Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Bedellova Biblia — krôčik k lepšiemu porozumeniu Biblie

Bedellova Biblia — krôčik k lepšiemu porozumeniu Biblie

KEĎ anglický duchovný William Bedell prišiel v roku 1627 do Írska, táto krajina bola vo veľmi zvláštnej situácii. Írsko bolo prevažne katolícke, ale vládlo nad ním protestantské Anglicko. Reformátori protestantských cirkví už preložili Bibliu do viacerých európskych jazykov. Ale vyzeralo to tak, že nikto sa nezaujímal o jej preklad do írčiny.

Bedell bol presvedčený, že Íri by „nemali byť prehliadaní len preto, že nevedia po anglicky“. Rozhodol sa vydať Bibliu v írskom jazyku. Stretol sa však s prudkým odporom, predovšetkým zo strany protestantov. Prečo?

ODPOR PROTI POUŽÍVANIU ÍRČINY

Bedell si dal za cieľ naučiť sa po írsky. Ako prepošt alebo riaditeľ univerzity Trinity College v Dubline povzbudzoval študentov, aby používali írčinu. Používania írčiny sa zastával, aj keď sa neskôr stal kilmorským biskupom. Pravda je taká, že anglická kráľovná Alžbeta I. zakladala univerzitu Trinity College so zámerom vyškoliť duchovných, ktorí by jej poddaných učili biblické posolstvo v ich materinskom jazyku. Bedell sa snažil uskutočniť jej zámer.

V Kilmorskej diecéze hovorila prevažná časť obyvateľov po írsky. Bedell preto trval na tom, aby v diecéze slúžili kňazi hovoriaci týmto jazykom. Svoju požiadavku založil na slovách apoštola Pavla v 1. Korinťanom 14:19: „Aj tak by som v zbore radšej povedal päť slov svojou mysľou, aby som aj iných poučil slovami, ako desaťtisíc slov jazykom,“ teda rečou, ktorej málokto rozumie.

Ale istí vplyvní ľudia sa usilovali za každú cenu Bedella zastaviť. Podľa historikov niektorí z nich vyhlasovali, že používanie írčiny je „hrozbou pre štát“, ďalší tvrdili, že je to „proti záujmom vlády“, a domnievali sa, že je v záujme Anglicka, aby Íri zostali v nevedomosti. Dokonca boli zavedené zákony, ktoré nariaďovali, aby sa Íri vzdali svojho jazyka a zvykov, naučili sa po anglicky a prevzali anglické zvyky a spôsoby.

BEDELLOV PREKLAD BIBLIE

Bedell sa však nedal odradiť. Začiatkom 30. rokov 17. storočia začal pracovať na írskom preklade Biblie. Použil na to najnovší anglický preklad, Bibliu kráľa Jakuba z roku 1611. Chcel vytvoriť Bibliu, ktorá by bola zrozumiteľná čo najväčšiemu počtu ľudí. Bol presvedčený, že chudobní nemôžu prostredníctvom Biblie nájsť cestu k večnému životu, dokiaľ bude v jazyku, ktorý je pre nich nezrozumiteľný. (Ján 17:3)

No Bedell nebol jediný, kto si to uvedomoval. Asi 30 rokov pred ním videl iný biskup, William Daniel, aké je pre ľudí náročné zistiť, čo Biblia učí, ak je, ako sa vyjadril, „zahalená v mrakoch neznámeho jazyka“. Daniel preložil do írčiny Kresťanské grécke Písma. A tak sa Bedell podujal na preklad Hebrejských Písiem. Bedellova Biblia je teda výsledkom spojenia Bedellovej a Danielovej práce. Ako sa neskôr ukázalo, Bedellova Biblia — prvý úplný preklad Biblie v írčine — bola jedinou Bibliou v írčine ďalších 300 rokov.

Bedell si na pomoc s prekladom Biblie z angličtiny do írčiny prizval dvoch rodených Írov. Ako práca postupne napredovala, Bedell, ktorý bol znalcom hebrejčiny, spolu s jedným či dvoma spoľahlivými a dôveryhodnými pomocníkmi starostlivo kontrolovali a upravovali každý jeden verš. Často si pri práci pomáhali talianskym prekladom od švajčiarskeho teológa Giovanniho Diodatiho, gréckou Septuagintou a jedným vzácnym hebrejským rukopisom Biblie.

Prekladateľský tím šiel v stopách prekladateľov, ktorí pracovali na Biblii kráľa Jakuba (s mnohými z nich sa Bedell zrejme poznal osobne), a zahrnul do Biblie na viacerých miestach Božie osobné meno. Napríklad v 2. Mojžišovej 6:3 sa nachádza Božie meno „Iehovah“. Originálny rukopis Bedellovej Biblie je uschovaný v Marshovej knižnici v Dubline v Írsku. (Pozri rámček „Uznanie Bedellovej práce“.)

KONEČNE VYTLAČENÁ

Bedell dokončil prácu na Biblii v roku 1640, ale nemohol ju publikovať hneď. Čo mu v tom bránilo? Jednou vecou bol neutíchajúci odpor. Neprajníci očiernili Bedellovho hlavného prekladateľa, lebo dúfali, že tak sa im podarí zdiskreditovať jeho prácu. Dokonca ho dali zlomyseľne zatknúť a uväzniť. Akoby to nestačilo, v Írsku v roku 1641 vypukla zúrivá krvavá vzbura proti Anglicku. Miestni ľudia sa nejaký čas snažili Bedella chrániť napriek jeho anglickému pôvodu, lebo si uvedomovali, že mu na nich úprimne záleží. Nakoniec ho však rebelské vojská uväznili v drsných podmienkach. Niet pochýb, že sa to podpísalo na jeho zdravotnom stave. Bedell v roku 1642 náhle zomrel a vydania svojej práce sa nedožil.

Titulný list Bedellovho pôvodného rukopisu približne z roku 1640 a vytlačené dielo z roku 1685

Bedellov dom vydrancovali a zničili a jeho dielo by bolo nadobro stratené, nebyť Bedellovho blízkeho priateľa, ktorý všetky preložené rukopisy zachránil. Po nejakom čase sa k dokumentom dostal Narcissus Marsh, ktorý sa neskôr stal arcibiskupom z Armagh a prímasom Írskej cirkvi. Marsh na vytlačenie Bedellovej Biblie získal finančnú podporu od vedca Roberta Boyla a odvážne ju vydal v roku 1685.

MALÝ, ALE DÔLEŽITÝ KROK VPRED

Bedellovej Biblii sa nedostalo celosvetového uznania. No jej vydanie bolo malým, ale dôležitým krôčikom k lepšiemu porozumeniu Biblie hlavne pre ľudí, ktorí hovorili po írsky — a to nielen v Írsku, ale aj v Škótsku a na mnohých iných miestach. Vďaka tejto Biblii mohli uspokojiť svoj hlad po poznaní duchovných právd, lebo mali možnosť čítať Božie Slovo vo svojom materinskom jazyku. (Matúš 5:3, 6)

„Keď sme čítali Bedellovu Bibliu, čítali sme ju vo svojej materinčine. Bola to kľúčová vec, ktorá otvorila mne i mojej rodine cestu k nádherným pravdám v Písme.“

Bedellova Biblia si túto úlohu plní dodnes. Istý muž, ktorého materinským jazykom je írčina a ktorý len nedávno spoznal, čo učí Biblia, sa vyjadril: „Keď sme čítali Bedellovu Bibliu, čítali sme ju vo svojej materinčine. Bola to kľúčová vec, ktorá otvorila mne i mojej rodine cestu k nádherným pravdám v Písme.“