Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Wulu kɔ nuninyɛne ne azo

Ɔwɔ Kɛ Mebɔ Bosea Ɔ?

Ɔwɔ Kɛ Mebɔ Bosea Ɔ?

“Boseabɔlɛ le kɛ atɔfolɛlielɛ; kakɛdualɛ le kɛ alɔbɔlɛlilɛ.”—Swahili ɛrɛlɛ bie.

MENLI mɔɔ wɔ Africa Aduduleɛ la ze ɛrɛlɛ ɛhye kpalɛ, yɛɛ ɔmaa yɛnwu kɛzi menli dɔɔnwo te nganeɛ wɔ ewiade la. Asoo kɛ ɛte nganeɛ wɔ bosea mɔɔ ɛbiza ɛfi agɔnwolɛ anzɛɛ ɛleka gyɛne bie anwo la ɛne? Ɔyɛ a ɔzɔho kɛ nrɛlɛbɛ wɔ nu ɛdeɛ, noko asoo ɔle adwenle kpalɛ? Esiane nee ngyegyelɛ boni a wɔ boseabɔlɛ nu a?

Swahili ɛrɛlɛ bieko maa ɛrɛlɛ ne anu da ɛkɛ. Ɔse: “Boseabɔlɛ sɛkye agɔnwolɛvalɛ.” Nɔhalɛ nu, kakɛ kola sɛkye agɔnwolɛma avinli. Saa yɛyɛ ngyehyɛleɛ kpalɛ na yɛlɛ nwolɛ adwenle kpalɛ bɔbɔ a, ninyɛne ɛnda ɛnyɛ kɛmɔ yɛkpondɛ la dahuu. Kɛ neazo la, saa mekɛ dwu na ezukoa menle ne asa anga ye ezukoa ne a ɔbahola yeava ɛya. Ɔbahola yeabɔ nwolɛ somolɛ, na yeazɛkye agɔnwolɛvalɛ mɔɔ la ezukoa menle nee ahenle mɔɔ liele la avinli—na bie bɔbɔ a—yeaha bɛ mbusua. Kɛmɔ boseabɔlɛ kola fa akɛsakɛsa ba la ati, yɛbahola yɛabu ye kɛ debie mɔɔ yɛyɛ nwolɛ biala a ɔnyɛ boɛ a yɛbalie a, na ɔnle adenle sikalɛ mɔɔ maa yɛnyia ezukoa ngyegyelɛ nwo sɔbelɛ a.

Boseabɔlɛ bahola azɛkye awie nee Nyamenle agɔnwolɛvalɛ. Adenle boni azo? Mɔɔ lumua la, Baebolo ne ka kɛ, amumuyɛnli a anye fuu ɛndua ye kakɛ a. (Edwɛndolɛ 37:21) Eza ɔka ye wienyi kɛ “mɔɔ biza bosea la le sonla mɔɔ bɔ ye bosea la kanranli.” (Mrɛlɛbulɛ 22:7) Awie mɔɔ kɛbɔ bosea la ɔwɔ kɛ nwu ye kɛ saa ɔtɛtuale ezukoa ne a ɔdi ɛzonle wɔ ahenle mɔɔ vale manle ye la anyunlu. Africa ɛrɛlɛ gyɛne bie ka ye kɛnlɛma kɛ: “Ɛdie awie agyakɛ a, ɛkɔ ɛleka biala mɔɔ ɔkɛzoa wɔ la.” Adwenle ne a le kɛ awie mɔɔ tua kakɛ kpole la ɛnlɛ ɔ nwo na yeayɛ mɔɔ ɔkulo la.

Ɔwɔ kɛ awie fa sie ɔ nye zo kɛ ɔbadua bosea mɔɔ yebɔ la. Tɛ ye zɔhane a, ɔbava ngyegyelɛ yeara. Kakɛ kpole bahola ava nyanelilɛ dɔɔnwo, nafelɛ mɔɔ ɛngɔ bɛ nye zo, gyima dɔɔnwo ɛyɛlɛ, nrenya nee ɔ ye avinli akɛsakɛsa, yeava mgbakyemgbakyenu yeara abusua nu na bie a, yeayɛ kɔɔto anzɛɛ efiadenla. Nrɛlɛbɛ wɔ edwɛkɛ mɔɔ wɔ Wulomuma 13:8 la anu kɛ: “Bɛmmadi awie biala anwo ɛzonle, ɛzonle mɔɔ yɛdi la a le kɛ yɛkɛhulo yɛ nwo ngoko ngoko.”

NWOLƐ HYIA Ɔ?

Ɔlua ɛhye mɔ amuala ati, ɔle kpalɛ kɛ yɛnea boɛ wɔ boseabɔlɛ nwo. Ɔwɔ kɛ ɛbiza ye nrɛlɛbɛ nu kɛ: Ɔhyia kɛ mebɔ bosea ɔ? Ɛfa wɔaboa ɛ nwo na wɔahola wɔanlea wɔ abusua ɔ? Anzɛɛ anyebolo boka nwo, bie a ɛfa wɔadɔ ninyɛne mɔɔ ɛnlɛ nwolɛ ezukoa la ɔ? Fane dɔɔnwo ne ala, ɔle kpalɛ kɛ ɛmaa ɛ nye sɔ ekyi mɔɔ ɛlɛ la tɛla kɛ ɛbabɔ bosea.

Nɔhalɛ nu, edwɛkɛ bie mɔ bahola ayɛ ngakyile ekyii, le kɛ mekɛ mɔɔ esiane kɛzi arɛlevilɛ nu na bɛnnwu mɔɔ bɛyɛ ye wɔ nwolɛ la. Saa ɔba ye zɔ, na awie kulo kɛ ɔbɔ bosea bɔbɔ a, ɔwɔ kɛ ɔkile kɛ ɔle awie mɔ ɔ nye gyi ɔ ti anwo. Kɛ ɔkɛyɛ na wɔayɛ zɔ ɛ?

Mɔɔ lumua la, mmadwenle kɛ awie lɛ ezukoa la ati ɔwɔ kɛ ɛbɔ ye bosea. Ɔnle kɛ yɛte nganeɛ kɛ awie lɛ ezukoa la ati, yɛhyia ezukoa a ɔwɔ kɛ ɔboa yɛ. Ɔnle kɛ yɛte nganeɛ noko kɛ yɛdie sonla zɛhae ezukoa na yɛandua a ɔnyɛ ɛhwee. Mmamaa ɛ nye bolo menli mɔɔ ɛsuzu kɛ bɛlɛ ezukoa la.Mrɛlɛbulɛ 28:22.

Ɛnee, nea kɛ ɛbadua bosea mɔɔ wɔbɔ la, na tua ye ndɛndɛ. Saa ezukoa menle angile wɔ mekɛ a, ɔwɔ kɛ ɛmaa ɛ nwo mekɛ, na ɛdi zolɛ. Ɔle kpalɛ kɛ ɛkɛlɛ bɛ ngyehyɛleɛ ne wɔ kɛlata zo amaa akɛsakɛsa amba nwolɛ. (Gyɛlɛmaya 32:9, 10) Saa ɔkɛyɛ boɛ a, fa ezukoa ne mɔɔ ɛliele la wula ahenle asa nu amaa wɔahola wɔala ye ase. Saa ɛbɔ mɔdenle ɛtua ezukoa mɔɔ ɛliele la a, ɔbamaa bɛ avinli ayɛ kɛnlɛma. Gyisɛse hanle ye wɔ ye Boka Zo Edwɛkɛhanlɛ ne anu kɛ: “Bɛmaa bɛ edwɛkɛ ɛyɛ ko, ‘ɛhɛe’ a ‘ɛhɛe’; ‘kyɛkyɛ’ a ‘kyɛkyɛ’.” (Mateyu 5:37) Bieko, dahuu kakye Mɛla Kpalɛ ɛhye: “Mɔɔ bɛkpondɛ kɛ menli yɛ maa bɛ la, bɛdabɛ noko bɛyɛ zɔhane ala bɛmaa bɛ.”Mateyu 7:12.

BAEBOLO ADEHILELƐ MƆƆ BOA

Baebolo ne maa yɛ boseabɔlɛ nwo adwenle sɔbelɛ sikalɛ. Ɔse: “Saa sonla maa ɔ kunlu adwo mɔɔ ɔlɛ la anwo a, anrɛɛ nyamenlezonlenlɛ le anwonyia kpole.” (1 Temɔte 6:6) Ɛhye kile kɛ, saa awie maa ɔ kunlu dwo mɔɔ ɔlɛ la anwo a, ɔbahwe ɔ nwo yeavi nyanelilɛ mɔɔ vi boseabɔlɛ nu ba la anwo. Noko akee, ɔle nɔhalɛ kɛ ɔnla aze kɛ awie akunlu badwo ɔ nwo wɔ ewiade ɛhye mɔɔ kulo ninyɛne biala mɔɔ kɛdwu zo la anu. Ɛke a ‘nyamenlezonlenlɛ kpalɛ’ nwo hyia a. Adenle boni azo?

Fa Keleseɛne agyalɛma bie mɔɔ wɔ Asia la kɛ neazo. Mɔɔ bɛgyale ɛkɛ ne ala la, ɛnee bɛ nye die menli mɔɔ lɛ bɛ ti anwo sua la anwo. Yemɔti bɛbɔle kpɔkɛ kɛ bɛbaziezie ezukoa na bɛabɔ bosea bɛavi bange yɛɛ bɛ nwo amra ɛkɛ bɛava bɛadɔ bie. Noko yeangyɛ, bɛnwunle ye kɛ siane biala ɔwɔ kɛ bɛtua bosea ne anwo kakɛ kpole. Ɛhye manle bɛyɛle gyima dɔɔnwo alehyenlɛ biala, yemɔti, ɛnee bɛnnyia mekɛ bɛmmaa bɛ mra ne mɔ. Kunli ne hanle kɛ: “Adwenledwenle, nyanelilɛ nee nafelɛ mɔɔ ɛngɔ yɛ nye zo la manle yɛdele nganeɛ kɛ yɛzo bolɛ ɛnlomboɛ bie wɔ yɛ ti zo. Ɛnee yɛ ɛbolɛ ɛlɛkpu.”

“Yɛnyia sunsum nu adwenle wɔ nwonane afoa nu ninyɛne nwo a ɔle banebɔlɛ”

Mekɛ hɔle bie la, bɛhakyele edwɛkɛ mɔɔ wɔ 1 Temɔte 6:6 la na bɛzile kpɔkɛ kɛ ye sɔbelɛ a le kɛ bɛbadɔne sua ne. Ɔlile ɛvolɛ nwiɔ kolaa na bɛahola bɛ kakɛ ne tua. Duzu a agyalɛma ɛhye zukoale vile bɛ anwubielɛ ne anu a? Bɛhanle kɛ, “Yɛnyia sunsum nu adwenle wɔ nwonane afoa nu ninyɛne nwo a ɔle banebɔlɛ.”

Menli dɔɔnwo ze Swahili ɛrɛlɛ ne mɔɔ yɛvale yɛbɔle edwɛkɛ ɛhye abo la. Noko bɛtɛgyakyile boseabɔlɛ. Kɛmɔ Baebolo ngyinlazo mɔɔ yɛzuzu nwo kile la, asoo nrɛlɛbɛ ɛnle nu kɛ ɛbazuzu nwolɛ kpalɛ na wɔabiza ɛ nwo kɛ, Ɔwɔ kɛ mebɔ bosea ɔ?