PRÍBEH DAMI

Zozačiatku to vyzeralo ako obyčajná bolesť hlavy. Ale keď sa ockovi bolesti zhoršovali, mamička zavolala záchranku. Stále mám pred očami, ako ho záchranári odvážajú do nemocnice. V tej chvíli by mi ani nenapadlo, že je to posledný raz, čo ho vidím živého. O tri dni ocko zomrel na mozgovú aneuryzmu. Mala som vtedy iba šesť rokov.

Celé roky som sa obviňovala za to, že ocko zomrel. V mysli sa mi stále vynáral obraz toho, ako ho záchranári berú preč. Hovorila som si: Prečo som tam len tak stála? Prečo som niečo neurobila? Keď som videla starších ľudí, ktorí mali zdravotné problémy, často som uvažovala: Prečo oni ešte žijú a môj ocko nie? Časom som vďaka mamičkinej pomoci dokázala o svojich pocitoch hovoriť. A keďže patríme k Jehovovým svedkom, veľmi nám pomohol aj náš zbor.

Niektorí ľudia si myslia, že najväčší žiaľ zažívate krátko po tragédii a potom sa s tým vyrovnáte. Ale u mňa to tak nebolo. Žiaľ na mňa doľahol s plnou silou až neskôr, keď som dospievala.

Mladým ľuďom, ktorí stratili rodiča, by som poradila, aby sa o tom, čo prežívajú, s niekým porozprávali. Čím skôr zo seba dostanete svoje pocity, tým lepšie to pre vás bude.

Je pre mňa ťažké zvládať dôležité momenty v živote, keď si uvedomím, že pri mne nie je ocko. Ale veľmi ma utešuje biblický sľub zo Zjavenia 21:4, kde sa píše, že Boh nám „zotrie každú slzu z očí a smrti už viac nebude a nebude už viac ani smútku, ani kriku, ani bolesti“.

PRÍBEH DERRICKA

Veľmi rád spomínam na to, ako sme spolu s ockom chytali ryby a stanovali v horách. Miloval hory.

Ocko mal dlhší čas problémy so srdcom. Pamätám sa, že som ho bol asi dvakrát pozrieť v nemocnici, keď som bol ešte malý chlapec. Ale nechápal som, že je až tak vážne chorý. Zomrel na chorobu srdca, keď som mal deväť rokov.

Keď zomrel, stále som plakal. Mal som pocit, akoby som sa dusil, a s nikým som sa nechcel rozprávať. Nikdy som sa necítil tak hrozne a stratil som záujem o všetko. Stretával som sa vtedy s cirkevnou mládežníckou skupinou. Zozačiatku sa o mňa zaujímali, ale zakrátko na mňa zabudli. Hovorili mi, že otec zomrel, pretože „už prišiel jeho čas“, že „Boh si ho  povolal“ alebo že „už je v nebi“. Nič z toho ma neutešilo. No vôbec som nevedel, čo sa o týchto veciach píše v Biblii.

Potom moja mama začala študovať Bibliu s Jehovovými svedkami a neskôr som sa k nej pripojil aj ja s bratom. Dozvedeli sme sa o tom, čo sa s človekom deje, keď zomrie, a tiež o utešujúcom Božom sľube, že nastane vzkriesenie. (Ján 5:28, 29) No najviac mi pomohol biblický text z Izaiáša 41:10, kde Boh hovorí: „Neboj sa, veď som s tebou. Nepozeraj uprene dookola, veď som tvoj Boh. Ja ťa upevním. Ja ti skutočne pomôžem.“ To, že som vedel, že Jehova je so mnou, mi veľmi pomáhalo v čase, keď ma najviac premáhal žiaľ, a pomáha mi to doteraz.

PRÍBEH JEANNIE

Keď som mala sedem rokov, moja mamička zomrela na rakovinu. Celý ten deň som mala pocit, akoby sa mi to všetko iba snívalo. Pamätám sa, že mamička zomrela doma a že k nám prišli aj starí rodičia. Nikto nič nehovoril. Spomínam si, že sme mali na večeru praženicu. Zdalo sa mi, že všetko je spomalené ako vo sne a že sa môj život obracia hore nohami.

V tom čase — a aj celé roky potom som si myslela, že musím byť silná kvôli svojej mladšej sestre, a tak som svoje pocity pochovala hlboko vo svojom vnútri. Dodnes mám problém hovoriť o tom, čo ma veľmi trápi. A viem, že to nie je dobré.

Pamätám sa, akú lásku a záujem sme cítili v zbore Jehovových svedkov. Hoci sme do sály Kráľovstva začali chodiť len krátko predtým, spoluveriaci boli stále s nami a zaujímali sa o nás, akoby sme boli už roky súčasťou ich rodiny. Myslím, že asi rok ocko nemusel variť, lebo nejaké jedlo nás vždy čakalo pred dverami.

Jeden z mojich obľúbených biblických textov je Žalm 25:16, 17. Žalmista v ňom prosí Boha: „Obráť ku mne svoju tvár a prejav mi priazeň, veď som osamelý a strápený. Tiesne môjho srdca sa znásobili, ó, vyveď ma z tiesní pôsobiacich na mňa.“ Tieto slová mi dávajú istotu, že keď je človek smutný, nikdy nie je sám. Boh je nám vždy nablízku. Biblia mi pomáha, aby som dokázala ísť ďalej a zameriavala sa na pozitívne veci, ako je napríklad utešujúci sľub, že mŕtvi budú vzkriesení. Verím, že sa s mamičkou opäť stretnem a budem ju môcť spoznať. Potom bude dokonale zdravá, lebo na zemi bude raj. (2. Petra 3:13)

Zaujímalo by vás, akú útechu a nádej môžu nájsť v Biblii tí, ktorí žialia? Ak áno, môžete si bezplatne stiahnuť publikáciu „Keď vám zomrie niekto milovaný“. Nájdete ju na stránke www.isa4310.com/sk v časti PUBLIKÁCIE > KNIHY A BROŽÚRY.