Druhý Petra 1:1–21

  • Pozdravy (1)

  • Zaistite si svoje povolanie (2 – 15)

    • Vlastnosti, ktoré treba pridať k viere (5 – 9)

  • Prorockým slovom sme si ešte istejší (16 – 21)

1  Ja, Šimon Peter, otrok a apoštol Ježiša Krista, píšem tým, ktorí vďaka spravodlivosti nášho Boha a Záchrancu Ježiša Krista získali rovnako drahocennú vieru ako my:*  Želám vám, aby ste ešte viac pociťovali nezaslúženú láskavosť a pokoj vďaka presnému poznaniu+ Boha a Ježiša, nášho Pána.  Veď Božia moc nás obdarovala všetkým, čo potrebujeme, aby sme žili zameraní na našu oddanosť Bohu, lebo sme dôverne spoznali+ toho, ktorý nás povolal svojou slávou a cnosťou.  Keďže sme unikli skazenosti sveta, ktorá je výsledkom nesprávnych túžob,* Boh nám v súlade so svojou slávou a cnosťou dal* drahocenné a veľkolepé sľuby,+ aby sme ich prostredníctvom boli duchovnej podstaty tak ako Boh.+  Preto sa všemožne usilujte,+ aby ste pridali k svojej viere cnosť,+ k cnosti poznanie,+  k poznaniu sebaovládanie, k sebaovládaniu+ vytrvalosť, k vytrvalosti oddanosť Bohu,+  k oddanosti Bohu bratskú lásku, k bratskej láske lásku ku všetkým.+  Ak všetky tieto vlastnosti máte a prekypujú vo vás, nebudete nečinní ani neplodní+ v uplatňovaní presného poznania o našom Pánovi Ježišovi Kristovi.  Ale kto ich nemá, je slepý, zatvára oči pred svetlom*+ a zabudol, že bol očistený od svojich niekdajších hriechov.+ 10  Bratia, preto sa ešte viac usilujte, aby ste si zaistili svoje povolanie+ a vyvolenie. Ak to budete robiť, nikdy nezlyháte.+ 11  Tak budete veľmi požehnaní možnosťou vstúpiť* do večného Kráľovstva+ nášho Pána a Záchrancu Ježiša Krista.+ 12  Preto vám chcem tieto veci stále pripomínať, aj keď ich poznáte a ste pevní v pravde, ktorá je vo vás. 13  Považujem za správne burcovať vás svojimi pripomienkami,+ kým som v tomto stánku,*+ 14  lebo viem, že svoj stánok čoskoro opustím, ako mi to zjavil náš Pán Ježiš Kristus.+ 15  No urobím všetko pre to, aby ste si po mojom odchode mohli pripomínať, čo som vám hovoril. 16  Keď sme vás oboznamovali s mocou a prítomnosťou nášho Pána Ježiša Krista, nedržali sme sa vymyslených falošných historiek, ale hovorili sme vám o jeho veľkolepej sláve, ktorú sme videli na vlastné oči.+ 17  Túto česť a slávu dostal od Boha, Otca, ktorý bol zdrojom tejto veľkolepej slávy a vyhlásil:* „Toto je môj syn, môj milovaný, z ktorého mám radosť.“*+ 18  Počuli sme, ako tieto slová zazneli z neba, keď sme s ním boli na svätom vrchu. 19  Preto sme si prorockým slovom ešte istejší a robíte dobre, keď naň upierate svoj zrak ako na lampu,+ ktorá svieti na tmavom mieste, vo vašom srdci, kým sa nerozvidnie a nevyjde zornica.+ 20  Ale predovšetkým majte na pamäti, že žiadne proroctvo v Písme nevychádza z osobných domnienok. 21  Veď proroctvo nikdy nebolo vyslovené z vôle človeka,+ ale ľudia hovorili Božie slová pod vedením svätého ducha.*+

Poznámky pod čiarou

Al. „sú poctení vierou tak ako my“.
Al. „žiadostivosti“.
Al. „daroval“.
Al. možno „je slepý, krátkozraký“.
Al. „Tak sa vám dokorán otvorí vstup“.
Čiže v hmotnom tele.
Dosl. „keď k nemu z veľkolepej slávy zaznel tento hlas“.
Al. „ktorého som schválil“.
Dosl. „unášaní svätým duchom“.