Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Wulu kɔ nuninyɛne ne azo

Yekpa Nwo Anzɛɛ Ɔka Na Nzinlii Bɛanwu Ye Ɔ?

Yekpa Nwo Anzɛɛ Ɔka Na Nzinlii Bɛanwu Ye Ɔ?

ABƆDEƐ NWO NRƐLƐBƐ

BAEBOLO NE ƐNLE ABƆDEƐ NWO NRƐLƐBƐ BULUKU, NOKO ABƆDEƐ NWO EDWƐKƐ BIE MƆ WƆ NU MƆƆ ƆHANLE NA NZINLII BƐANWU YE A. SUZU NEAZO EKYI ANWO.

Asoo anwuma nee aze lɛ ye mɔlebɛbo ɔ?

Mekɛ bie mɔɔ ɛze ɛhɔ la abɔdeɛ nwo nrɛlɛbɛvoma bie mɔ dele nganeɛ kɛ mualɛ ne le kyɛkyɛ. Ɛnɛ bɛ muala bɛdie bɛto nu kɛ ɛnee ɔlɛ ye mɔlebɛbo. Ɛnee Baebolo ne ɛha ɛdo ɛkɛ ne dɛbadɛba.​—Mɔlebɛbo 1:1.

Kɛzi azɛlɛ ne de ɛ?

Wɔ tete ne, menli nyianle adwenle kɛ azɛlɛ ne le tɛtɛlɛ. Wɔ ɛvoya nnu K.Y.M. ye, Giliki abɔdeɛ nwo nrɛlɛbɛvolɛ bie hanle kɛ azɛlɛ ne le kutukpunli. Noko ɛnee Baebolo kɛlɛvolɛ Ayezaya ɛha azɛlɛ ne mɔɔ le “kutukpunli” la anwo edwɛkɛ ɛdo ɛkɛ ne dɛbadɛba wɔ ɛvoya mɔtwɛ K.Y.M. anu.​—Ayezaya 40:22, NW.

Asoo anwuma kola sɛkye?

Giliki abɔdeɛ nwo nrɛlɛbɛvolɛ Aristotle, mɔɔ dɛnlanle aze wɔ ɛvoya mɔɔ tɔ zo nna K.Y.M. la, hilehilele kɛ ninyɛne mɔɔ wɔ azɛlɛ ye azo la ala a kola sɛkye a, na ninyɛne mɔɔ wɔ anwuma lɔ la ɛngakyi yɛɛ bɛngola bɛnzɛkye. Adwenle ɛhye dɛnlanle ɛkɛ wɔ ɛvoya dɔɔnwo anu. Noko wɔ ɛvoya 19 ne anu, abɔdeɛ nwo nrɛlɛbɛvoma vale adwenle fofolɛ bie mɔɔ kile kɛ, debie biala, saa anwuma o anzɛɛ azɛlɛ ye azo o, ɔbahola yeazɛkye la rale. Bɛfɛlɛ ye entropy. Abɔdeɛ nwo nrɛlɛbɛvoma mɔɔ boale maanle ngilehilelɛ ɛhye liele duma la anu ko a le Lord Kelvin. Ɔnwunle ye kɛ Baebolo ne ka anwuma nee aze anwo edwɛkɛ kɛ: “Bɛ muala bɛbatete kɛ adɛladeɛ.” (Edwɛndolɛ 102:25, 26) Ɛnee Kelvin die di kɛ Nyamenle bahola azi ninyɛne mɔɔ sɛkye la adenle amaa bɛanzɛkye Ye abɔdeɛ, ɛhye nee mɔɔ Baebolo ne kilehile la le ko.​—Nolobɔvo ne 1:4.

Duzu a sɔ pelanet ne mɔ mɔɔ yɛ azɛlɛ ne boka nwo la anu a?

Aristotle hilehilele kɛ pelanet ɛhye mɔ le kɛ bɔlo ko mɔɔ bɔlo dɔɔnwo veɛvea nu la, na azɛlɛ ne a wɔ bɛ muala bɛ avinli a. Ɔkadwu ɛvoya 18 Y.M. la, abɔdeɛ nwo mbɔlɔba bɔle ɔ bo nwunle kɛ ɔbahola yeara ye kɛ nwɔlɔra nee pelanet ne mɔ zinze mɔɔ debie biala ɛnlɛ nu a. Noko wɔ Dwobu buluku ne mɔɔ bɛhɛlɛle ye ɛvoya 15 K.Y.M. la anu, yɛkenga kɛ Bɔvolɛ ne “maa azɛlɛ ne sinze mɔɔ debie ɛnlɛ nu a.”​—Dwobu 26:7.

AYILEYƐLƐ

BAEBOLO NE ƐNLE AYILEYƐLƐ BULUKU NOKO NGYINLAZO BIE MƆ WƆ NU MƆƆ KƆ Ɔ NYUNLU WƆ AYILEYƐLƐ NU A.

Menli mɔɔ ɛnde kpɔkɛ mɔɔ bɛye bɛ bɛfi menli avinli la.

Mosisi Mɛla ne maa yɛnwu kɛ ɛnee ɔwɔ kɛ bɛye menli mɔɔ kokobɛ ɛyɛ bɛ la bɛfi menli mɔɔ ɛha la anu. Kenle nsa ye ala mɔɔ ewulenzane bie dele kpondenle la yɛɛ dɔketama nwunle kɛ ɔwɔ kɛ bɛfa ngyinlazo ɛhye mɔɔ nwolɛ tɛkyia la bɛdi gyima a.​—Sɛlɛvolɛma tile 13 yɛɛ 14.

Bɛ sa mɔɔ bɛwowo nwo wɔ mekɛ mɔɔ bɛkɛzɔ funli nu la.

Badwu ɛvoya 19 ne awieleɛ, ɛnee dɔketama ta yɛ avunli nwo gyima mɔɔ saa bɛwie a, bɛnnrinzi bɛ sa anwo na bɛayɛ menli mɔɔ de aze la anwo gyima a. Zɔhane deɛ ne maanle menli dɔɔnwo wule. Noko Mosisi Mɛla ne hanle kɛ awie biala mɔɔ bazɔ funli nu la anwo ɛnde. Ɔhanle bɔbɔ kɛ bɛbia wɔ tɛnlabelɛ zɛhae mɔ anu. Kpɔkɛdelɛ zo nvasoɛ dɔɔnwo wɔ ɛzonlenlɛ nu deɛ ɛhye azo kpalɛ.​—Ɛdianlɛ 19:11, 19.

Bɛ gyakɛ ɛzɔhonlɛ.

Ɛvolɛ biala, ngakula mɔɔ bo mgbe foa la wu ɔlua ahunlundulɛ ti. Ninyɛne mɔɔ fa ɛhye mɔ ba la anu ko a le ebinli mɔɔ bɛgugua ye mgbane mgbane la. Mosisi Mɛla ne ka kɛ bɛkazɔho bɛ gyakɛ a ɔwɔ kɛ bɛfu kuma, bɛwie a, bɛdua ye amaa menli annwu ye.​—Mɛla ne 23:13.

Mekɛ mɔɔ bɛfa bɛpɛ kakula mrenyiazo la.

Nyamenle Mɛla ne hanle kɛ ɔwɔ kɛ bɛpɛ kakula nrenyia mrenyiazo wɔ kenle mɔtwɛ ne azo. (Sɛlɛvolɛma 12:3) Bɛte ɔ bo kɛ saa ngakula mɔɔ bɔ zo mɔɔ bɛwo bɛ la nyia dapɛne mɔɔ kɔ la a, debie mɔɔ maa mogya pɛ la bɔ ɔ bo yɛ gyima wɔ bɛ nu. Wɔ Yizilayɛma mekɛ zo mɔɔ ayileyɛlɛ ɛtɛnyianle anyuhɔlɛ la, ɛnee saa bɛkendɛ bɛmaa dapɛne pɛ nu kolaa na bɛapɛ bɛ mrenyiazo a, ɔle banebɔlɛ.

Abusuabɔlɛ mɔɔ wɔ nganeɛdelɛ nee nwonane nu kpɔkɛdelɛ avinli la.

Mbɔlɔba mɔɔ yɛ nyile nwo neɛnleanu yɛɛ abɔdeɛ nwo nrɛlɛbɛvoma ka kɛ nganeɛdelɛ kpalɛ le kɛ anyelielɛ, anyelazo, anyezɔlɛ yɛɛ ɛhulolɛ mɔɔ ɛbanyia ye kɛ ɛbava ɛtane wɔahyɛ la azo lɛ nvasoɛ dɔɔnwo. Baebolo ne ka kɛ: “Ɛzelekɛ le ayile kpalɛ, yɛɛ adwenleadwenle maa anwofofolɛ.”​—Mrɛlɛbulɛ 17:22.