Skip to content

Skip to table of contents

Muʻa Tosi ʻo e Sikotaá

Muʻa Tosi ʻo e Sikotaá

Naʻe Faʻu Ia ke Pehē?

Muʻa Tosi ʻo e Sikotaá

● ʻI heʻene fononga ʻi he vave ko e kilomita ʻe 300 he houá, ko e lēlue oma Siapaní ʻa e taha ʻo e lēlue lele vave taha ʻi he māmaní. ʻOku tupu hano konga ʻo ʻene lavameʻá mei ha kiʻi foʻi manupuna—ko e sikotā. Ko e hā hono ʻuhingá?

Fakakaukau: ʻI he kumi ha meʻakai ʻoku ifó, ʻoku lava ke tūʻulu hifo ai ʻa e sikotaá ki he tahí ʻo ʻikai loko pihi hake. Ko e moʻoniʻi meʻa ko iá naʻe langaʻi ai ʻa e fieʻilo ʻa Eiji Nakatsu, ko ha ʻenisinia ʻa ia naʻá ne fai hano tesi ʻo e lēlue omá. Naʻá ne fifili pe ʻoku anga-fēfē ʻa e feʻunuʻaki vave ʻaupito ʻa e sikotaá mei he ʻea teke vaivaí ki he vai teke mālohí. Ko hono maʻu ʻa e talí ʻa e kī ki hono solova ha palopalema makehe fekauʻaki mo e lēlue omá. “ʻI he taimi ʻoku hū oma ʻaupito ai ha lēlue ʻi ha tānolo fāsiʻí,” ko e fakamatala ia ʻa Nakatsu, “ʻoku faʻu heni ʻa e peau teke mālohi fakaeʻatimosifia ʻa ia ʻoku faai atu pē ʻo hoko ko e ngaahi peau hangē ha ngaahi peau kulá. ʻOku aʻu atu eni ki he hūʻanga ki tuʻa ʻo e tānoló ʻi he vave ko ia ʻo e ongó, ʻo faʻu ai ʻa e ngaahi peau ongo leʻo māʻulalo ʻo fakatupunga ai ha fuʻu paʻulu leʻo-lahi ʻi he ʻeá mo ha fuʻu ngatū ʻo lāunga ai ʻa e kau nofo mamaʻo ʻaki mei ai ʻa e mita ʻe 400 [fute ʻe 1,300].”

Naʻe fai ʻa e fili ke fakatatau ʻa e muʻa lēlue omá ki he muʻa tosi ʻo e sikotaá. Ko e hā hono olá? ʻOku fononga he taimí ni ʻa e lēlue omá ʻo vave ange ʻaki ʻa e peseti ʻe 10 pea ngāueʻaki ʻa e ivi siʻi hifo ʻaki ʻa e peseti ʻe 15. ʻIkai ko ia pē, ko e mālohi ʻo e ʻea ʻoku tupu mei he lele ʻa e lēlué kuo holo hifo ia ʻaki ʻa e peseti ʻe 30. Ko ia ai, ʻoku ʻikai ha toe paʻulu leʻo-lahi ʻi he lele ʻa e lēlué ʻi he tānoló.

Ko e hā hoʻo fakakaukaú? Naʻe hokonoa mai pē ʻa e ʻi ai ʻo e muʻa tosi ʻo e sikotaá? Pe naʻe faʻu ia ke pehē?

[Fakatātā Credit Lines ʻi he peesi 29]

Kingfisher diving: Woodfall/Photoshot; bullet train: AP Photo/Kyodo