HOCI Biblia nie je vedecká učebnica, vždy, keď sa zmieňuje o veciach súvisiacich s prírodou a prírodnými zákonmi, je presná. Zamyslite sa nad nasledujúcimi príkladmi z oblasti meteorológie a genetiky.

METEOROLÓGIA — AKO VZNIKÁ DÁŽĎ

V Biblii sa píše: „[Boh] ťahá nahor kvapky vody; pre jeho hmlu presakujú ako dážď, takže sa z oblakov rinie.“ ​(Jób 36:27, 28)

Biblia tu opisuje tri základné časti kolobehu vody. Píše sa v nej, že Boh „ťahá nahor kvapky vody“, pretože on vytvoril Slnko, ktorého teplo spôsobuje (1) vyparovanie. Voda vo forme pary potom (2) kondenzuje a vytvára oblaky, z ktorých padá v podobe dažďa alebo inej formy (3) zrážok. Ešte ani dnes meteorológovia úplne nerozumejú tomu, ako vzniká dážď. Je zaujímavé, že v Biblii je otázka: „Kto môže rozumieť vrstvám oblakov?“ ​(Jób 36:29) No Stvoriteľ tomu rozumie a postaral sa, aby biblický pisateľ presne opísal kolobeh vody, a to oveľa skôr, než ľudia dokázali tento proces vedecky vysvetliť.

GENETIKA — VÝVIN ĽUDSKÉHO EMBRYA

Biblický pisateľ kráľ Dávid povedal Bohu: „Tvoje oči videli i môj zárodok a v tvojej knihe boli zapísané všetky jeho časti.“ ​(Žalm 139:16) Dávid tu poeticky vyjadril, že ľudské embryo sa vyvíja podľa inštrukcií, ktoré boli už predtým „zapísané“ v akejsi knihe alebo v pláne. Je fascinujúce, že tieto slová boli zapísané asi pred 3 000 rokmi!

No až v polovici 19. storočia rakúsky botanik Gregor Mendel objavil základné princípy genetiky. A až v apríli 2003 sa vedcom podarilo zmapovať ľudský genóm, ktorý obsahuje všetky genetické informácie potrebné na vývin ľudského tela. Vedci prirovnali genetický kód k slovníku plnému slov, ktoré tvoria písmená jedinečnej abecedy. Z týchto slov pozostávajú genetické inštrukcie. Na základe týchto inštrukcií sa vyvíjajú jednotlivé časti embrya — mozog, srdce, pľúca či končatiny —, a to v presne stanovenom poradí. Tento proces je dokonale načasovaný. Preto vedci výstižne opísali ľudský genóm ako „knihu života“. Ako je možné, že biblický pisateľ Dávid to dokázal opísať tak presne? On sám pokorne uznal: „Bol to Jehovov * duch, ktorý hovoril skrze mňa, a jeho slovo bolo na mojom jazyku.“ ​(2. Samuelova 23:2)

JE VEĽMI ťažké, ak nie nemožné dopredu povedať, kedy, ako a v akom rozsahu určité ríše či mestá zažijú vzostup alebo pád. No v Biblii bolo do detailov predpovedané zničenie veľkých ríš i miest. Pouvažujte o dvoch príkladoch.

PÁD A ZNIČENIE BABYLONA

Staroveký Babylon bol centrom mocnej ríše, ktorá mala stáročia rozhodujúci vplyv na celú západnú Áziu. V istom období bol najväčším mestom sveta. No Boh inšpiroval biblického pisateľa Izaiáša, aby asi 200 rokov vopred predpovedal, že Babylon dobyje Kýros (známy aj ako Cýrus) a že bude navždy neobývaný. (Izaiáš 13:17–20; 44:27, 28; 45:1, 2) Naozaj sa to stalo?

Kýros Veľký dobyl Babylon v októbri 539 pred n. l. za jedinú noc. Kanály, ktoré kedysi zavlažovali okolitú úrodnú oblasť, časom vyschli, lebo sa o ne už nikto nestaral. Podľa všetkého v roku 200 n. l. bolo toto miesto už opustené. Z Babylona zostali iba rozvaliny. Presne tak ako bolo predpovedané v Biblii, dnes je len „opusteným úhorom“. (Jeremiáš 50:13)

Odkiaľ mal biblický pisateľ vopred také presné informácie? Z Biblie sa dozvedáme, že toto „vyhlásenie proti Babylonu“ dostal „Amocov syn Izaiáš vo videní“. (Izaiáš 13:1)

NINIVE BUDE AKO „BEZVODNÝ KRAJ PODOBNÝ PUSTATINE“

Ninive, hlavné mesto Asýrskej ríše, sa považovalo za architektonický skvost. Toto mesto so širokými ulicami zdobili veľké záhrady a parky, chrámy a impozantné paláce. No prorok Sofoniáš predpovedal, že z neho zostane iba „opustený úhor, bezvodný kraj podobný pustatine“. (Sofoniáš 2:13–15)

Ninive úplne zničili spojenecké vojská Babylončanov a Médov v siedmom storočí pred n. l. Podľa jednej encyklopédie toto mesto potom „na 2 500 rokov upadlo do zabudnutia“. Nejaký čas ľudia dokonca pochybovali o tom, či Ninive vôbec existovalo! Až v polovici 20. storočia archeológovia pri vykopávkach odhalili ruiny tohto mesta. Dnes tieto nálezy ohrozuje nielen pôsobenie poveternostných podmienok, ale aj vandalizmus. Preto Fond svetového dedičstva varuje: „Hrozí, že pozostatky starovekého Ninive budú opäť pochované, a to navždy.“

Odkiaľ mal Sofoniáš informácie o tom, čo sa malo stať? Povedal, že zapísal „Jahveho slovo, ktoré [mu] zaznelo“. (Sofoniáš 1:1, Preklad A. Boteka s komentármi Jeruzalemskej Biblie)

BIBLIA obsahuje uspokojujúce odpovede na tie najdôležitejšie otázky. Pouvažujte o týchto príkladoch:

PREČO JE VO SVETE TOĽKO ZLA A UTRPENIA?

Tejto témy sa Biblia dotýka pomerne často. V Biblii sa píše:

1. „Človek vládne nad druhým človekom na jeho škodu.“ ​(Kazateľ 8:9, Slovenský ekumenický preklad)

   Za mnoho utrpenia sú zodpovedné skorumpované ľudské vlády, ktoré nie sú schopné dobre vládnuť.

2. „Čas a nepredvídaná udalosť postihujú všetkých.“ ​(Kazateľ 9:11)

   Nepredvídané udalosti, ako sú vážne choroby, nehody či prírodné katastrofy, môžu kdekoľvek a kedykoľvek postihnúť hocikoho z nás.

3. „Pre jedného človeka prišiel na svet hriech a pre hriech smrť.“ ​(Rimanom 5:12)

   Keď boli stvorení prví muž a žena, neexistovala ľudská nedokonalosť ani smrť. Hriech „prišiel na svet“, až keď prví ľudia úmyselne neposlúchli svojho Stvoriteľa. A to je dôvod, prečo dodnes trpíme.

Biblia nehovorí len o tom, prečo ľudia trpia. Je v nej aj sľub, že Boh odstráni zlo a „zotrie [ľuďom] každú slzu z očí a smrti už viac nebude a nebude už viac ani smútku, ani kriku, ani bolesti“. (Zjavenie 21:3, 4)

ČO SA S NAMI STANE, KEĎ ZOMRIEME?

V Biblii je vysvetlené, že smrť je stav úplnej nečinnosti bez akéhokoľvek vedomia. V Kazateľovi 9:5 sa píše: „Živí si uvedomujú, že zomrú, ale mŕtvi si neuvedomujú vôbec nič.“ Vo chvíli, keď človek zomrie, „sa pomíňajú jeho myšlienky“. (Žalm 146:4) Teda smrť znamená koniec akejkoľvek činnosti nášho mozgu — vrátane funkcií našich zmyslových orgánov. Preto po smrti už nemôžeme nič robiť, cítiť ani myslieť.

V Biblii však nie je len vysvetlenie stavu mŕtvych, ale aj úžasná nádej na vzkriesenie. Píše sa v nej, že mŕtvi môžu byť, obrazne povedané, prebudení z hlbokého spánku smrti a opäť sa tešiť zo života. (Hozeáš 13:14; Ján 11:11–14)

ČO JE ZMYSLOM ŽIVOTA?

V Biblii sa píše, že človeka stvoril Boh Jehova. (1. Mojžišova 1:27) Prvý muž Adam je v nej preto opísaný ako Boží  syn. (Lukáš 3:38) Boh stvoril človeka s konkrétnym zámerom — mal si vytvoriť blízky vzťah so svojím nebeským Otcom a žiť na zemi šťastným a uspokojujúcim životom navždy. Preto majú všetci ľudia schopnosť uvažovať o duchovných veciach, teda prirodzene túžia spoznať Boha. Biblia hovorí: „Šťastní sú tí, ktorí si uvedomujú svoje duchovné potreby.“ ​(Matúš 5:3)

Okrem toho sa v Biblii píše: „Šťastní sú tí, čo počujú Božie slovo a dodržiavajú ho!“ ​(Lukáš 11:28) Vďaka tejto knihe môžeme spoznať Boha a získať k nemu blízky vzťah. Pomáha nám, aby sme už dnes boli šťastnejší, a dáva nám nádej do budúcnosti.

MILIÓNY ľudí na celom svete po preskúmaní dôkazov dospeli k záveru, že Biblia je viac ako len výnimočné staroveké literárne dielo. Sú presvedčení, že je to Božie inšpirované Slovo a že prostredníctvom neho Boh komunikuje s ľudstvom — teda aj s vami! Povzbudzuje vás v ňom, aby ste ho spoznali a stali sa jeho priateľom. „Priblížte sa k Bohu, a on sa priblíži k vám,“ čítame v Biblii. (Jakub 4:8)

Keď budete skúmať Bibliu, môže vás to veľmi obohatiť. Čítanie každej knihy umožňuje nahliadnuť do mysle autora, a preto aj čítanie Biblie umožňuje dozvedieť sa niečo o zmýšľaní a citoch Boha, ktorý je jej autorom. Zamyslite sa, čo to pre vás môže znamenať. Môžete sa dozvedieť, ako uvažuje náš Stvoriteľ a čo cíti. Biblia tiež odhaľuje:

• Božie meno, osobnosť a nádherné vlastnosti Boha,

• Boží zámer s ľudstvom,

• to, ako si môžete vytvoriť blízky vzťah k Bohu.

Chceli by ste sa dozvedieť viac? Jehovovi svedkovia vám radi pomôžu a zariadia, aby s vami Bibliu niekto študoval, a to bezplatne. Takéto štúdium vám môže pomôcť získať ešte bližší vzťah s jej Autorom — s Bohom Jehovom.