Hubky — jednoduché a pritom jedinečné

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V AUSTRÁLII

PÁČILO by sa vám, keby ste sa mali umývať pozostatkami nejakého živočícha? Zrejme vás taká predstava veľmi neláka. No prírodná hubka používaná na umývanie je v skutočnosti vláknitou kostrou jedného živočícha.

„Hubky sa nachádzajú na najstaršej a najnižšej vetve rodostromu zvierat,“ uvádza National Geographic News. Z toho niektorí vyvodzujú, že praveké hubky sú evolučným predkom zvierat a ľudí. Jedna tlačová správa k televíznemu dokumentárnemu seriálu dokonca nazvala hubky „Evou v ríši zvierat“ — „predkom, ktorým sa to všetko začalo“.

Čo odhalila veda o hubkách? Sú to len jednoduché tvory alebo ich stavba svedčí o dômyselnom pláne?

Bez srdca a bez mozgu — bez problémov

Hubky možno vyzerajú ako rastliny, ale už Aristoteles a Plínius Starší ich správne opísali ako živočíchy. Odborníci odhadujú, že v jazerách a oceánoch na celom svete žije prinajmenšom 15 000 druhov hubiek, ktoré sa vyznačujú ohromnou rozmanitosťou tvarov a farieb. Hubky môžu tvarom pripomínať dlhé, štíhle prsty, baňaté sudy, rozprestretý koberec, pôvabné vejáre a dokonca aj krehké krištáľové vázy, keď spomenieme len niektoré z ich tvarov. Niektoré sú menšie ako zrnko ryže, zatiaľ čo iné môžu byť väčšie ako človek. Vedci predpokladajú, že niektoré hubky sú staré stovky rokov.

„Stavbou, spôsobom fungovania a vývojom sa hubky odlišujú od všetkých ostatných živočíchov,“ uvádza Encyclopædia Britannica. Ako to? Na rozdiel od iných živočíchov nemajú vnútorné telesné orgány. Ako môžu žiť bez srdca, mozgu či bez nervovej sústavy? Množstvo úloh potrebných na udržanie života plnia drobné bunky v ich tele. Špecializované bunky chytajú potravu, prepravujú výživné látky alebo odstraňujú odpad. Iné pracujú na tvorbe kostry alebo kožnej vrstvy. Niektoré bunky sa dokonca v prípade potreby môžu zmeniť z jedného druhu na iný.

Hubky sú jedinečné aj v ďalších ohľadoch. Pretlačte živú hubku cez sitko a jej bunky sa opäť zoskupia do živej hubky. Zmiešajte dve rozdrvené hubky dohromady a ich bunky sa postupne oddelia a opäť vzniknú pôvodné hubky. „Žiadna iná rastlina ani žiaden iný živočích sa nedokážu takýmto spôsobom samy vzkriesiť,“ poznamenáva National Geographic News.

Hubky sa tiež vyznačujú pozoruhodnou reprodukčnou prispôsobivosťou. Niektoré budujú a vypúšťajú bunkové „kozmické lode“, aby kolonizovali iné územia. Títo „kolonizátori“ letia v stave dočasne prerušených životných funkcií, kým nepristanú, neprebudia sa a nevystúpia z „lode“, aby vytvorili novú hubku. Iné hubky sa rozmnožujú pohlavne, pričom môžu podľa potreby plniť buď úlohu samčeka, alebo samičky. Niektoré hubky kladú vajíčka. „Čím podrobnejšie skúmame aj tie najjednoduchšie organizmy, tým väčšiu zložitosť v nich nachádzame,“ žasne odborník Paul Morris.

Morské vysávače

Hubky majú „v porovnaní s inými živočíchmi jedinečný spôsob prijímania potravy,“ píše zoológ Allen Collins. Drobné póry vo vonkajšej kožnej vrstve vedú do bludiska tunelov a komôrok v ich tele. Steny tohto bludiska sú pokryté  miliónmi miniatúrnych „veslujúcich“ buniek nazývaných choanocyty. Z každej z nich vyčnieva bičík, ktorým bunka švihá z jednej strany na druhú. „Podobne ako veslári na rímskej galére [tieto bunky] neustále poháňajú prúd vody k ďalším bunkám, ktorých úlohou je chytať a tráviť čiastočky potravy plávajúce vo vode,“ vysvetľuje autor odborných článkov Ben Harder. Hubka za hodinu prečerpá také množstvo vody, ktoré sa rovná až desaťnásobku jej objemu, pričom z nej zachytí výživné látky,  toxické chemikálie a asi 90 percent všetkých baktérií, ktoré sa v nej nachádzajú. Hubka môže dokonca regulovať poháňanie vody alebo zmeniť smer, ktorým vodu poháňa, aby sa prispôsobila meniacim sa vodným prúdom alebo aby vypudila zo svojho tela usadeniny. „Hubky sú... najvýkonnejšími morskými vysávačmi,“ uvádza Dr. John Hooper.

Keďže cez telo hubky neustále prúdi voda a výživné látky, tento živočích je ideálnym domovom pre krevety, kraby a iné drobné tvory. V jednej hubke našli vedci až 17 128 živočíchov. Viacero baktérií, rias i húb sa teší zo symbiózy, čiže spolužitia s hubkami. Baktérie môžu tvoriť až 50 percent hmotnosti mokrej hubky.

Vedci považujú hubky a ich symbiontov za sľubný zdroj nových, jedinečných liečiv. Niektorí predpokladajú, že tieto liečivá by mohli pomôcť v boji proti AIDS, rakovine, malárii a iným chorobám. Odborníčka Shirley Pomponiová o jednej takejto hubke hovorí: „Príroda ponúka oveľa zaujímavejšie molekuly, než dokážu navrhnúť naše počítače.“

Obdivuhodná kreativita

Na rozdiel od mäkkej, vláknitej hubky na umývanie mnohé druhy hubiek sú drsné alebo tvrdé. Obsahujú totiž milióny nepatrných ihlíc nazývaných spikuly. Pri skúmaní spikúl pod mikroskopom ľudí ohromuje ich krása a rozmanitosť. Spikuly pospájané rôznym spôsobom dohromady môžu vytvárať zložitú kostru, ochranné brnenie a dokonca „káble“, ktoré dosahujú až trojmetrovú dĺžku a sú hrubé takmer jeden centimeter. Jedna mäsožravá hubka chytá svoju korisť do siete, ktorá funguje ako suchý zips.

Hubka pletená nazývaná aj Venušin kôš, ktorá žije hlboko v mori, „pletie“ zo spikúl zložitú sklovitú mriežku nezvyčajnej krásy. Ultračisté kremenné vlákna hubiek sa podobajú na komerčne vyrábané optické káble. „Tieto organické optické vlákna sú mimoriadne pevné,“ hovorí jedna vedkyňa. „Môžete ich zviazať do pevných uzlov a na rozdiel od komerčne používaných vlákien sa nezlomia.“ Na otázku, ako tieto zložité vlákna môžu vzniknúť v morskej vode a pri nízkej teplote, vedci nepoznajú odpoveď. „V tomto prípade relatívne jednoduchý organizmus pozná riešenie veľmi zložitého problému integrovanej optiky a vývoja materiálov,“ uznáva Cherry Murrayová z Bellových laboratórií.

Náhoda alebo zámer?

Po preskúmaní mnohých pôsobivých biologických čŕt hubiek Dr. Hooper poznamenal: „‚Jednoduchá hubka‘ je v skutočnosti veľmi zložitým [živočíchom], ktorému ani dnes ešte plne nerozumieme.“ Preto je namieste otázka: Ako a prečo táto zložitosť vznikla? Je výsledkom len náhody? Alebo hubky podávajú výrečné svedectvo o inteligentnom Tvorcovi?

Aj keď niektorí odmietajú uvažovať o existencii Stvoriteľa, mnohí súhlasia so slovami starovekého žalmistu: „Aké mnohé sú tvoje diela, ó, Jehova! Všetky si ich urobil v múdrosti. Zem je plná tvojich výtvorov... živých tvorov, malých i veľkých.“ — Žalm 104:24, 25.

[Nákres/obrázky na strane 23]

Typická štruktúra hubky. Na zväčšenom obrázku bunky poháňajúce vodu

[Obrázok na strane 24]

Spikuly

[Obrázok na strane 24]

Venušin kôš

[Pramene ilustrácií na strane 23]

Morský koník: Rudie H Kuiter; tri vložené fotografie na pravej strane: Dr. John Hooper, Queensland Museum

[Pramene ilustrácií na strane 24]

Hore: Eye of Science/​Photo Researchers, Inc.; dole: Kim Taylor/​Warren Photographic