na skaly kozorožcov.  Keď prišiel ku kamenným ohradám pre ovce postaveným popri ceste, vošiel do neďalekej jaskyne, aby vykonal potrebu.* V zadnej časti jaskyne však sedel Dávid a jeho muži.+  Tí Dávidovi povedali: „Toto je deň, keď ti Jehova hovorí: ‚Vydávam ti tvojho nepriateľa do rúk.+ Urob mu, čo uznáš za dobré.‘“ A tak Dávid vstal a potajomky odrezal okraj Saulovho plášťa.*  Ale keď Dávid odrezal okraj Saulovho plášťa, začalo ho trápiť svedomie.*+  Povedal svojim mužom: „Z Jehovovho hľadiska je vylúčené, aby som svojmu pánovi, Jehovovmu pomazanému, urobil niečo také a vztiahol naňho ruku. Veď je to Jehovov pomazaný.“+  Týmito slovami Dávid zadržal* svojich mužov a nedovolil im Saula napadnúť. A tak Saul vyšiel z jaskyne a pobral sa svojou cestou.  Potom vyšiel z jaskyne aj Dávid a zavolal na Saula: „Môj pán kráľ!“+ Keď sa Saul otočil, Dávid padol na kolená a poklonil sa až k zemi.  Povedal Saulovi: „Prečo počúvaš ľudí, ktorí hovoria: ‚Dávid ti chce ublížiť‘?+ 10  Dnes si mohol na vlastné oči vidieť, že mi ťa Jehova v tejto jaskyni vydal do rúk. Ale keď mi radili, aby som ťa zabil,+ zľutoval som sa nad tebou a povedal som: ‚Nevztiahnem ruku na svojho pána, lebo je to Jehovov pomazaný.‘+ 11  Pozri sa, môj otče, v ruke mám kus tvojho plášťa. Odrezal som ti okraj plášťa, ale nezabil som ťa. Vidíš, že ti nechcem ublížiť ani sa búriť a že som proti tebe nezhrešil.+ Ale ty ma prenasleduješ a chceš ma pripraviť o život.+ 12  Nech nás rozsúdi Jehova+ a nech nad tebou Jehova vykoná pomstu za to, ako si sa ku mne zachoval,+ ale ja na teba ruku nevztiahnem.+ 13  ‚Zlo pochádza od zlých,‘ hovorí staré príslovie, ale ja na teba ruku nevztiahnem. 14  Proti komu to vytiahol kráľ Izraela? Koho prenasleduješ? Mŕtveho psa? Obyčajnú blchu?+ 15  Nech je Jehova sudcom a rozsúdi nás. Nech preskúma môj prípad a ujme sa ho+ a nech ma posúdi a vyslobodí ma z tvojich rúk.“ 16  Keď Dávid dohovoril, Saul sa spýtal: „Je to tvoj hlas, môj syn Dávid?“+ A hlasno sa rozplakal. 17  Povedal Dávidovi: „Si spravodlivejší ako ja, lebo ty si mi preukazoval dobro, ale ja som sa ti odplácal zlým.+ 18  Aj dnes si dokázal, aký si ku mne dobrý. Nezabil si ma, hoci ma Jehova vydal do tvojich rúk.+ 19  Ak niekto narazí na svojho nepriateľa, nechá ho len tak odísť? Jehova ťa odmení+ za to, čo si dnes pre mňa urobil. 20  Teraz už viem, že sa staneš kráľom+ a že kráľovstvo Izraela zostane v tvojich rukách. 21  Preto mi teraz prisahaj pri Jehovovi,+ že po mojej smrti nevyhladíš moje potomstvo* ani moje meno z rodu môjho otca.“+ 22  Dávid teda Saulovi prisahal. Potom sa Saul vrátil domov+ a Dávid a jeho muži odišli do úkrytu.+

Poznámky pod čiarou

Dosl. „aby si zakryl nohy“.
Al. „plášťa bez rukávov“.
Dosl. „srdce“.
Al. možno „rozohnal“.
Dosl. „semeno“.