Eya go dikagare

Eya go lelokelelo la dikagare

Na e Šiilwe ke Nako Goba e Bolelela Dilo Pele?

Na e Šiilwe ke Nako Goba e Bolelela Dilo Pele?

THUTA- MAHLALE

BEIEBELE GA SE PUKU YA THUTAMAHLALE, EUPŠA E BOLETŠE E SA LE PELE KA DILO TŠEO DI ILEGO TŠA UTOLLWA KA MORAGO. ELA HLOKO MEHLALA E SEGO KAE E LATELAGO.

Na legohle le bopilwe?

Peleng boramahlale bao ba tumilego ba be nagana gore ga se la bopša. Ga bjale ba dumela gore legohle le bopilwe mathomong. Ke kgale Beibele e boletše seo ka mo go kwagalago.—Genesi 1:1.

Lefase le bopegile bjang?

Mehleng ya bogologolo, batho ba bantši ba be ba nagana gore lefase ke phaphathi. Lekgolong la bohlano la mengwaga B.C.E., boramahlale ba Bagerika ba ile ba šišinya gore lefase ke nkgokolo. Eupša kgale pele ga moo, lekgolong la seswai la mengwaga B.C.E., mongwadi wa Beibele e lego Jesaya o ile a bolela ka “ntikodiko ya lefase,” a diriša lentšu leo gape le ka fetolelwago e le “nkgokolo.”—Jesaya 40:22.

Na magodimo a ka senyega ge nako e dutše e eya?

Ramahlale wa Mogerika wa lekgolong la bone la mengwaga B.C.E., e lego Aristotle, o be a ruta gore go senyega go direga mo lefaseng feela, mola magodimo ao a tletšego dinaledi a ka se tsoge a fetogile goba a senyegile. Pono yeo e tšere mengwaga e makgolo e le gona. Eupša lekgolong la bo-19 la mengwaga boramahlale ba ile ba tšweletša kgopolo ya gore go na le tlhakahlakano (entropy). Kgopolo yeo e bontšha gore dilo ka moka, e ka ba e le tša legodimong goba tša lefaseng, di a senyega. Ramahlale yo mongwe yo le yena a ilego a bolelela kgopolo ye, e lego Lord Kelvin, o boletše gore Beibele ge e bolela ka legodimo le lefase e re: “Ka moka ga tšona di tla hlagala go fo etša seaparo.” (Psalme 102:25, 26) Go ya kamoo Beibele e rutago ka gona, Kelvin o be a dumela gore Modimo o be a ka kgetha go thibela gore dilo tša Gagwe tšeo a di bopilego di se ke tša senyega.—Mmoledi 1:4.

Dipolanete tše bjalo ka lefase di thekgilwe ke’ng?

Aristotle o be a ruta gore nkgokolo e nngwe e ka gare ga nkgokolo e nngwe gomme di hlatlagane, lefase lona le bogareng bja dinkgokolo tšeo. Lekgolong la bo-18 la mengwaga C.E., boramahlale ba be ba amogela kgopolo ya gore dinaledi le dipolanete di ka no ba di sa thekgwa ke selo. Eupša re bala ka pukung ya Jobo ya lekgolong la bo-15 la mengwaga B.C.E., gore Mmopi o ‘fegile lefase lefeeleng.’—Jobo 26:7.

TŠA KALAFO

LE GE BEIBELE E SE PUKU YA TŠA KALAFO, E NA LE MELAO E ITŠEGO YA MOTHEO YEO E BONTŠHAGO GORE E NA LE TSEBO E GATETŠEGO PELE KA TŠA MAPHELO.

Go bea balwetši ba le noši.

Molao wa Moshe o be o laetše gore batho bao ba nago le lephera ba dule kgole le batho ba bangwe. Dingaka di ile tša ithuta go diriša molao wo wa motheo ge go be go e ba le malwetši Mehleng ya Magareng, e lego mokgwa woo go sa dumelwago gore o sa šoma le lehono.—Lefitiko dikgaolo 13 le 14.

Go hlapa ka morago ga go kgoma setopo.

Go ba go fihla mafelelong a lekgolo la bo-19 la mengwaga, gantši dingaka di be di šoma ka ditopo gomme ka morago tša šoma ka balwetši ntle le go hlapa matsogo. Mokgwa woo o be o bolaya batho ba bantši. Lega go le bjalo, Molao wa Moshe o be o boletše gore motho le ge e le ofe yo a kgomago setopo o be a eba yo a sa hlwekago. Maemong ao, molao o be o bile o laela gore motho a itlhwekiše ka go hlapa ka meetse. Ga go pelaelo gore mekgwa yeo ya bodumedi e be e hola le ditabeng tša maphelo.—Numeri 19:11, 19.

Mokgwa wa go lahla mantle.

Ngwaga le ngwaga bana ba ka godimo ga seripagare sa milione bao ba dulago mafelong ao go ona mantle a sa epelwego ba a hwa ka baka la letšhollo. Molao wa Moshe o be o laetše gore mantle a batho a epelwe kgole le moo go dulago batho.—Doiteronomio 23:13.

Nako ya lebollo.

Molao wa Modimo o be o laetše gore ngwana wa mošemane a bolotšwe letšatšing la seswai ka morago ga ge a belegwe. (Lefitiko 12:3) Go dumelwa gore madi a bana bao ba sa tšwago go belegwa a kgona go kgahla gabotse ka morago ga beke. Mehleng ya Beibele, pele ga ge go ka ba le dikalafo tšeo di tšwetšego pele, go be šireletšegile go bolotša ngwana ka morago ga beke.

Kamoo go phela gabotse maikwelong go sepedišanago ka gona le go phela gabotse mmeleng.

Banyakišiši ba tša kalafo le boramahlale ba bolela gore go ba le maikwelo a mabotse a bjalo ka lethabo, kholofelo, go leboga le go ikemišetša go lebalela go a hola tabeng ya tša maphelo. Beibele e re: “Pelo e thabilego e etša sehlare se se fodišago, eupša moya o nyamilego o omiša marapo.”—Diema 17:22.