Hagnente ty agnate’ao

Hizilike amy ty lohahevetse

FAGNONTENEAGNE 3

Nisy ho Aze Vao o ADN-o?

Nisy ho Aze Vao o ADN-o?

Fa nandineke ty vata’o vao rehe, le nieretseretse tie, nagnino ty maso’o naho ty volo’o ro mainte? Nagnino rehe ro vaky holitse sady misy itoviza’o amy ty rae aman-drene’o? Nagnino rehe ro lavalava ro boribory? Mba henteo hey moa i rambotagna’oy! Nagnino ty afara agne ro misy hoho, ie amy izao malemeleme ty aloha’e eo?

Mbe tsy fantatse ty vale ty fagnonteneagne hoe ireo, tamy ty andro i Charles Darwin. Gaga reke fa mandova ty toetse ndra ty vata ty rae aman-drene’e o ajajao. Raha miseho amo o selao ao ty mahavy izay, faie mbe tsy tena fanta’e. Fa am-polo tao’e zao o mpahay siansao ro nandineke o ADN-o, i molekiola mahaveregne agnate o selao aò. Amo o ADN-o ty misy ty fagnazavagne ndra ty toromareke iaby miomba ty vata ty ndaty raike, agnisa izay ty toetse’e ndra ty vata’e tahafe’e boake amy ty rae aman-drene’e. Faie nisy ho aze avao vao i fagnazavagne rey?

Ino ty rehafe ty mpahay siansa maro? Mino iareo fa misy raha maromaro nisy ho aze avao tie taloha, le igne ty nampisy o ADN-o naho i fagnazavagne agnate’e ao rey. Rehafe’e fa tsy trea amy ty firafe o molekiolao, ndra amy ty fagnazavagne agnate’e ao, ndra amy ty fomba fiasa’e tie nisy namorogne io.17

Ino ty rehafe ty Baiboly? Rehafe’e fa Andrianagnahare ty namorogne o vatantikagneo, sady hoe nisorate’e agnate ty boke raike ty mombamomba aze naho ty fotoagne niforogna’e. Hoe ty Davida Mpanjaka taman’Andrianagnahare: “Nahavazoho ahy ty fihaino’o ndra tie vaho finorogne raho. Voasoratse agnate i boke’oy ao ze faritse amy ty vatako naho ty andro hiforogna iareo, faie mbe tsy nisy rey ndra raike aza.”​—Salamo 139:16.

Ino ty tena maregne? Naho ohatse maregne fa nisy ho aze avao o ADN-o, le toko’e mba hanagne porofo marem-pototse ze mirehake izay. Naho ohatse ka maregne tie, nisy namorogne o ADN-o, le toko’e hibaribary zay naho fa henteagne o raha iohoe. Toko’e ho trea fa tena manan-tsaigne naho mahay mandamin-draha i namorogne azey.

Naho fa hazavaegne tsotsotra ty mombamomba o ADN-o, le mora azo avao. Tena mahaveregne io! Andao tika hagnente ty agnate ty sela o ndatio ao. Andao hatao tihoe, nizilike tamy ty tragno bey raike natao hampahafantaragne ty miomba o selao rehe. Sahala hoe nizilike agnate o selao ao rehe naho fa mizilike ao, faie sela nihabeizegne mihoatse ty 13 000 000 eo ho eo. Mitovy habey amy ty toeragne fanoagne laboly [terrain] misy tafo’e ombe o ndaty 70 000 eo ho eo io.

Gaga rehe fa feno raha tsy fitrea’o ty amy i selay ao. Agnivo’e eo ty misy i raha bontolitolỳ. Bontolitoly reke sady 65 metatse ty haabo’e. Igne rehe fa mbeo.

“Tena miambake” Ty Fomba Nandaminagne o ADN-o: Milamigne soa agnate ty bontolitoly o selao ao io, manahake ty kofehe manify mirefe 40 kilometatse natao milamigne soa agnate ty laboly tenisy ao

Mitsofoke agnate i raha bontolitoly ao rehe sady magnentegnente ty magnodidigne. Krômôzôma ty tena maro ao, sady 46 ty isa’e. Miarake tsikiroedroe iareo, sady ze mitovy halava naho pozipozy ty miarake. Mirefe 39 metatse i agnila’o eoy (1). Somare kedekede ty agnivo ty Krômôzôma tsikiraidraike eo. Manahake o sosisio ty fagnenteagne aze, faie bey manahake o boda-kataeo. Misy bandy mihoronkorogne ty ama’e. Dinehe’o soa i bandỳ, le trea’o tie misy tsipike mitsangagne ty ama’e. Misy tsipike mitivalagne indraike ty amy ty tsikiraidraike amy i tsipike mitsangagney (2). Hoe boke mifanongoa soa ty fagnenteagne aze. Faie tsy boke reo fa raha manahake o taly mihoronkorogneo, mifampikititse faie milamigne (3). Misy kofehe ty amy iareo eo sady o kofehe iohoe ty tena ho rehafentikagne.

I MOLEKIOLA MAHAVEREGNEY

Mbe agnate i tragno beỳ ao avao rehe ty amy izao sady magnente i kofehey. Mirefe 2,6 santimetatse ty fateve’e. Mihoronkorogne manahake o bôbinio o raha iohoe sady tsy mibalabalake (4). Faie misy raha mampiambake aze ka o bôbinio. Misy fitaovagne elektronike magnazava ty agnila’eo fa tena milamigne soa o kofehe iohoe. Naho henjagnegne io, le hitovy amy ty antsasa ty magnodidigne ty tane toy ty halava’e. *

Mirehake ty boke raike miomba ty siansa fa “tena miambake” i kofehey satria milamigne soa.18 Tsisy nandamigne vao io tie ama’o? Andao hatao tihoe misy famarotagne bey ahatreavagne entagne an-tapetrisa’e. Milamigne soa ze raha agnate’e ao, le mora ty mahatrea ze entagne paliavegne. Tsy maintsy hagneke rehe tie, nisy nandamigne io. Faie mbe mihoatse ty filamina o famarotagne iohoe ty filamina i kofehey.

Ampandrambesegne i kofehey rehe hinane zao, mba hahatreava’o aze soa (5). Hafahafa io satria hoe tohatse miolakolake (6). Mitovy ty elagnela i fandiagne amy i tohatsey eoy. Eo rehe vaho maharake. Kay ADN i an-tagna’o eỳ! Raike amy ty raha tena sarotse ty mamantatse aze o raha iohoe.

Agnate o krômôzômao ty misy o ADN-o. Mihoronkorogne amy ty raha manahake o bôbinio eo io. Fa misy raha mampiambake aze o raha amo o bôbinio eo reo. Ino areke ty asa i fandiagne amy i tohatse amy ADN eo rey (7)?

KEDEKEDE FAIE MAHATAMIRY FAGNAZAVAGNE MARO

Mila mahafantatse soa i fandiagne amy i tohatsey eo rey rehe, mba hahafantara’o ty miomba o ADN-o. Tsy inogne iareo fa raha simika efatse atao tihoe A, T, G, naho C (adénine, thymine, guanine, vaho cytosine). Mandeha tsikiroedroe o raha rehoe, le ty A naho ty T avao ty miarake, le ty G naho ty C. Fantaro fa afake mizara roe magnorike ty halava’e i tohatsey. Naho fa mizara reke, le misarake amy ty A ty T, le misarake amy ty G ty C. Gaga o mpahay siansao fa amy ty alala o raha simika reo ro andefasa o ADN-o ty toromareke ama’e ao.

Asa naho fanta’o tie naho manoratse telegrama o ndaty talohao, le tsipike naho teboke avao ty nampiasae’e. Faie nampisy heve’e ty rehake naho ty fehezanteny maro o raha reo. Azo oharegne amy izay ka o ADN-o. Ty A, T, G naho ty C avao ro andefasagne toromareke boake ao. Faie naho sambe miarake amy ty nama’e iaby reo, le magnomey “rehake”, ndra toromareke tapatapa’e miomba ty raha toko’e hiforogne amo o vatagneo ao. O “rehake” reo mitambatambatse ty magnomey fototarazo, ndra toromareke feno. Misy 27,000 eo hoe eo ty fitambara ty A, T, G naho ty C, amy ty fototarazo tsikiraidraike. Faie ty fitambara o fototarazò ty magnomey krômôzôma raike. Le krômôzôma 23 ro magnomey zenôma (génome) raike. Amo o zenômao ao ro misy toromareke miomba o vatagneo iaby. *

Naho adika agnate boke i toromareke amy i zenômay ao rey, le hahavitagne boke maro. Ahatreavagne “litera” ndra raha simika 6 000 tapetrisa eo ho eo (3 000 000 000×2, satria miarake tsikiroedroe) amy ty zenôma o ndatio ao.19 Naho tsy boke 1 000 peje mahery miisake 428 tsy ho ombe ty toromareke amy ty zenôma raike. Mahafeno boke 856 ty toromareke amy ty zenôma roe. Naho ampanorategne ze toromareke zay rehe, le tsy ho vita’o naho tsy afake 80 taogne eo ho eo ndra tie manoratse isan’andro aza!

Mazava ho aze fa tsy hipay i raha nadikay ty vata’o. Akore moa ty hampidira’o boke an-jato’e agnate ty sela tsikiraidraike amy ty vata’o, ie amy izao kininio’e sady miisake 100 tapetrisa tapetrisa? Tsy ombia ho vita’o zay!

Nitreantikagne taloha teo fa misy fototarazo ty amo o ADN-o, ndra toromareke nahavitagne ty vata’o iaby. Misy toromareke feno ty amy ty sela tsikiraidraike ao. Hoe ty manam-pahaiagne raike: “Raike santimetatse miheregne in-telo eo ho eo avao, le fa ombe ADN grama raike fa nimaihegne. Faie naho tsy CD eo amy ty ray tapetrisa tapetrisa, le tsy ho ombe ty toromareke agnate o ADN-o.”20 Tena feno fagnazavagne vata’e ty amo o ADN-o. Sotro kele ama’e raike avao, le fa ahavitagne ndaty maro, ty dika izay miheregne im-350 amy ty isa ty ndaty magneran-tane. Pilapila’e kidikidy ama’e avao ty namboaragne ty ndaty fito arivo tapetrisa magneran-tane.21

TSY NISY NAMOROGNE VATA’E VAO?

Naho tsy CD ray tapetrisa tapetrisa le tsy ho ombe ty fagnazavagne agnate ty ADN grama raike ao

Fa misy mahavita fitaovagne elektronike kedekede afake mitamiry fagnazavagne maro o manam-pahaiagneo tie amy izao. Faie tsisy dika’e rey naho ampitahaegne amo o ADN-o. Ndra tie eo zay, le azo oharegne amy ty CD avao o ADN-o. Bontolitoly soa naho mamilepiletse sady mora ampiasaegne o CD eo. Manam-pahaiagne vata’e ty namboatse aze. Andao hatao tihoe misy fagnazavagne ty agnate’e ao. Faie tsy tihoe fagnazavagne tsy misy dika’e rey fa toromareke mazava soa naho amy ty pitsopitso’e miomba ty fomba hamorognagne naho hikolokoloagne ty masina raike. Tsy miova ty lanja i CD ey ndra ty habei’e ndra tie feno toromareke aza ty agnate’e ao. Naho fa mahatrea i toromareke rey rehe, le hieretseretse vao rehe tie nisy ho aze avao io ? Sa nisy namorogne?

Mete soa ty mampitaha o ADN-o amo o CD eo ndra o bokeo. Treantikagne teo fa amo o zenômao ty misy o ADN-o. Nagnazava ty mpanoratse raike fa tena mitovy amo o bokeo o zenômao satria mitamiry fagnazavagne. “Faie miambake io satria afake manao fotokopy ty tegna’e sady afake mampiboake ty fagnazavagne ama’e ao naho fa ilaegne zay.”22 Hirehake ty miomba izay tikagne hinane zao.

MASÌNA MIASA AVAO

Andao hatao tihoe mbe agnate i tragno beỳ ao rehe. Mandeha ty eretsere’o tie: ‘Mihetseke avao ty raha agnate i bontolitoly agnate o selao ao reo?’ Mahatrea boate fitaratse rehe sady misy ADN nihabeizegne ty agnate’e ao. Misy soratse ty ambone i boatey eo tie: “Gineho ty Botò toy.” Misy botò ty agnila’e eo. Niginehe’o i rahay sady nisy fitaovagne elektronike nagnazava tie: “Raha roe fara fahatsiampe’e ty miseho amo o ADN-o. Voaloha’e, tsy maintsy manao ADN mitovy ama’e reke amy izay sambe hisy ADN ze sela vaovao iaby. Henteo ty fomba anoa’e izay.”

Inge fa nisy masìna maro pitsopitso’e niboake naho fa avy eo ty amy i sisy i boatey eo. Hoe robots maromaro mifampitohitohy o raha iohoe. Magnarine i ADN-y reke sady mandeha ambone’e eo, manahake o lamasinao magnorike i lalambỳ. Mandeha malaky io, le tsy trea’e soa ty raha atao’e. Faie trea’o fa nanjare roe i ADN teoy, fa tsy raike sasa.

Izao ty tohy i fagnazavagney: “Izay ty miseho naho fa misy ADN miforogne. Faie fampisehoagne tsotsotra avao i teoy. Naho ty maregne, le anzima maromaro o robots reo. Mandeha ambone i ADN-y eo iareo sady zarae’e roe magnorike ty halava’e. Sambe amboara’e vali’e iaby ila’e roe nisarakey. Faie nisy pitsopitso’e ty teo. Anzima kedekede ohatse ty nagnasarake malaky i ADN rey. Nitsofoke tagnate ty anzima hafa tao ty ila’e roe tamy i ADN-y naho fa niavy eo, le mora tama’e zay satria fa nizara roe reke. Nisy raha nifandiso ka, le nila nahitsy mateteke. Faie trea naho voahitsy soa i nidiso rey.”—Henteo  ty saresare.

“Treantikagne teo fa mandeha malaky o anzimao. Mahavita mitsake amy i tohatse fandiagney eo 100 isan-tsegondra eo ho eo iareo, ty dika izay hoe lamasina mandeha 80 kilometatse isan-dera.23 Mbe mihoatse impolo noho izay aza ty falaky ty fandeha o anzimao amo o bakteriao ao. Misy anzima miara-miasa ty amo o sela o ndatio ao. Toeragne sambe hafa amy ADN-y eo ty iasa iareo. Agnate ty valo lera avao, le fa mahavita manao kopy ze zenôma iaby iareo.”24—Henteo ty efajoro “ Afake mandefa fagnazavagne sady azo atao kopy.

AKORE TY AMPIBOAHA’E I TOROMAREKE REY?

Mbe magnente i boatey avao rehe. Igne fa miala moramora i masìnay sady misy hafa miboake ka. Mandeha moramora re. Mizilike ama’e ao i ADN-y sady miboake naho fa avy eo faie tsy miova. Faie igne fa misy raha lavalava manahake ty pila i ADN-y miboake boake amy ty lavake hafa amy i masìnay. Ino ty raha niseho?

Mitohy avao i fagnazavagne tihoey: “Treantikagne eto ty raha faharoe miseho amo o ADN-o. Tsy inogne zay fa ty fomba ampiboaha’e i toromareke ama’e ao rey. Tsy miboake amy ty bontolitoly o selao eo o ADN-o. Faie avy amy i ribôzômay agne avao ze toromareke boake ao, ty dika izay i fototarazoy, le ampiasaegne hagnamboaragne ze proteinina iaby ilae o vatantikagneo. Akore ty iavia o toromareke reo amy i ribôzômay ao? Fanta i anzimay tie ino ty fototarazo ilaegne satria fa misy raha simika manoro aze zay. Mamonje o fototarazo iohoe i anzimay sady mampiasa molekiola atao tihoe ARN mba hanao kopy aze. Mitovitovy amy ty pila’e raike amo o ADN-o o ARN-o. Naho fa vita’e i kopỳ, le miala boake amy bontolitoly i selay ao reke sady minday izay amy i ribôzômay agne. I toromareke ignehoe ro agnamboara’e proteinina.”

Gagan-draha rehe ty nagnente i raha natoro azo tamy i tragno bey tao rey. Nagneke rehe fa tena nahay ty namorogne i masìna tao rey. Faie ty masìna ila’e avao ty nitrea’o nihetseke. Akore naho iareo iaby ty nihetseke, le nitrea’o niarake iaby i raha miseho agn’ale’e amy i sela o ndatio ao rey? Tena hahaveregne zay!

Faie izay zao ty niseho agnate ty sela 100 tapetrisa tapetrisa amo o vatagneo ao. Mampiboake toromareke ivela i raha bontolitoly amo o ADN-o, mba hagnamboaragne proteinina an-ketse’e ilae o vatagneo. Boake amo o proteininao ty ahavitagne anzima, tambatsela, taova, naho ty maro hafa. Misy ka anzima manao kopy ADN ty ama’o ao, sady magnitsy ze diso ama’e, mba ho fagnazavagne mitovy avao ty handeha amy ze sela vaovao agne.

NAGNINO ZAY RO SOA HO FANTATSE?

Nisy ho aze vao o toromareke amo o ADN-o reo? Mirehake ty Baiboly fa sahala hoe voasoratse agnate boke ao ty toromareke miomba ty ho toetoe ty vata ty ndaty tsikiraidraike, sady hery ambone o ndatio ty nanoratse aze. Mifanohetse amy ty siansa ndra fa lany date vao i raha rehafe ty Baiboly zay?

Mba eretsereto hey moa zao! Mahavita i raha iaby tagnate i tragno bey tao rey vao o ndatio? Aha’a. Mbe maro ty raha tsy fanta o mpahay siansao miomba o zenômao naho ty fomba fiasa’e. Mbe tsy fanta iareo iaby ka ty toeragne misy ty fototarazo amo o ADN-o naho ty asa iareo. Faie pila’e kedekede amo o ADN-o ty atao tihoe fototarazo. Akore ty amy i pila’e tsy misy fototarazo rey? Nirehake o mpahay siansa talohao fa tsy ilaegne i pila’ey. Faie niova hevetse iareo ty amy izao. Nao zao hoe va’e nagnampe i fototarazoy o raha iohoe. Andao hatao tihoe vita o mpahay siansao ty mamboatse masìna mitovy amo o ADN-o naho o anzima miara-miasa ama’eo. Ho vita’e vao ty hampandeha iareo manahake i tena iey? Aha’a.

Nanoratse hoe izao ty Richard Feynman, mpahay siansa malaza taloha ty nimateza’e: “Tsy azoko soa ty raha raike kanao tsy vitako ty mangala tahake aze.”25 Trea amy izay fa tena miambane reke. Mbe maro ty raha tsy fanta o mpahay siansao miomba o ADN-o, sady tsy tena hai’e ty mangala tahake aze. Faie misy ty miziriziry amy ty heve’e fa nisy ho aze avao io. Maregne vao zay, naho henteagne i fagnazavagne nitrea’o teo rey?

Magneke ty mpahay siansa ila’e fa nisy namorogne o ADN-o. Nirehake ohatse ty Francis Crick fa tena milamigne o ADN-o, le tsy mampino tie nisy ho aze avao. Agnisa ty nahatrea voaloha’e reke fa hoe tohatse miolakolake o ADN-o. Nao hoe tsy maintsy hery ambone o ndatio ty nandefa ADN an-tane etoy, le nanjare nisy raha managne aigne ty tetoy.26

Niova hevetse ka ty filozofa atao tihoe Antony Flew, ndra tie fa tsy nino an’Andrianagnahare tagnate ty 50 taogne aza. Nagneke reke tamy tie reke 81 taogne, fa tsy maintsy nisy mpamorogne manan-tsaigne nanao raha managne aigne. Ino ty nampiova hevetse aze? Nandineke o ADN-o reke. Nagnonteneagne reke tie, akore naho tsy tea o mpahay siansao ty heve’e? Namale reke tie: ‘Tena mampalahelo aloha zay! Ty ahy le izao: Toko’e hekegne ty porofo naho fa nitrea tie tsy azo lieregne.’27

Akore ty heve’o? Eretsereto tie mizilike amy ty orinasa raike rehe, sady mahatrea ordinatera. Io ty misy ty programa mampandeha ty asa amo o orinasa iohoe ao. Tsy izay avao fa mandefa toromareke avao o programa iohoe mba hahafahagne mamboatse masìna naho hikojakojagne aze. Afake mamorogne mitovy ama’e ka reke sady afake magnitsy ze diso ao. Naho mahatrea izay rehe, le hieretseretse vao rehe tie, nisy ho aze teo avao i ordinateray naho i programay? Tsy maintsy ho nisy ndaty manam-pahaiagne mahay mandamin-draha nanao o raha rehoe. Sa tsy izay?

^ feh. 12 Nampiasa o ohatse zao ka ty boke raike miomba ty sela: Naho magnandragne mampizilike i kofehe lavabey agnate ty bontolitoly o selao ao rehe, le sahala hoe magnandragne mampizilike kofehe fara’e manify mirefe 40 kilometatse agnate ty laboly tenisy ao. Faie tsy maintsy ata’e milamigne soa hey reke mba tsy hifamehefehe ndra tie antegnategna’ey ty sintone’o.

^ feh. 18 Naho ty maregne, le zenôma roe ty agnate ty sela tsikiraidraike ao satria 46 ty krômôzôma ao.