Eya go dikagare

Eya go lelokelelo la dikagare

Re Phelela Eng?

Re Phelela Eng?

Re Phelela Eng?

Morero wa bophelo ke ofe?

DIPOTŠIŠONG tše dintši tše di botšišitšwego ka mo godimo, ba bantši ba ka oketša ka tše dingwe tše bjalo ka: Na go na le selo seo re ka lebelelago gore re tla ba le sona ntle le feela gore re tla phela bophelo bjo bokopana bja nywaga e 70 goba e 80 gomme ra hwa?—Psalme 90:9, 10.

Mohlomongwe ga re ipotšiše dipotšišo tšeo gantši go swana le ge re bona gore ruri bophelo e tloga e le bjo bokopana. Go ba gona, ga go nyakege gore re lebeletšane le masetlapelo ao a beago maphelo a rena kotsing gomme ya ba gona re ipotšišago gore re phelela eng. Go nyama le gona go ka dira gore re ipotšiše potšišo yeo. Le gona ba bangwe ba e botšiša ge ba dutše ba nagana ka mokgwa wa bona wa go phela.

Dave o be a šoma mošomo wo o bego o mo lefa tšhelete e ntši e bile a e-na le ngwako o mobotse gomme o be a bile a thabela go fetša nako a e-na le bagwera ba gagwe ba bantši. O a laodiša: “Bošegong bjo bongwe ke be ke lebile gae ke e-tšwa moletlwaneng ge ke ipotšiša gore ‘Na bjo ke bjona bophelo?—Na ke tla phela ka nakwana gomme ka hwa? Goba na go na le se sengwe?’ Seo se ilego sa nkgoma e be e le gore ke be ke phelela lefeela ka nako yeo.”

Ka pukung ya gagwe ya Man’s Search for Meaning, Viktor Frankl o boletše ka ba bangwe ba batho bao a phologilego le bona Polaong e Sehlogo gore ba ile ba ipotšiša potšišo e bjalo ka morago ga ge ba lokolotšwe dikampeng tša tshwenyo. Ge ba boa gae, ba bangwe ba ile ba hwetša baratiwa ba bona ba hwile. Frankl o ngwadile gore: “Ba madimabe ke bao ba ilego ba re ge letšatši la gore ba lokollwe le fihla, ba hwetša gore dilo di fapane kudu le seo ba bego ba se nagana!”

Bao ba Botšišago

Potšišo ya gore re phelela eng e botšišwa melokong ka moka. Beibele e bolela ka batho bao ba ilego ba nyaka go tseba gore morero wa bophelo bja bona ke ofe. Ka morago ga gore monna yo a bitšwago Jobo a lahlegelwe ke lehumo le go hwelwa ke bana le ge a be a kgotleletše bolwetši bjo bohloko, o ile a botšiša gore: “Ké xo re’ng kè sa ka ka hwa mola kè bêlêxwa, ka fêlêla kè sa tšwa tswaleng?”—Jobo 3:11.

Moporofeta Eliya o ile a ikwa ka tsela e swanago. Ge a be a ikwa eka ke yena feela morapedi wa Modimo, o llile ka gore: “Xo hwetše byalo; Morêna tšea môya wa-ka.” (1 Dikxoši 19:4) Maikwelo a bjalo a tlwaelegile kudu. Ka kgonthe, Beibele e hlalosa Eliya e le “motho yo a nago le maikwelo a swanago le a rena.”—Jakobo 5:17.

Leetong le le Atlegago Bophelong

Gantši bophelo bo bapetšwa le leeto. Go fo swana le ge o ka thoma leeto o sa nagane gore o tla fihla mo o yago gona, o ka phela bophelo o sa tsebe morero wa bjona wa kgonthe. Ge o dira bjalo, o ipea kotsing ya go wela go seo mongwadi yo a tumilego e lego Stephen R. Covey a se bitšago “go swarega kudu bophelong.” O ngwadile ka bao ba “ikhwetšago ba fihlelela lefeela, dikatlego tše di hweditšwego ka go lahlegelwa ke dilo tše dingwe tšeo gatee-tee ba lemogago gore di be di le bohlokwa kudu go bona.”

Na ga o dumele gore ga go na lebaka la go oketša lebelo ge e ba re sepela tseleng e fošagetšego? Ka mo go swanago, go nyaka gore bophelo bja rena bo be le morero ka go fo oketša “go swarega” go tla fo re tlišetša lefeela, e sego kgotsofalo ya kgonthe.

Go nyaka go kwešiša gore re phelela eng ke selo seo se dirwago ke batho ba ditšo le nywaga ka moka. Go bakwa ke senyakwa se segolo sa moya seo ka moka re nago le sona, seo se ka dulago se sa kgotsofatšwa gaešita le ge re ka ba re kgotsofetše ka dilo tše di bonagalago. Ela hloko kamoo ba bangwe ba ilego ba leka go kgotsofatša senyakwa se ge ba be ba tsoma morero wa bophelo.

[Ntlhakgolo go letlakala 4]

Go nyaka gore bophelo bja rena bo be le morero ka go fo oketša “go swarega” go tla fo re tlišetša lefeela, e sego kgotsofalo ya kgonthe

[Seswantšho go letlakala 3]

Jobo o ile a botšiša gore ke ka baka la eng a ile a belegwa

[Seswantšho go letlakala 4]

Eliya o be a e-na le “maikwelo a swanago le a rena”