Kal idhi e weche manie iye

Muma Wacho Ang’o e Wi Maria Nyako ma Silili?

Muma Wacho Ang’o e Wi Maria Nyako ma Silili?

 Dwoko ma Muma chiwo

Muma wacho ni Maria min Yesu, noyudo thuolo makende mar nyuolo Yesu ka pod en silili. Muma nokoro hononi e bug Isaya kendo nowacho kaka wechego ne ochopo e Injili mar Mathayo gi Luka.

E weche ma nokor e wi nyuol mar Mesia, Isaya nowacho niya: “Neuru! Nyako moro biro mako ich kendo obiro nyuolo wuoyi.” (Isaya 7:14) Kotelne gi roho maler, Mathayo notiyo gi weche ma nokor e bug Isaya kowuoyo kuom kaka Maria ne dhi mako ich Yesu. Bang’ wacho ni Maria ne dhi mako ich e yor hono, Mathayo nomedo niya: “To kuom adier, mago duto notimore mondo wach ochop ma Jehova nokoro kokalo kuom janabine niya: ‘Neuru! Nyako ma silili * biro mako ich kendo obiro nyuolo wuoyi, mi ginichake ni Emanuel,’ ma kolok to tiende en ni, ‘Nyasaye ni Kodwa.’”​—Mathayo 1:22, 23.

Jandik Injili miluongo ni Luka bende nowuoyo e wi kaka Maria ne dhi mako ich e yor hono. Nondiko ni Nyasaye nooro malaika Gabriel “ir nyako moro ma silili ma nosetimo singruok mar kend gi dichwo ma nyinge Josef moa e dhood Daudi, to nying nyakono ne en Maria.” (Luka 1:26, 27) Maria nowacho ni pod ne en nyako ma silili. Bang’ winjo ni ne odhi bedo min Yesu, jal ma ne dhi bedo Mesia, Maria nopenjo niya: “Mano biro timore nade to pok ne anindo gi dichwo?”​—Luka 1:34.

 Ere kaka nyako ma silili ne nyalo nyuol?

Maria nomako ich kokalo kuom roho maler, ma en teko ma Nyasaye tiyogo e timo gik moko. (Mathayo 1:18) Nonyis Maria niya: “Roho maler nobi kuomi kendo teko mar Ng’at Mamalo Chutho biro umi. Kendo nikech mano, jal mibiro nyuolono noluong ni maler, Wuod Nyasaye.” * (Luka 1:35) Nyasaye notimo hono modaro ngima Wuode nyaka e i Maria mi omako ich.

 Ang’o momiyo nyako ma silili ne onyuol?

Nyasaye notiyo gi nyako ma silili e nyuolo Yesu kaka dhano makare chuth mondo obi ores dhano e richo kod tho. (Johana 3:16; Jo-Hibrania 10:5) Nyasaye nodaro ngima Yesu nyaka e i Maria. Bang’ mano, roho mar Nyasaye norito ngima Yesu ka pod ne en e ich mondo kik oyud richo moro amora.​—Luka 1:35.

Omiyo, nonyuol Yesu kaka ng’at makare chuth, mana kaka Adam ne chalo ka ne pok otimo richo. Muma wacho kama kuom Yesu: “Ne ok otimo richo moro amora.” (1 Petro 2:22) Kaka ng’at makare, Yesu ne nyalo chulo nengo mar waro dhano e richo kod tho.​—1 Jo-Korintho 15:21, 22; 1 Timotheo 2:5, 6.

 Be Maria ne osiko ka en silili?

Muma ok wach ni Maria nosiko ka en silili. Kar mano, owacho ni Maria ne nigi nyithindo mamoko.​—Mathayo 12:46; Mariko 6:3; Luka 2:7; Johana 7:5.

Muma puonjo ni Yesu ne nigi owetene kod nyiminene

 Be Maria ne onge richo moro amora?

Ooyo. Kaluwore gi New Catholic Encyclopedia, “puonj moro ma wacho ni Maria ne onge gi richo sama ne omako ich ne nitie nikech ji ne paro ni Maria ne onge RICHO MOWUOK KUOM ADAM chakre kinde ma nonyuolee. Giparo bende ni dhano mamoko duto to nigi richo . . . Kata kamano, Maria to mare ne opogore. Nyasaye nonyise NG’WONO kendo mano e momiyo ne ok obedo gi richo moa kuom Adam.” *

Onge kama Muma wachoe ni Maria ne onge gi richo moa kuom Adam. (Zaburi 51:5; Jo-Rumi 5:12) Maria nonyiso ni ne en gi richo moa kuom Adam ka nochiwo misango mar pwodhruok ma Chik Musa ne dwaro ni joma mon monyuol ochiw. (Tim Jo-Lawi 12:2-8; Luka 2:21-24) New Catholic Encyclopedia wacho niya: “Puonj ma wacho ni Maria ne onge gi richo sama ne omak ichne ok en puonj ma yudore e Muma . . . Kar mano en puonj ma kanisa noketo.”

 Ere kaka onego wane Maria?

Maria noketo ranyisi maber nikech ne en gi yie, nowinjo wach, nobolore kendo nohero Nyasaye. En achiel kuom jotich Nyasaye monego waluw ranyisi margi.​—Jo-Hibrania 6:12.

Kata obedo ni ne en gi migawo makende mar bedo min Yesu, Muma ok wach ni onego walame. Yesu ne ok omiyo min-gi luor makende kendo ne ok onyiso jolupne mondo otim kamano. Mopogore gi buge mag Injili kod kamoro achiel e bug Tich Joote, ok luong nying Maria e buge mamoko 22 manie Muma Manyien.​—Tich Joote 1:14.

Muma ok wach ni Jokristo mokwongo ne miyo Maria luor makende kata lame. Kar mano, Muma puonjo ni Jokristo onego olam mana Nyasaye kende.​—Mathayo 4:10.

^ par. 2 E weche ma Isaya nokoro, wach ma nolok ni “nyako” en ʽal·mahʹ e dho Hibrania kendo tiende nyalo bedo nyako ma silili kata nyako ma ok silili. Kata kamano, roho maler notayo Mathayo mondo oti gi wach ma yudore e dho Grik ni par·theʹnos, ma tiende en “ng’at ma silili.”

^ par. 4 Jomoko ok dwarga luongo Yesu ni “Wuod Nyasaye,” ka giparo ni mano nyiso ni Nyasaye nonindo gi dhako moro. Kata kamano, Muma ok puonj gima kamano. Kar mano, Muma luongo Yesu ni “Wuod Nyasaye” kendo ni “jal makayo kuom chuech duto” nikech en e ma nokwong chueye kendo en kende e ma Nyasaye nochueye achiel kachiel. (Jo-Kolosai 1:13-15) Muma bende luongo Adam ni “wuod Nyasaye.” (Luka 3:38) Mano en nikech Nyasaye e ma nochueyo Adam.

^ par. 8 Second Edition, Volume 7, ite mar 331.