Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Kniha, ktorej môžete dôverovať — 1. časť

Egypt a biblické dejiny

Kniha, ktorej môžete dôverovať — 1. časť

Biblia bola písaná v priebehu asi 1 600 rokov. Zmieňuje sa o dejinách siedmich svetových mocností a obsahuje tiež proroctvá vzťahujúce sa na ne. Každej z týchto mocností — Egyptu, Asýrii, Babylonu, Médo-Perzii, Grécku, Rímu a Anglo-Amerike — sa bude venovať jeden zo série siedmich článkov, ktoré budú postupne uverejňované. Čo je ich cieľom? Ukázať, že Biblia je hodnoverná, inšpirovaná Bohom a že obsahuje posolstvo nádeje na čas, keď sa utrpenie, ktoré spôsobuje zlá vláda ľudí, skončí.

EGYPT, preslávený pyramídami a riekou Níl, bol prvou svetovou mocnosťou v dejinách zachytených v Biblii. Pod jeho ochrannými krídlami sa tvoril izraelský národ. Mojžiš, ktorý napísal prvých päť biblických kníh, sa v Egypte narodil a študoval. Potvrdzuje svetská história a archeológia to, čo Mojžiš napísal o tejto starovekej krajine? Zamyslite sa nad niekoľkými príkladmi.

Spoľahlivé dejiny

Tituly a spôsob vyjadrovania.

O presnosti historického záznamu často svedčia detaily, napríklad opis zvykov a etikety či mená a tituly úradníkov. Sú v tomto ohľade prvé dve knihy Biblie presné? John Garrow Duncan v knihe New Light on Hebrew Origins (Nový pohľad na zvyky Hebrejov) o správe o Jozefovi, synovi patriarchu Jakoba, ktorá je zaznamenaná v 1. Mojžišovej, ako aj o 2. Mojžišovej hovorí: „[Biblický pisateľ] veľmi podrobne poznal Egypťanov, pokiaľ ide o jazyk, zvyky, presvedčenie, život na panovníckom dvore, etiketu a administratívu.“ Dodáva: „Používa správny titul, ktorý bol vtedy bežný, a presne takým spôsobom, ako to bolo v opisovanom období zvykom... O tom, že pisatelia dobre poznali záležitosti Egypťanov opísané v Starom zákone a že podávali svoje správy spoľahlivo, nemôže lepšie svedčiť nič než to, akým spôsobom používali slovo faraón v rozličných obdobiach.“ Hovorí tiež, že „keď [pisateľ] privádza svoje postavy pred faraóna, necháva ich správať sa v súlade s dvornou etiketou a používať správny jazyk“.

V Egypte sa dodnes stavia z tehál, do ktorých sa pridáva slama a ktoré sa sušia na slnku

Výroba tehál.

Kým boli Izraeliti otrokmi v Egypte, vyrábali tehly z hliny zmiešanej so slamou, ktorá plnila funkciu spojiva. (2. Mojžišova 1:14; 5:6–18) * Pred istým časom sa v knihe Ancient Egyptian Materials and Industries (Materiály a remeslá starovekých Egypťanov) písalo: „Len na málo miestach sa tehly vyrábali vo väčšej miere než v Egypte, kde tehly sušené na slnku sú dodnes, tak ako po celé veky, typickým stavebným materiálom.“ V knihe sa tiež píše, „že Egypťania bežne do tehál pridávali slamu“, čo svedčí o tom, že Biblia pravdivo uviedla aj tento detail.

Niečo z holiacej súpravy Egypťana: britva a zrkadlo

Holenie.

V staroveku si Hebreji nechávali narásť bradu. A predsa Biblia hovorí, že keď mal Jozef predstúpiť pred faraóna, oholil sa. (1. Mojžišova 41:14) Prečo to spravil? Bral do úvahy egyptský zvyk a bontón, podľa ktorého bola zarastená tvár symbolom nečistoty. „Pýšili sa tým, že boli hladko oholení,“ hovorí o Egypťanoch kniha Everyday Life in Ancient Egypt (Každodenný život v starovekom Egypte). V hrobkách sa našli kozmetické súpravy, v ktorých boli britvy, pinzety a zrkadlá spolu s puzdrami. Z toho vidieť, že Mojžiš bol mimoriadne dôsledným historikom. To isté sa dá povedať i o ďalších pisateľoch Biblie, ktorí zaznamenali udalosti týkajúce sa starovekého Egypta.

Obchodovanie.

Jeremiáš, pisateľ dvoch kníh Kráľov, uviedol konkrétne detaily, keď písal o obchodovaní kráľa Šalamúna, Egypťanov a Chetitov s koňmi a dvojkolesovými vozmi. Voz podľa biblického záznamu stál „šesťsto kúskov striebra a kôň... stopäťdesiat“, teda štvrtinu ceny voza. (1. Kráľov 10:29)

V knihe Archaeology and the Religion of Israel (Archeológia a náboženstvo v Izraeli) sa píše, že grécky historik Herodotos a rovnako aj archeologické vykopávky potvrdzujú, že za vlády kráľa Šalamúna sa čulo obchodovalo s koňmi. Kniha uvádza, že „štandardne bol stanovený výmenný kurz štyri... kone za jeden egyptský dvojkolesový voz“, čo číselne sedí so zmienkou v Biblii.

Vojny.

Jeremiáš a Ezdráš spomínajú udalosť, keď do Judska vtrhol faraón Šišak, konkrétne „v piatom roku [judského] kráľa Rechoboáma“, čo bolo v roku 993 pred n. l. (1. Kráľov 14:25–28; 2. Paralipomenon 12:1–12) Dlhé obdobie sa zmieňovala o tejto invázii iba Biblia. Potom sa v Karnaku (starovekých Tébach) našiel na múre egyptského chrámu jeden reliéf.

Je na ňom zobrazený Šišak, ako s vystretou rukou stojí pred bohom Amonom, aby udrel zajatcov. Obsahuje aj názvy dobytých izraelských miest a v mnohých prípadoch sa dajú stotožniť s mestami, o ktorých hovorí Biblia. V dokumente sa okrem iného spomína aj „Abramovo pole“, čo je v egyptských záznamoch zatiaľ najstaršia zmienka o biblickom patriarchovi Abrahámovi. (1. Mojžišova 25:7–10)

Je teda jasné, že pisatelia Biblie nepísali o niečom vymyslenom. Uvedomovali si svoju zodpovednosť pred Bohom, a preto písali pravdu, hoci, ako to bolo v prípade Šišakových víťazstiev nad Judskom, sa nebolo čím pýšiť. Táto čestnosť ostro kontrastuje s prikrášlenými, zveličenými záznamami egyptských pisárov, ktorí zámerne nepísali nič, čo by ich vládcov, prípadne ľud ukázalo v nelichotivom svetle.

Spoľahlivé proroctvá

Iba Jehova Boh, Autor Biblie, dokáže presne predpovedať budúcnosť. Všimnite si napríklad, čo podnietil Jeremiáša predpovedať o dvoch egyptských mestách, Memfise a Tébach. Memfis, alebo Nof, bol kedysi významným obchodným, politickým a náboženským centrom. A predsa Boh povedal: „Z Nofa sa stane iba predmet úžasu a naozaj bude zapálený, takže bude bez obyvateľa.“ ​(Jeremiáš 46:19) V knihe In the Steps of Moses the Lawgiver (Po stopách zákonodarcu Mojžiša) sa píše, že „kolosálne zrúcaniny Memfisu“ vydrancovali arabskí dobyvatelia Egypta, ktorí si z nich spravili kameňolom. Kniha ďalej uvádza, že „v oblasti... starovekého mesta nevyčnieva z čiernej zeme ani jeden kameň“.

Táto obrovská socha sa našla spadnutá neďaleko Memfisu. Kedysi sa čnela do výšky asi 12 metrov

Rovnaký osud stihol Téby, nazývané kedysi No-amon alebo skrátene No, a ich bohov, ktorí im neboli schopní pomôcť. Jehova o tomto niekdajšom hlavnom meste Egypta a najdôležitejšom centre uctievania boha Amona povedal: „Hľa, obraciam svoju pozornosť na Amona... a na faraóna a na Egypt a na jeho bohov... A ja ich vydám... do ruky babylonského kráľa Nabuchodonozora.“ ​(Jeremiáš 46:25, 26) V súlade s týmto proroctvom babylonský kráľ dobyl Egypt a jeho slávne mesto No-amon. V roku 525 pred n. l. mestu zasadil ďalší úder perzský vládca Kambýses II. Potom postupne upadalo, až ho úplne zničili Rimania. To je len niekoľko príkladov, že presnosťou proroctiev sa Biblii nevyrovná žiadna iná kniha. A splnené proroctvá nás uisťujú, že môžeme veriť všetkému, čo hovorí o budúcnosti.

Spoľahlivá nádej

Prvé proroctvo Biblie zapísal Mojžiš v období, keď bol svetovou mocnosťou Egypt. * Nachádza sa v 1. Mojžišovej 3:15 a hovorí o tom, že Boh vzbudí „semeno“, teda potomstvo, ktoré rozdrví Satana a jeho „semeno“, čiže tých, ktorí preberajú Satanove skazené spôsoby. (Ján 8:44; 1. Jána 3:8) „Semenom“, ktoré vzbudil Boh, bol v prvom rade Mesiáš, Ježiš Kristus. (Lukáš 2:9–14)

Kristus bude vládnuť nad celou zemou a odstráni z nej všetku skazenosť a utláčajúce ľudské vlády. Už viac nebude ‚človek panovať nad človekom na jeho škodu‘. (Kazateľ 8:9) Navyše, tak ako Jozua v staroveku voviedol Izraelitov do Zasľúbenej krajiny, Ježiš bezpečne vovedie „veľký zástup“ bohabojných ľudí do omnoho väčšej „Zasľúbenej krajiny“ — do raja, ktorý bude na celej zemi, zbavenej všetkého zla. (Zjavenie 7:9, 10, 14, 17; Lukáš 23:43)

S touto drahocennou nádejou súvisí aj ďalšie proroctvo zaznamenané v čase rozkvetu starovekého Egypta. Nachádza sa v Jóbovi 33:24, 25 a hovorí o tom, že Boh dokonca vyvedie ľudí z „jamy“ ​(z hrobu) tým, že ich vzkriesi. Teda nielenže niektorí ľudia uniknú prichádzajúcemu zničeniu skazených, ale mnoho miliónov tých, ktorí dnes už nežijú, bude vzkriesených a budú mať vyhliadku žiť večne v raji na zemi. (Skutky 24:15) „Boží stan je s ľudstvom,“ píše sa v Zjavení 21:3, 4. „Zotrie im každú slzu z očí a smrti už viac nebude a nebude už viac ani smútku, ani kriku, ani bolesti.“

Presnými dejinami a spoľahlivými proroctvami sa bude zaoberať aj ďalší článok tejto série. Zameria sa na starovekú Asýriu, ktorá v postavení svetovej mocnosti vystriedala Egypt.

^ 7. ods. Ak nemáte Bibliu, Jehovovi svedkovia vám ju radi poskytnú. Keď máte prístup na internet, môžete si vo viacerých jazykoch čítať Bibliu online na webovej stránke www.watchtower.org. (Slovenské vydanie Biblie na nej momentálne nie je dostupné.)

^ 18. ods. Proroctvo zaznamenané v 1. Mojžišovej 3:15 vyslovil Boh v záhrade Eden a Mojžiš ho neskôr zapísal.