Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Duzu A Baebolo Ne Ka Ye Wɔ Ɛyavalɛ Nwo A?

Duzu A Baebolo Ne Ka Ye Wɔ Ɛyavalɛ Nwo A?

Baebolo ne bua kɛ

 Baebolo ne kilehile kɛ ɛyavalɛ mɔɔ bɛngomo zo la boda ahenle mumua ne nee menli gyɛne. (Mrɛlɛbulɛ 29:22) Awie bahola ava ɛya, noko Baebolo ka kɛ menli mɔɔ ‘ɛyavalɛ’ le bɛ subane la ɛnrɛnyia ngoane. (Galeehyeama 5:​19-​21) Ngyinlazo ngakyile mɔɔ bahola aboa awie yeamaa yeali ɛyavalɛ zo la wɔ Baebolo ne anu.

 Asoo mekɛ ne amuala a ɛyavalɛ ɛnle kpalɛ a?

 Kyɛkyɛ. Tɛnlabelɛ bie mɔ bahola amaa awie ava ɛya. Kɛ neazo la, nɔhavonli Nihɛmaya ‘vale ɛya kpole’ wɔ mekɛ mɔɔ ɔnwunle kɛ bɛlɛsisi ɔ mediema azonvolɛ la.​—Nihɛmaya 5:6.

 Ɔdwu mekɛ ne bie a Nyamenle fa ɛya. Kɛ neazo la, mɔɔ Yizilayɛma anli ɛwɔkɛ mɔɔ bɛbɔle kɛ bɛbazonle Gyihova angomekye azo na bɛzonlenle nyamenle gyɛne la, ‘Gyihova vale bɛ nwo ɛya kpole.’ (Maanlebuvolɛma 2:​13, 14) Noko ɛyavalɛ ɛmboka Gyihova Nyamenle subane titili ne mɔ anwo. Ye ɛyavalɛ lɛ ye mekɛ yɛɛ ɔkomo ɔ nwo zo.​—Adendulɛ 34:6; Ayezaya 48:9.

 Mekɛ boni a ɛyavalɛ ɛnle kpalɛ a?

 Ɛyavalɛ mɔɔ bɛngola bɛngomo zo na ɔngyi kpɔkɛ zo la ɛnle kpalɛ, kɛ mɔɔ ɔyɛ a ɔsi wɔ menli mɔɔ ɛnli munli afoa nu la. Kɛ neazo la:

  •   Mɔɔ Nyamenle kpole Keen afɔlebɔlɛ ne la, “ɛya hunle ye kpole.” Keen maanle ɛya vole ɔ nwo zo na ɔhunle ɔ diema ne.​—Mɔlebɛbo 4:​3-8.

  •   Ngapezonli Dwona ‘vale ɛya’ wɔ mekɛ mɔɔ Nyamenle nwunle Nenɛvɛma anwunvɔne la. Nyamenle denrɛdenrɛle Dwona, na ɔhanle kɛ, tɛ ‘ɛya kpalɛ a yeva la,’ anrɛɛ ɔwɔ kɛ ɔse bɛdabɛ mɔɔ bɛnlu bɛ nwo la anwunvɔne.​—Dwona 3:10–​4:​1, 4, 11. *

 Neazo ɛhye mɔ maa ɔda ali kɛ alesama mɔɔ ɛnli munli la, “ɛyavalɛ ɛmmaa Nyamenle tenleneyɛlɛ ɛnla ali.”​—Gyemise 1:​20.

 Kɛ ɔkɛyɛ na wɔahola wɔali ɛyavalɛ zo ɛ?

  •   Nwu esiane mɔɔ wɔ ɛya kpole nu la. Bie mɔ dwenle kɛ saa bɛda bɛ ɛyavalɛ ali a ɔkile kɛ bɛ nwo yɛ se. Nɔhalɛ nu, awie mɔɔ ɛngola ɛngomo ye ɛya zo la lɛ sinlidɔlɛ kpole kpalɛ. “Sonla mɔɔ ɛngola ɔ nwo zo komo la le kɛ suakpole mɔɔ bɛbubu nwolɛ bane ne amuala bɛgua la.” (Mrɛlɛbulɛ 25:28; 29:11) Noko, saa yɛbɔ mɔdenle kɛ yɛbahomo yɛ ɛya zo a, ɛnee yɛlɛkile kɛ yɛ nwo yɛ se yɛɛ yɛlɛ ndelebɛbo. (Mrɛlɛbulɛ 14:29) Baebolo ne ka kɛ: “Sonla mɔɔ ɛnva ɛya mgbane mgbane la le kpalɛ tɛla katakyie.”​—Mrɛlɛbulɛ 16:32.

  •   Di ɛyavalɛ zo kolaa na yeamaa wɔayɛ debie mɔɔ nzinlii ɛbanlu ɛ nwo la. Edwɛndolɛ 37:8 ka kɛ: “Mmafa ɛya, yɛɛ mmamaa wɔ ahonle futu!” Ɔtoa zo kɛ: “Mmafonla ɛ nwo; ɔwie munzule.” Kakye kɛ saa ɛfa ɛya a, ɛkola ɛkpa kɛ ɛbabu ɛ nye wɔagua zo kolaa na yeava “munzule” yeara. Kɛ mɔɔ Ɛfɛsɛsema 4:​26 ka la: “Bɛva ɛya, noko bɛmmayɛ ɛtane.”

  •   Saa ɔbayɛ boɛ a twe ɛ nwo wɔ mekɛ mɔɔ ɛlɛfa ɛya la. Baebolo ne ka kɛ: “Mgbonde bo ɛbɔlɛ le kɛ azuledukuelɛ, yemɔti twe ɛ nwo kolaa na butule ne abɔ ɔ bo.” (Mrɛlɛbulɛ 17:14) Nrɛlɛbɛ wɔ nu kɛ ɛbaziezie ngyegyelɛ ne ndɛndɛ ɛdeɛ, noko ɔwɔ kɛ ɛ nee ahenle ɛya ne dwo kolaa na bɛahola bɛaziezie edwɛkɛ ne wɔ adenle kpalɛ zo.

  •    Nwu edwɛkɛ ne. Mrɛlɛbulɛ 19:11 ka kɛ: “Adwenle kpalɛ ɛmmaa sonla ɛnva ɛya mgbane mgbane.” Ɔle kpalɛ kɛ ɛbanwu edwɛkɛ ne amuala kolaa na wɔazi kpɔkɛ. Saa yɛtie afoa biala edwɛkɛ ne a, ɔnrɛmaa yɛnrɛva ɛya ndɛndɛ.​​—Gyemise 1:​19.

  •    Yɛ asɔne amaa wɔanyia anzodwolɛ. Asɔneyɛlɛ boa maa ɛnyia “Nyamenle anzodwolɛ ne mɔɔ bo ndelebɛbo muala azo la.” (Felepaema 4:7) Asɔneyɛlɛ boka ndenle titili mɔɔ yɛdua zo yɛnyia Nyamenle sunsum nwuanzanwuanza ne la anwo, na ɔboa ɔmaa yɛnyia subane le kɛ anzodwolɛ, abotane, yɛɛ bɛnwozohomolɛ.​—Luku 11:13; Galeehyeama 5:​22, 23.

  •   Kpa agɔnwolɛma kpalɛ. Yɛta yɛsukoa yɛ gɔnwo mɔ. (Mrɛlɛbulɛ 13:20; 1 Kɔlentema 15:33) Ɛhye ati, Baebolo ne bɔ yɛ kɔkɔ kɛ: “Mmafa sonla mɔɔ ye ahonle bikye ye la agɔnwolɛ, yɛɛ ɛ nee sonla mɔɔ fa ɛya mgbane mgbane la mmatu.” Duzu ati ɔ? “Anrɛɛ ɛkɛva ɔ gyakɛ na ɛkɛva ɛ nwo ɛkɛdo ɛhane nu.”​—Mrɛlɛbulɛ 22:24, 25.

^ Ɔda ali kɛ, Dwona liele ɛdenrɛdenrɛlɛ ne dole nu na ɔgyakyile kɛ ɔbava ɛya, ɔluakɛ Nyamenle maanle ɔhɛlɛle Baebolo buluku ne mɔɔ ye duma la zo la.