Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

Ména, ¿remoakã porãpa nde rogapy?

Ména, ¿remoakã porãpa nde rogapy?

¿MBAʼÉPA ikatu ojapo peteĩ ména hembireko ovyʼa hag̃ua hogapýpe? Oĩ heta opensáva omoĩnte vaʼerãha pláta hógape ha hembireko oñeñandu porãtamaha upéicha. Péro, ¿mbaʼére piko upéicharõ heta oĩ ndovyʼái ipláta hetáramo jepe? Peteĩ kuñakarai hérava Rosa ha oikóva Espáñape, heʼi: “Chemanduʼa mbaʼéichapa che ména iñamavlete guaʼu umi hénte rovake, péro roime jave oreaño katu ijarhél chendive”. Ha ótra kuñakarai, hérava Joy ha oikóva Nigériape, heʼi: “Ndachegustái mbaʼéramo álgo heʼíva che ména, haʼe heʼími chéve: ‘Che ne ména hína, ha rejapo vaʼerã la haʼéva ndéve’”.

Ména, ¿mbaʼéichapa ikatu rehechauka rehayhuha ne rembirekópe? ¿Mbaʼéichapa haʼe ikatu oñeñandu porã, ovyʼa ha ipyʼaguapy pende rogapýpe? (Rut 1:9.)

MBAʼÉICHAPA MÉNA OMOAKÃ VAʼERÃ HOGAPY

Ñandejárape g̃uarã ningo kuimbaʼe ha kuña peteĩchante, péro la Biblia ohechauka káda uno orekoha diferénte rresponsavilida hogapýpe. Heʼi umi kuña omendávape orrespeta hag̃ua iménape ha oñemoĩ hag̃ua ipoguýpe (Romanos 7:2). Peteĩ emprésa orekoháicha peteĩnte omoakãva, Ñandejára omoĩ ménape omoakã hag̃ua hembirekópe (1 Corintios 11:3). Upéicharõ, pe kuimbaʼe hína la odirihi vaʼerã hogapy.

Péro, ¿mbaʼéichapa pe kuimbaʼe ikatu oipuru porã pe autorida Ñandejára omeʼẽva chupe? Efesios 5:25 heʼi menakuérape: “Pesegíkena pehayhu pene rembirekópe”. Ha upéi heʼive: “Cristo ohayhu haguéicha pe kongregasión”. Jesucristo nomendáiramo jepe, iñehémplo oipytyvõta menakuérape omoakã porã hag̃ua hogapy. Jahechamína mbaʼérepa jaʼe upéva.

JESÚS HAʼE EHÉMPLO PORÃ MENAKUÉRAPE G̃UARÃ

Jesús okonsola ha oipytyvõ umi héntepe. Haʼe heʼi vaʼekue umi hénte ojepyʼapývape ha ikaneʼõvape: “Peju che rendápe [...], ha che pombopiroʼýta” (Mateo 11:28, 29). Jesús omonguera vaʼekue umi hasývape ha oipytyvõ umi héntepe oñemoag̃ui hag̃ua Ñandejárare. ¡Ajeve voi ningo entéronte ovyʼa vaʼekue hendive!

Mbaʼéichapa ikatu resegi Jesús ehémplo. Eñehaʼãna nembaʼerechakuaa ne rembirekóndi ha eipytyvõ chupe ogapýpe, ani hag̃ua ikaneʼõiterei. Heta kuñakarai oñeñandu Rosa oñeñandu haguéicha, haʼe heʼi: “Che ména ningo chetratámi isirviéntaicha”. Péro peteĩ karai hérava Kweku, omombeʼu mbaʼépa haʼe ojapo jepi: “Siémpre aporandu che rembirekópe mbaʼépepa ikatu aipytyvõ chupe. Che ningo ahayhueterei chupe, upévare ajapóntema umi tembiapo ogapypegua haʼe ojerureʼỹre chéve”.

Jesús imbaʼerechakuaa ha ontende umi héntepe. Peteĩ kuñakarai hasykatu anga doce áño pukukuére, ha oikuaávo Jesús ojapoha milágro, opensa: “Apokóramo ijaóre jepe akuerátama”. Ha upeichaite oiko, haʼe oñemboja Jesús oĩha gotyo ha opoko haguénte ijaóre ja okueráma. Oiméne katuete oĩ opensáva upe kuñakarai imaledukadaha ojapo haguére upéicha, péro Jesús nopensái upéva. * Síno heʼi chupe: “Che rajy, rejerovia rupi ningo rekuera ko mbaʼasy nembohasa asyetévagui”. Péicha Jesús ohechauka imbaʼerechakuaaha ha oñemoĩha umi hénte lugárpe (Marcos 5:25-34).

Mbaʼéichapa ikatu resegi Jesús ehémplo. Ne rembireko noñeñanduporãi jave, nembaʼerechakuaave vaʼerã hendive ha nepasiénsia hese. Ha orreaksiona vai mbaʼéramo, eñehaʼã entende mbaʼérepa orreaksiona péicha. Ricardo omombeʼu: “Ahechárõ che rembireko isensivleha hína, añatende umi mbaʼe haʼétavare ani hag̃ua amoñeñandu vaive chupe”.

Jesús oñemongeta meme vaʼekue idisipulokuérandi. Jesús omboyke vaʼekue tiémpo oñeʼẽ hag̃ua iñamigokuérandi. Ha heʼi voi chupekuéra: ‘Aikuaauka peẽme opa mbaʼe che Ru heʼi vaʼekue chéve’ (Juan 15:15). Jesús heta vése oĩse vaʼekue haʼeño ikatu hag̃uáicha opensa ha oñemboʼe, péro hetave vése oĩ idisipulokuérandi ha omombeʼu chupekuéra umi mbaʼe opensáva ha oñandúva. Por ehémplo, pe pyhare omano mboyve isinséro porã hendivekuéra ha heʼi ojepyʼapyetereiha oikuaágui mbaʼépa oikóta (Mateo 26:38). Ha heta vése ofalláramo jepe hikuái, Jesús osegi oñeʼẽ hendivekuéra (Mateo 26:40, 41).

Resegíramo Jesús ehémplo, ne rembireko ha ne família ovyʼavéta nendive

Mbaʼéichapa ikatu resegi Jesús ehémplo. Eñehaʼãna eñemongetave ne rembirekóndi. Emombeʼu chupe mbaʼépa repensa ha mbaʼéichapa reñeñandu. Heta kuñakarai heʼi jepi iména naiprovlemaiha oñemongeta hag̃ua umi héntendi, péro og̃uahẽvo hógape itáicha okirirĩ. Ana heʼi mbaʼéichapa haʼe oñeñandu iména omombeʼúrõ chupe la opensáva: “Umícha jave añandu cherayhuha ha upéva oremoag̃uive ojuehe”.

Ndepochy jave ani ekirirĩnte ekastigaségui ne rembirekópe. Peteĩ kuñakarai omombeʼu: “Chemanduʼa che ména ipochy aja chendive, noñeʼẽvéi hague chéve heta díare. Upéva chemoñeñandu vaieterei, apensámi che kúlpare roimeha hína péicha ha añandu voi ndavaleiha mbaʼeverã”. Péro peteĩ karai oñehaʼãva osegi Jesús ehémplo, hérava Edwin, heʼi: “Chepochy jave che rembirekóndi, narrespondéi chupe upepete, síno ahekánte ótro moménto ikatuhápe roñeʼẽ trankílo porã, rosolusiona hag̃ua la provléma”.

Joy, ñañeʼẽma hague ko artíkulo oñepyrũvo, ohechakuaa iména okambia hague ostudia guive la Biblia umi testígo de Jehovándi. Haʼe heʼi: “Tuicha okambia che ména. Koʼág̃a oñehaʼãma ikariñosove. Ojekuaa hese osegiha Jesús ehémplo”. La Biblia ningo oipytyvõma hetaiterei matrimóniope ojogueraha porãve hag̃ua. ¿Ndépa reipota avei la Biblia nepytyvõ? Ejeruréna peteĩ testígo de Jehovápe nembostudia hag̃ua la Biblia gratiete.

^ párr. 10 Pe Léi Mosáika heʼi vaʼekue peteĩ kuña hasýramo upéicha, ikyʼaha ha ndopokói vaʼerãha avavére, ha opokóramo álgienre upéva opytáma ikyʼa avei ikáusare (Levítico 15:19, 25).