Skip to content

Al lor tablo konteni

LED POU BANN DIMOUNN KI AN-DEY

Sirmont Ou Dey​—Seki Ou Kapav Fer Asterlamem

Sirmont Ou Dey​—Seki Ou Kapav Fer Asterlamem

Si ou pe rod bann konsey pou sirmont ou dey, ou pou trouve ki ena boukou konsey lor sa size-la, ek sertin konsey pli itil ki lezot. Kifer? Parski, kouma nou finn mansione dan lartik avan, sakenn fer so dey dan so fason. Seki marse ar enn dimounn, pa vedir ki sa pou marse ar enn lot.

Me kanmem sa, ena bann konsey pratik ki finn ed boukou dimounn, ek bann exper bien souvan servi sa bann konsey-la. Sa bann konsey-la resanble bann prinsip, ki nou kapav fer konfians ek ki trouv dan Labib, enn liv ki ranpli ar sazes.

1: AKSEPTE SOUTIEN KI OU FAMI EK BANN KAMARAD DONN OU

  • Dapre sertin exper, samem kitsoz pli inportan ki kapav ed enn dimounn pou sirmont so dey. Me parfwa, kitfwa ou pou anvi res tousel. Kitfwa mem ou pou agase kan bann dimounn pou esey ed ou. Me sa li normal.

  • Pa panse ki ou touletan bizin ena bann dimounn avek ou, me fode pa ou pous zot osi. An realite, kitfwa ou pou bizin zot soutien dan lavenir. Avek zantiyes, fer zot kone seki ou bizin pou linstan, ek seki ou pa bizin.

  • Kan ou fini kone seki ou bizin, trouv enn lekilib ant letan ki ou pase ar lezot ek letan ki ou pase tousel.

PRINSIP: “De pli bon ki enn . . . Parski si enn ladan tonbe, lot-la kapav lev so kamarad.”​—Ekleziast 4:9, 10.

2: VEY BIEN SEKI OU MANZE, EK TROUV LETAN POU FER INPE LEXERSIS

  • Kan enn kikenn an-dey, li strese. Bann manze ekilibre kapav ed li pou lit kont so stres. Esey manz boukou frwi, legim, ek bann proteinn ki pa gra.

  • Bwar boukou delo ek bann lezot likid ki bon pou lasante.

  • Si ou pena lapeti, manz pli tigit me pli souvan. Ou kapav osi demann ou dokter pou donn ou bann konpleman alimanter. a

  • Fer inpe jogging ek bann lezot lexersis kapav diminie bann santiman negatif. Pandan ki ou pe fer lexersis, ou kapav profit sa letan-la pou pans sa kikenn ki ou’nn perdi la, ouswa pou fer enn poz ek sanz ou lespri, setadir pou aret pans li.

PRINSIP: “Personn pa air so prop lekor, me li nouri li e donn li boukou latansion.”​—Efezien 5:29.

3: DORMI BOUKOU

  • Somey bien inportan, me li ankor pli inportan pou enn dimounn ki an-dey, parski kan enn dimounn an-dey, li extra fatige.

  • Fer atansion ar kantite kafeinn ek lalkol ki ou bwar, parski toulede anpes gagn somey.

PRINSIP: “Vomie enn pwanie repo, ki de pwanie travay dir ek galoup deryer divan.”​—Ekleziast 4:6.

4: MONTRE OU REZONAB

  • Pa bliye ki tou dimounn fer so dey dan so fason. Alor, ou pou bizin rode ki metod mars pli bien avek ou.

  • Boukou dimounn finn reisi sirmont zot dey kan zot finn partaz zot santiman ar lezot. Me ena lezot ki prefer pa koz lor zot santiman. Kan enn kikenn koz lor so santiman, eski sa ed li pou sirmont so dey? Bann exper ena diferan lopinion lor sa size-la. Si ou santi ki ou bizin koz ar enn kikenn, me ki ou ezite pou fer sa, kitfwa ou pou trouv sa pli fasil si ou koumans partaz ou santiman tigit par tigit ar enn kamarad ki pros.

  • Sertin dimounn inn remarke ki kan zot plore, sa ed zot pou fer fas ar zot dey. Me ena osi ki reisi fer fas ar zot dey, mem si zot pa plor boukou.

PRINSIP: “Sak leker konn so prop sagrin.”​—Proverb 14:10, New International Version.

5: REZET BANN KITSOZ KI KAPAV FER OU DITOR

  • Sertin dimounn bwar bann labwason alkolik ouswa zot pran boukou konprime pou esey diminie zot soufrans. Me sa bann “sime sorti” la fer boukou ditor. Ninport ki soulazman ki zot gagne ar sa, li zis pou enn ti moman ek li kapav fer zot gagn bann lezot problem. Pou kalme ou soufrans, esey bann metod ki pa fer ou ditor.

PRINSIP: “Nou bizin pirifie noumem, separ nou avek tou seki kapav sali nou.”​—2 Korintien 7:1.

6: EKILIBRE OU LETAN

  • Boukou dimounn inn remarke ki, kan zot finn pran letan pou fer bann aktivite ki ed zot pans mwins lor zot sitiasion, sa finn ed zot pou pa res konsantre lor zot soufrans.

  • Kitfwa ou kapav gagn inpe soulazman kan ou fer bann nouvo kamarad, ouswa kan ou fer ou lamitie ar lezot vinn pli for. Ou kapav osi rod enn nouvo lokipasion, ouswa fer bann kitsoz ki ed ou pou rilax.

  • Avek letan, lekilib-la pou vini. Ek kitfwa ou pou remarke ki ou pe pas plis letan dan sa bann aktivite ki fer ou gagn soulazman-la. Me sa li normal, parski sa ed ou pou sirmont ou dey.

PRINSIP: “Pou tou kitsoz ena enn ler fixe, . . . enn ler pou plore ek enn ler pou riye; enn ler pou plengne ek enn ler pou danse.”​—Ekleziast 3:1, 4.

7: REPRAN OU BANN LABITID

  • Pli vit posib, repran bann labitid.

  • Kan ou repran bann labitid konsernan ou somey, ou travay, ek bann lezot aktivite, sa pou donn ou santiman ki tou kitsoz pe revinn normal.

  • Kan ou res okipe dan bann aktivite ki pozitif, sa kapav ed ou pou diminie ou lapenn.

PRINSIP: “Li pa pou mem trouv bann zour so lavi pe pase, parski vre Bondie kontign ranpli so leker ar lazwa.”​—Ekleziast 5:20.

8: EVIT PRAN BANN GRAN DESIZION TRO BONER

  • Boukou dimounn ki’nn pran bann gran desizion zis apre lamor enn kikenn ki zot kontan, inn regrete apre.

  • Si posib, atann inpe letan pase avan ki ou desid pou demenaze, pou sanz travay, ouswa pou debaras bann kitsoz sa dimounn ki’nn mor la.

PRINSIP: “Bann plan enn kikenn ki travay dir vremem pou reisi, me tou bann ki tro prese pou azir vremem pou tom dan lamizer.”​—Proverb 21:5.

9: RAPEL SA DIMOUNN KI OU KONTAN LA

  • Boukou dimounn ki’nn perdi enn kikenn, panse ki sa fer dibien pou fer bann kitsoz ki pou ed zot rapel sa dimounn-la.

  • Kitfwa sa pou ena enn bon lefe lor ou si ou gard bann foto, bann ti souvenir sa dimounn-la, ouswa ou fer enn album avek bann levennman ek bann zistwar ki ou pa anvi bliye.

  • Gard bann kitsoz ki pou fer ou rapel bann bon souvenir, ek ou kapav get zot apre, kan ou santi ou pre.

PRINSIP: “Rapel lepok lontan.”​—Deteronom 32:7.

10: SANZ OU LESPRI

  • Kitfwa ou kapav pans pou pran inpe vakans.

  • Si li pa posib ki ou pran enn long vakans, kitfwa pandan enn-de zour, ou kapav fer enn kitsoz ki fer ou plezir kouma enn randone, vizit enn mize, ouswa al fer enn balad.

  • Mem enn ti sanzman dan bann aktivite ki ou abitie fer, kapav ed ou pou sirmont ou dey.

PRINSIP: “Vinn avek mwa dan enn landrwa trankil kot nou pou tousel; repoz zot inpe.”​—Mark 6:31.

11: ED LEZOT

  • Rapel ki sak moman ki ou pase pou ed lezot, sa kapav ed ou pou santi ou bien.

  • Kitfwa pou koumanse, ou kapav ed enn kamarad ouswa enn fami ki’nn perdi enn kikenn ki li kontan. Kitfwa li bizin enn kikenn ki konn so lapenn ek ki konpran seki li pe resanti.

  • Kan ou soutenir ek rekonfort lezot, sa kapav ed ou pou retrouv ou lazwa ek donn ou santiman ki ou itil, enn santiman ki kitfwa ou bizin.

PRINSIP: “Ena plis benediksion [“lazwa,” NW] kan done, ki kan resevwar.”​—Zistwar Bann Apot 20:35.

12: RE-EXAMINN OU BANN PRIORITE

  • Dey kapav ed ou pou konpran pli bien seki vremem inportan.

  • Sezi sa lokazion-la pou reflesi lor seki ou pe fer ar ou lavi.

  • Si neseser, sanz ou bann priorite.

PRINSIP: “Vomie al dan lakaz kot ena dey, ki al dan lakaz kot ena fet, parski tou dimounn bizin pas par lamor, ek bann ki vivan bizin reflesi lor la.”​—Ekleziast 7:2.

An realite, nanye pa kapav tir net sa soufrans ki ou resanti la. Me selman, boukou dimounn, ki’nn perdi enn kikenn ki zot kontan, dir ki zot inn gagn rekonfor kan zot inn met an pratik bann konsey pozitif, kouma bann konsey ki ena dan sa lartik-la. Biensir, sa lartik-la pa koz lor tou bann fason ki kapav ed enn kikenn pou sirmont so dey. Me si ou esey sertin parmi sa bann sigzesion-la, kitfwa ou pou trouve ki zot kapav donn ou enn sertenn soulazman.

a Leve! pa rekomann okenn tretman an partikilie.