Každý človek má svoje meno. Nebolo by rozumné očakávať, že aj Boh bude mať meno? K priateľstvu medzi ľuďmi neoddeliteľne patrí, že priatelia poznajú a používajú meno jeden druhého. Nemalo by to tak byť aj v priateľstve s Bohom?

 Boh podľa Biblie povedal: „Ja som Jehova. To je moje meno.“ ​(Izaiáš 42:8) Hoci má aj mnohé tituly, napríklad „Všemohúci Boh“, „Zvrchovaný Pán“ alebo „Stvoriteľ“, svojim ctiteľom preukazuje česť tým, že ich vyzýva, aby ho oslovovali menom. (1. Mojžišova 17:1; Skutky 4:24; 1. Petra 4:19)

 Mnoho prekladov Biblie v rôznych jazykoch obsahuje Božie meno v 2. Mojžišovej 6:3. Tam sa píše: „Zjavoval som sa Abrahámovi, Izákovi a Jakobovi ako Všemohúci Boh, ale podľa svojho mena Jehova som sa im nedal poznať.“

 Jehova je slovenská podoba Božieho mena, ktorá sa používa už stáročia. Hoci mnohí učenci uprednostňujú formu „Jahve“, najznámejšia podoba je Jehova. V hebrejčine, jazyku, v ktorom bola napísaná prvá časť Biblie, sa píše sprava doľava a Božie meno sa v nej zapisuje štyrmi spoluhláskami יהוה. Tieto štyri hebrejské znaky, prepisované písmenami JHVH, sú známe ako tetragramaton.