Kal idhi e weche manie iye

Yesu ne Chalo Nade?

Yesu ne Chalo Nade?

Dwoko ma Muma chiwo

Onge ng’at mong’eyo kaka Yesu ne chalo, nikech Muma ok lernwa kaka nochalo. Mano nyiso ni gima duong’ ok en kaka ne ochalo. Kata kamano, Muma nyisowa weche moko matin manyalo konyowa ng’eyo kaka nochalo.

  • Kaka nochalo: Yesu ne en Ja-Yahudi kendo samoro nogolo kido mag Jo-Yahudi kuom min-gi. (Jo-Hibrania 7:14) Nyalo bedo ni ne ok en gi del moro makende ahinya mopogore gi jomamoko. Nitie kinde moro ma ne owuok Galili mi odhi Jerusalem ka ji ok nofwenye. (Johana 7:10, 11) Kendo nenore ni ne ok opogore ahinya gi jopuonjrene ma ne ni machiegni kode. Par ni Judas Iskariot e ma ne ofwenyo Yesu ne oganda ma ne oting’o ligangla ka dhi make.​—Mathayo 26:47-49.

  • Bor mar yie wiye: Nenore ni yie wi Yesu ne ok boyo, nikech Muma wacho ni “ka dichwo nigi yie wich maboyo to mano kelone wich-kuot.”​—1 Jo-Korintho 11:14.

  • Tike: Yesu ne nigi yier e tike. Noluwo chik Jo-Yahudi, ma ne wacho ni chwo ‘kik tit yie tikgi.’ (Tim Jo-Lawi 19:27; Jo-Galatia 4:4) Bende, Muma ne owuoyo e wi yie tike e weche ma ne okor motudore gi kaka ne idhi sande.​—Isaya 50:6.

  • Dende: Gik moko duto ma ne Yesu timo nyiso ni ne en-gi teko mang’eny. Nowuotho kilomita mang’eny e kinde ma ne en e tij lendo. (Mathayo 9:35) Nopwodho hekalu mar Jo-Yahudi diriyo, noloko ataro mesni mag jowil pesa, kendo nitie kinde ma ne oriembo jamni e hekalu kotiyo gi del momin gi tonde. (Luka 19:45, 46; Johana 2:14, 15) Buk miluongo ni McClintock and Strong’s Cyclopedia wacho niya: “Buge mag injili duto nyiso ni [Yesu] ne nigi teko mang’eny ahinya.”​—Volume IV, ite mar 884.

  • Gima wang’e ne nyiso: Yesu ne en ng’at ma kecho ji kendo wang’e ne nyiso mano maler. (Mathayo 11:28, 29) Ji mopogore opogore ne manye mondo ohogi kendo okonygi. (Luka 5:12, 13; 7:37, 38) Kata mana nyithindo be ne winjo ka gin thuolo sama gin bute.​—Mathayo 19:13-15; Mariko 9:35-37.

Miriambo e wi kaka Yesu ne chalo

Miriambo: Jomoko wachoga ni nyaka bed ni Yesu ne en Ja-Afrika nikech bug Fweny pimo yie wiye gi yie rombo kendo tiendene ipimo gi “mula mosepwodh maler.”​—Fweny 1:14, 15.

Adiera: Bug Fweny oting’o “ranyisi.” (Fweny 1:1) Weche ma lero yie wi Yesu kod tiendene, gin ranyisi manyiso kido ma Yesu ne nigo bang’ kosechiere, to ok kaka ne ochalo ka ne en e piny. Sama Fweny 1:14 wacho ni “wi ng’atno kod yie wiye ne rachar ka yie rombo ma rachar kendo kaka pe,” owuoyo e wi rangi, to ok kaka ne gin ka ng’ato omulogi. Rangino ne nyiso rieko ma ne en-go nikech hike. (Fweny 3:14) Mana kaka ndikoni ok pim yie wi Yesu gi mar rombo sama ng’ato omulogi, e kaka ok opim yie wi Yesu gi pe sama ng’ato omulogi.

Tiende Yesu ne chalo gi “mula mosepwodh maler, ma rieny e kendo mar mach mager.” (Fweny 1:15) Bende, “lela wang’e ne rieny ka chieng’ ma ng’ang’ni gi tekone duto.” (Fweny 1:16) Nikech onge oganda dhano ma pien dendgi chalo kamano, mano nyiso ni fwenyni ne en ranyisi manyiso kaka bang’ chier, Yesu nobedo “jal modak e ler ma ok nyal chopie.”​—1 Timotheo 6:16.

Miriambo: Yesu ne en ng’at ma yom yom kendo manyap.

Adier: Yesu ne en dichwo ma jachir. Kuom ranyisi, ka ne oganda obiro make ka giting’o ligangla, nowacho ni en e Yesu ma ne gidwaro. (Johana 18:4-8) Nyaka bed ni Yesu ne en ng’at ma ratego nikech ne en fundi bao ma tiyo tich madwaro teko mang’eny.​—Mariko 6:3.

To kare ang’o momiyo ne dwarore ni okony Yesu ting’o yadh sandne? To ang’o momiyo en e ma ne okwongo tho chieng’ ma ne ogurgi? (Luka 23:26; Johana 19:31-33) Nosand Yesu malit ka ne pok ogure. Noyudo ok onindo otieno mangima nikech chunye ne chandore. (Luka 22:42-44) Jo-Yahudi notimone gik maricho e otienono, to odiechieng’ maluwo, Jo-Rumi bende ne osande malit. (Mathayo 26:67, 68; Johana 19:1-3) Samoro gik ma ne otimnego, e momiyo ne otho mapiyo.

Miriambo: Yesu ne en ng’at ma okuyo.

Adiera: Yesu nonyiso kido kaka mag Jehova ma en wuon-gi manie polo, to Muma luongo wuon-gino ni “Nyasaye mamor.” (1 Timotheo 1:11; Johana 14:9) Yesu bende nopuonjo ji kaka ginyalo bedo mamor. (Mathayo 5:3-9; Luka 11:28) Gik ma wasewuoyegi duto nyiso ni Yesu ne mor kinde duto.