Skip to content

Skip to table of contents

KAPÍTULU 8

Nia tahan ninia sentimentu laran-tun

Nia tahan ninia sentimentu laran-tun

1. Tanbasá mak ema barak iha sidade Silo tanis ho halerik?

 SAMUEL haree katak sidade Silo sai nakonu ho matan-been. Feto no labarik sira tanis ho halerik hodi rona katak sira-nia aman, laʼen, oan-mane, no maun sei nunka mai fali. Umakain hira mak kona susar neʼe? Ita la hatene. Maibé, Bíblia hatete katak lakleur depois soldadu Izraél naʼin-4.000 mate iha funu hasoru ema Filístia, naʼin-30.000 mós mate iha sira-nia liman.—1 Samuel 4:1, 2, 10.

2, 3. Susar saida deʼit mak lori moe no halakon glória iha Silo?

2 Maibé laʼós neʼe deʼit, povu Izraél hasoru terus liután. Amlulik Boot Eli nia oan-mane naʼin-rua, Hofni no Finéas neʼebé laran-aat, lori arka aliansa nian husi sidade Silo. Arka neʼe reprezenta buat ida neʼebé importante, katak Maromak Jeová hamutuk ho ninia povu. Baibain Arka neʼe tau iha fatin santu iha tabernákulu. Maibé, ema lori ida-neʼe hodi hanoin sala katak Arka neʼe iha kbiit espesiál no bele proteje no ajuda sira atu manán funu. Maibé, ema Filístia sira hadau Arka neʼe no oho Hofni no Finéas.—1 Samuel 4:3-11.

3 Ba tinan atus ba atus, tabernákulu iha Silo sai fatin espesiál tanba Arka aliansa nian. Maibé agora Arka neʼe la iha ona. Kuandu Eli neʼebé tinan 98 ona rona kona-ba neʼe, nia monu baku fila ba kotuk husi ninia tuur-fatin no mate. Iha loron neʼe mós, Eli nia feto-foun neʼebé foin lakon nia laʼen mós mate kuandu nia tuur-ahi. Foin antes nia iis kotu, nia hatete: “Glória husik tiha Izraél no sai nuʼudar dadur.” Loos duni, sidade Silo la hanesan uluk ona.—1 Samuel 4:12-22.

4. Ita sei koʼalia kona-ba pergunta saida deʼit iha kapítulu ida-neʼe?

4 Oinsá mak Samuel tahan hasoru situasaun neʼebé halo nia laran-tun? Nia sei hamriik metin hodi ajuda povu neʼebé lakon ona Jeová nia protesaun no bensaun ka lae? Ohin loron mós dala ruma ita hasoru situasaun neʼebé halo ita laran-tun no koko ita-nia fiar. Tan neʼe, mai ita haree saida tan mak ita bele aprende husi Samuel nia ezemplu.

Nia “halo buat neʼebé loos”

5, 6. Durante tinan 20 nia laran, Bíblia esplika deʼit kona-ba saida? Saida mak Samuel halo durante tempu neʼe?

5 Depois ida-neʼe, Bíblia para atu konta kona-ba Samuel, maibé esplika deʼit kona-ba oinsá mak ema Filístia sira hetan susar tanba hadau Arka aliansa nian, no ikusmai sira tenke lori fali ba Izraél. Liutiha maizumenus tinan 20 mak Bíblia komesa konta fali kona-ba Samuel. (1 Samuel 7:2) Entaun, durante tinan hirak-neʼe nia laran, saida mak Samuel halo? Mai ita buka-hatene husi Bíblia rasik.

Oinsá mak Samuel bele fó kmaan ba ninia povu neʼebé lakon família no sente laran-tun?

6 Tuir Bíblia, antes ema Izraél halo funu hasoru ema Filístia, “Samuel nia liafuan nafatin fó sai ba Izraél tomak”. (1 Samuel 4:1) Bíblia mós hatudu katak depois tinan 20 neʼe liu ona, Samuel iha toman atu vizita sidade tolu tinan ida dala ida, hodi laʼo husi sidade ida ba sidade seluk, atu rezolve povu nia problema no tesi lia, no depois neʼe nia fila fali ba ninia rai, Ramá. (1 Samuel 7:15-17) Klaru katak Samuel sempre iha buat barak atu halo durante tinan 20 neʼe nia laran.

Maski Bíblia la konta buat ida kona-ba Samuel durante tinan 20 nia laran, maibé ita bele fiar katak durante tempu neʼe nia iha buat barak atu halo iha Jeová nia serbisu

7, 8. (a) Mensajen saida mak Samuel hatoʼo ba povu Izraél? (b) Povu hatán oinsá?

7 Tanba Eli nia oan sira-nia hahalok neʼebé la tuir morál no la tuir justisa, ida-neʼe halo povu nia fiar sai fraku. Rezultadu mak ema barak komesa adora maromak falsu sira. Maibé Samuel hatoʼo mensajen tuirmai neʼe ba povu Izraél: “Se imi hakarak fila fali ba Jeová ho imi-nia laran tomak, hasai tiha maromak rai seluk nian no estátua Astorete nian husi imi-nia leet, no fó imi-nia laran-metin ba Jeová no serbí deʼit nia, se imi halo nuneʼe, nia sei salva imi husi ema Filístia nia liman.”—1 Samuel 7:3.

8 Iha tempu neʼebá, ema Filístia fó-terus beibeik ba ema Izraél sira. Tanba sira halo tropa Izraél sai fraku, sira sai brani liután atu hanehan Maromak nia povu. Maibé Samuel hatete ba povu katak se sira fila fali ba Jeová, situasaun neʼe sei sai diʼak. Maibé sira prontu atu troka sira-nia hahalok ka lae? Sin, sira soe maromak falsu sira no “komesa serbí Jeová mesak deʼit”. Tan neʼe, Samuel deside atu halaʼo reuniaun boot iha sidade kiʼik ida naran Mispá. Sidade kiʼik neʼe iha foho iha parte norte husi Jeruzalein. Iha fatin neʼe, ema halibur an, halo jejún, no hakribi sira-nia sala.—Lee 1 Samuel 7:4-6. *

9. Ema Filístia haree oportunidade diʼak saida? Saida mak Maromak nia povu halo kona-ba neʼe?

9 Maibé, ema Filístia sira rona kona-ba reuniaun boot neʼe, no haree katak neʼe mak oportunidade diʼak atu halakon Maromak nia povu. Tan neʼe, sira haruka sira-nia tropa ba Mispá. Bainhira ema Izraél sira rona kona-ba neʼe, sira sai taʼuk no husu Samuel atu halo orasaun ba sira. Samuel halo ida-neʼe hodi hasaʼe sakrifísiu ba Jeová. Iha tempu neʼe kedas, tropa Filístia toʼo tiha iha Mispá. Maibé, Jeová hatán ba Samuel nia orasaun, no halo “rai-tarutu ho lian boot iha loron neʼe hodi hasoru ema Filístia sira”.—1 Samuel 7:7-10.

10, 11. (a) Tanbasá mak ita bele fiar katak rai-tarutu neʼebé Jeová halo ba ema Filístia sira la hanesan baibain? (b) Funu iha Mispá lori rezultadu saida tan?

10 Ema Filístia sira-neʼe hanesan labarik kiʼik ka lae, neʼebé sai taʼuk ba rai-tarutu no buka sira-nia inan atu bele subar an? Lae, sira mak tropa neʼebé iha forsa boot no iha esperiénsia barak kona-ba funu. Tan neʼe, karik rai-tarutu neʼebé Jeová halo mak la hanesan duni ho rai-tarutu baibain. Karik tarutu neʼe kontinua kleur, ka rai-tarutu maski kalohan ida la iha. Karik tarutu neʼe kona foho no lian sai makaʼas liu. Maski ita la hatene ho loloos kona-ba neʼe, maibé tarutu neʼe halo ema Filístia sira sai bilán no taʼuk tebes. Ikusmai, ema Izraél sai husi Mispá, oho ema Filístia sira, no duni tuir sira ba fatin dook toʼo parte súl husi Jeruzalein.—1 Samuel 7:11.

Ema Filístia hanoin katak reuniaun boot iha Mispá fó oportunidade diʼak ba sira atu halakon Maromak nia povu

11 Funu neʼe lori mudansa boot ba Maromak nia povu. Durante tempu neʼebé Samuel serbí nuʼudar juis, Maromak nia povu la husik ema Filístia sira atu tama sira-nia sidade. Tan neʼe, sidade barak sai livre husi ema Filístia.—1 Samuel 7:13, 14.

12. Samuel “halo buat neʼebé loos”, liafuan neʼe katak sá? Hahalok saida deʼit mak ajuda Samuel halaʼo ninia serbisu ho didiʼak?

12 Liutiha tinan atus ba atus, apóstolu Paulo temi Samuel nia naran bainhira nia koʼalia kona-ba juis no profeta sira neʼebé “halo buat neʼebé loos”. (Ebreu 11:32, 33) Sin, Samuel ajuda povu atu halo buat neʼebé diʼak no loos iha Maromak nia oin. Nia hein ba Jeová ho pasiénsia no kontinua halo ninia serbisu ho diʼak maski hasoru situasaun neʼebé halo nia laran-tun. Nia mós la haluha atu fó-agradese ba Jeová. Depois ema Izraél sira manán funu iha Mispá, Samuel harii monumentu ida neʼebé hatudu oinsá mak Jeová ajuda ninia povu.—1 Samuel 7:12.

13. (a) Se ita hakarak halo tuir Samuel nia ezemplu, ita presiza haburas hahalok saida deʼit? (b) Tuir Ita-nia hanoin, bainhira mak tempu diʼak atu haburas hahalok hanesan Samuel?

13 Ita mós hakarak “halo buat neʼebé loos” ka lae? Se Ita hakarak, halo tuir Samuel nia ezemplu hodi hatudu pasiénsia, haraik-an no agradese ba Jeová. (Lee 1 Pedro 5:6.) Tuir loloos, ema hotu presiza hatudu hahalok diʼak hanesan neʼe, loos ka lae? No buat neʼebé diʼak mak Samuel aprende atu hatudu hahalok hirak-neʼe bainhira nia sei joven, tanba ikusmai nia hasoru situasaun susar liután neʼebé halo nia laran-tun.

“Ó-nia oan sira la laʼo tuir ó-nia dalan sira”

14, 15. (a) Saida mak halo Samuel laran-tun kuandu nia “sai katuas ona”? (b) Samuel hanesan ho Eli ka lae, hodi husik deʼit ninia oan sira-nia hahalok ladiʼak? Esplika toʼok.

14 Tinan barak liu tiha, Samuel “sai katuas ona”. Samuel nia oan-mane naʼin-rua, naran Joel no Abias sai boot ona, no Samuel tau fiar ba sira hodi fó responsabilidade atu ajuda nia iha ninia serbisu nuʼudar juis. Maibé, neʼe la laʼo ho didiʼak. Maski Samuel sempre hatudu laran-moos no la todan ba sorin, maibé ninia oan sira uza sala sira-nia kbiit atu buka sira rasik nia diʼak hodi la tuir justisa no halo korrupsaun hodi bele manán osan.—1 Samuel 8:1-3.

15 Loron ida, povu Izraél nia katuas sira hakbesik ba profeta Samuel neʼebé idade ona, hodi kesar: “Ó-nia oan sira la laʼo tuir ó-nia dalan sira.” (1 Samuel 8:4, 5) Samuel hatene ona kona-ba problema neʼe ka lae? Bíblia la fó-hatene kona-ba neʼe. Maibé ita bele fiar katak Samuel la hanesan ho Eli hodi husik deʼit ninia oan sira-nia hahalok ladiʼak. Maromak Jeová fó kastigu ba Eli tanba nia la korrije ninia oan sira-nia hahalok no hatudu katak nia hamtaʼuk ninia oan sira duké Maromak. (1 Samuel 2:27-29) Maibé tuir Jeová nia haree, Samuel la halo hanesan neʼe.

Bainhira Samuel nia oan sira hatudu hahalok aat, oinsá mak nia tahan ninia sentimentu laran-tun?

16. Inan-aman sira neʼebé iha oan neʼebé ulun-toos sente oinsá? Oinsá mak inan-aman sira-neʼe bele hetan kmaan no matadalan husi Samuel nia ezemplu?

16 Bíblia la fó-hatene kona-ba laran-susar, moe no laran-tun neʼebé Samuel sente tanba ninia oan sira-nia hahalok. Maibé inan-aman sira bele komprende Samuel nia sentimentu tanba iha loron ikus sira-neʼe, oan barak la halo tuir inan-aman no la simu dixiplina. (Lee 2 Timóteo 3:1-5.) Inan-aman neʼebé tahan hasoru susar hanesan neʼe bele hetan kmaan no laran-manas husi Samuel nia ezemplu. Nia la husik ninia oan sira-nia hahalok atu halakon ninia laran-metin ba Jeová. La haluha katak maski oan sira ulun-toos no la simu dixiplina, maibé inan-aman bele kontinua hanorin sira liuhusi sira-nia ezemplu. No inan-aman sira sempre iha oportunidade atu halo sira-nia Aman Jeová sai kontente, hanesan Samuel halo iha tempu uluk.

“Foti liurai ida ba ami”

17. Saida mak katuas sira husu ba Samuel? Samuel sente oinsá kona-ba neʼe?

17 Samuel nia oan sira-nia hahalok kaan-teen no hanoin an deʼit kona duni povu Izraél tomak. Katuas sira hatutan tan ba Samuel: “Agora, foti liurai ida atu tesi lia ba ami hanesan nasaun sira seluk hotu.” Liafuan neʼe rona hanesan ema la simu tan Samuel nuʼudar juis, loos ka lae? Samuel reprezenta Jeová hodi halaʼo knaar nuʼudar juis ba tempu kleur ona. Maibé agora sira hakarak liurai ida atu halo tesi-lia ba sira, laʼós profeta hanesan Samuel. Nasaun sira seluk neʼebé haleʼu rai-Izraél iha liurai, no povu Izraél mós hakarak hanesan! Samuel sente oinsá? Bíblia hatete katak “neʼe mak buat neʼebé aat” tuir Samuel nia haree.—1 Samuel 8:5, 6.

18. Oinsá mak Jeová fó kmaan ba Samuel? Oinsá mak ema Izraél halo sala boot hodi husu liurai ida atu ukun sira?

18 Bainhira Samuel halo orasaun hodi fó sai povu nia hakarak, Jeová hatete: “Rona ba povu nia liafuan hotu, tanba laʼós ó mak sira la simu, maibé haʼu mak sira la simu nuʼudar sira-nia liurai.” Karik liafuan neʼe fó kmaan ba Samuel, maibé iha tempu hanesan, neʼe halo Samuel sente la diʼak duni tanba ema hatún Maromak neʼebé Boot Liu Hotu! Jeová haruka Samuel atu fó avizu kona-ba buat neʼebé sei akontese ba ema Izraél kuandu ema mak ukun sira nuʼudar liurai. Bainhira Samuel hatoʼo liafuan neʼe, povu sira nafatin hatete: “Lae, ami hakarak liurai ida mak ukun ami!” Tan neʼe, Samuel halo tuir Maromak hodi kose mina ba liurai neʼebé Jeová hili ona.—1 Samuel 8:7-19.

19, 20. (a) Oinsá mak Samuel halo tuir Jeová hodi kose mina ba Saul atu sai liurai ba Izraél? (b) Oinsá mak Samuel kontinua ajuda Jeová nia povu?

19 Samuel halo tuir Jeová ho laran-hirus ka lae? Nia husik ninia laran-todan ka laran-tun mak domina nia nafatin ka lae? Ema barak karik hatudu hahalok hanesan neʼe, maibé Samuel lae. Nia kose mina ba Saul hodi fó sai ba povu katak Saul mak ema neʼebé Jeová rasik mak hili. Depois neʼe, nia reʼi Saul nuʼudar sinál katak nia simu nia ho laran-haksolok no hakruʼuk an ba liurai foun neʼe. Tuirmai, Samuel hatete ba povu: “Haree ida neʼebé Jeová hili, katak la iha ema ida hanesan nia iha povu hotu nia leet.”—1 Samuel 10:1, 24.

20 Samuel haree ba buat diʼak husi ema neʼebé Jeová hili, laʼós kona-ba ninia fraku ka sala. Samuel mós hanoin liu kona-ba ninia laran-metin ba Maromak duké kona-ba ema seluk nia hanoin. (1 Samuel 12:1-4) Nia mós kontinua halaʼo ninia knaar ho laran, hodi fó-hanoin ba Maromak nia povu kona-ba perigu neʼebé bele estraga sira-nia relasaun ho Maromak, no fó laran-manas ba sira atu laran-metin nafatin ba Jeová. Samuel nia konsellu neʼe book povu nia laran no sira husu Samuel atu halo orasaun ba sira. Samuel hatán: “Ba haʼu, haʼu la bele hanoin atu halo sala hasoru Jeová hodi para atu halo orasaun ba imi; no haʼu sei kontinua hanorin imi dalan neʼebé diʼak no loos.”—1 Samuel 12:21-24.

21. Oinsá mak Samuel nia ezemplu bele ajuda se ita sai laran-tun tanba ema seluk mak hetan knaar espesiál ruma?

21 Karik ita mós sai laran-tun tanba ema seluk mak hetan knaar espesiál ruma neʼebé ita hakarak. Samuel nia ezemplu neʼe hanorin ita katak ita la bele husik laran-moras ka hirus domina ita-nia laran. (Lee Provérbios [Amsal] 14:30. *) Maromak fó ba ninia atan ida-idak serbisu barak neʼebé lori haksolok ba sira.

“Ba tempu hira tan mak ó sei tanis kona-ba Saul?”

22. Buat diʼak saida deʼit mak Samuel haree husi Saul?

22 Sin, Samuel haree buat diʼak balu husi Saul. Porezemplu, nia ema neʼebé ain-aas no bonitu, aten-brani no matenek, no bainhira nia foin sai liurai nia mós ema haraik-an no la buka oin. (1 Samuel 10:22, 23, 27) Liután neʼe, Saul mós simu prezente furak ida husi Maromak, neʼe mak liberdade atu halo desizaun rasik kona-ba ninia moris. (Deuteronômio [Ulangan] 30:19) Maibé, Saul uza prezente neʼe iha dalan neʼebé diʼak ka lae?

Samuel nia ezemplu hanorin ita katak ita la bele husik laran-moras ka hirus domina ita-nia laran

23. Hahalok diʼak saida mak Saul lakon? Oinsá mak nia hatudu hahalok foti-an?

23 Triste katak bainhira ema ruma hetan kbiit no pozisaun boot, sira haluha lalais atu hatudu haraik-an. Nuneʼe mós ho Saul. Nia komesa sai foti-an no la halo tuir Jeová nia mandamentu neʼebé Samuel hatoʼo ba nia. Loron ida, Saul lakohi hein ho pasiénsia no nia rasik mak hasaʼe sakrifísiu neʼebé tuir loloos Samuel deʼit mak bele hasaʼe. Tan neʼe, Samuel presiza fó konsellu makaʼas ba Saul no fó-hatene nia katak Maromak sei la husik Saul nia oan atu sai liurai. Maibé, duké simu dixiplina neʼe, Saul hatudu hahalok neʼebé aat liután.—1 Samuel 13:8, 9, 13, 14.

24. (a) Oinsá mak Saul la halo tuir Jeová kuandu nia halo funu hasoru ema Amalec? (b) Saul simu konsellu ho haraik-an ka lae? Saida mak Jeová nia tesi-lia ba Saul?

24 Liuhusi Samuel, Jeová haruka Saul atu halo funu hasoru ema Amalec. Jeová mós haruka nia atu halakon sira-nia liurai aat, naran Agag, no buat hotu iha sidade laran. Maibé, Saul husik liurai Agag moris hela, no foti animál diʼak sira neʼebé sira tenkesér halakon. Bainhira Samuel bá hasoru Saul, nia haree katak Saul nia hahalok la hanesan uluk ona. Duké simu konsellu ho haraik-an, Saul fó razaun oioin kona-ba ninia hahalok, katak sala neʼe ladún boot, no ikusmai fó-sala ba povu. Bainhira Saul koko atu defende ninia an hodi hatete katak animál balu neʼebé nia foti mak atu hasaʼe nuʼudar sakrifísiu ba Jeová, Samuel dehan: “Haree! Halo tuir mak diʼak liu fali sakrifísiu.” Ho aten-brani, Samuel siʼak ba liurai no fó sai Jeová nia tesi-lia, katak Jeová sei hatún Saul hodi hasai ninia pozisaun nuʼudar liurai no fó fali ida-neʼe ba ema seluk neʼebé diʼak liu. *1 Samuel 15:1-33.

Samuel aprende katak la iha problema ida neʼebé boot demais ba Jeová atu rezolve, no Jeová bele halo ida-neʼe sai fali bensaun

25, 26. (a) Tanbasá mak Samuel tanis halerik kona-ba Saul? Oinsá mak Jeová hadiʼa Ninia profeta nia hanoin? (b) Samuel aprende saida kuandu nia bá iha Jesse nia uma?

25 Samuel nia laran nakali tanba buat neʼebé Saul halo. Iha kalan neʼe, nia tanis hodi halo orasaun ba Jeová. Nia mós halerik hanesan ema halerik ba ema mate. Samuel hatene Saul iha hahalok diʼak barak no nia hakarak Saul atu sai liurai neʼebé diʼak, maibé esperansa neʼe la iha ona. Saul la hatudu tan hahalok diʼak, no kontra hasoru Jeová. Tan neʼe, Samuel deside katak nia sei nunka hasoru fali Saul. Maibé liutiha tempu balu, ho laran-diʼak Jeová hadiʼa Samuel nia hanoin, hodi dehan: “Ba tempu hira tan mak ó sei tanis kona-ba Saul, kuandu haʼu la simu ona nia atu ukun Izraél nuʼudar liurai? Enxe mina iha dikur no bá. Haʼu sei haruka ó ba Jesse, ema Belein, tanba haʼu hili ona liurai ida husi ninia oan sira ba haʼu-nia an rasik.”—1 Samuel 15:34, 35; 16:1.

26 Atu kumpre Jeová nia hakarak, neʼe la depende ba ema sala-naʼin nia hahalok. Kuandu ema ida la hatudu laran-metin, Jeová bele hili fali ema seluk atu kumpre Ninia hakarak. Tan neʼe, Samuel husik ninia laran-triste kona-ba Saul. Samuel halo tuir Jeová hodi bá Jesse nia uma iha Belein, no hasoru ninia oan-mane sira neʼebé mesak bonitu. Maibé, Jeová fó-hanoin ba Samuel atu labele haree deʼit ema oinsá iha liʼur, maibé haree nia ema oinsá iha laran. (Lee 1 Samuel 16:7. *) Ikusmai, Samuel hasoru Jesse nia oan-mane ikun, no nia mak ida neʼebé Jeová hili. Joven neʼe nia naran mak David!

27. (a) Oinsá mak Samuel nia fiar sai metin liután? (b) Ita sente oinsá kona-ba ezemplu diʼak neʼebé Samuel hatudu?

27 Nuʼudar tempu liu daudaun, Samuel bele haree ho klaru katak Jeová halo desizaun loos hodi troka Saul ho David. Saul nia hahalok sai aat ba beibeik, nia sai laran-moras tebes toʼo buka atu oho David, no nia mós komesa adora maromak falsu sira. Maibé David hatudu hahalok diʼak oioin, hanesan aten-brani, laran-metin no fiar. Nuʼudar Samuel sai katuas liu, ninia fiar sai metin liután. Liuhusi Samuel nia esperiénsia rasik, nia aprende katak maski problema oioin halo nia laran-tun, maibé la iha problema ida neʼebé boot demais ba Jeová atu rezolve, no Jeová mós bele halo ida-neʼe sai fali bensaun. Ikusmai, Samuel mate. Durante besik tinan atus ida, Samuel hatudu laran-metin ba Jeová no Jeová uza nia atu halo serbisu espesiál oioin. Tan neʼe, ita la hakfodak katak povu Izraél tomak tanis bainhira Samuel mate! Ohin loron, Jeová nia atan hotu bele husu ba sira-nia an: ‘Haʼu banati-tuir Samuel nia fiar ka lae?’

^ par. 8 1 Samuel 7:4-6: “4 Rona tiha neʼe Izraél nia oan sira halakon maromak Baal sira no estátua Astorete nian no komesa serbí Jeová mesak deʼit. 5 Depois Samuel hatete: ‘Halibur povu Izraél hotu iha Mispá, atu haʼu bele halo orasaun ba Jeová kona-ba imi.’ 6 Nuneʼe sira halibur hamutuk iha Mispá, no sira kuru bee no fakar ida-neʼe iha Jeová nia oin no iha loron neʼe sira kontinua halo jejún. No sira dehan: ‘Ami halo ona sala hasoru Jeová.’ No Samuel sai juis ba Izraél nia oan sira iha Mispá.”

^ par. 21 Provérbios 14:30: “Fuan neʼebé kalma mak fó moris ba isin, maibé laran-moras mak halo ruin sai dodok.”

^ par. 24 Samuel rasik mak oho Agag. Liurai aat neʼe no ninia família la merese atu simu laran-sadiʼa. Liutiha tinan atus ba atus, Agag nia bei-oan sira inklui “Haman”, koko atu halakon Maromak nia povu hotu.—Ester 8:3; haree Kapítulu 15 no 16 husi livru neʼe.

^ par. 26 1 Samuel 16:7: “Maibé Jeová hatete ba Samuel: ‘Labele haree ba buat neʼebé ó haree husi liʼur kona-ba nia ka nia ain-aas oinsá, tanba haʼu la simu nia. Basá dalan neʼebé ema haree, la hanesan ho dalan neʼebé Maromak haree, tanba ema haree deʼit buat neʼebé matan bele haree; maibé kona-ba Jeová, nia haree ema nia laran.’”