Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

KAPÍTULO 40

¿Mbaʼéichapa ikatu ñambovyʼa Ñandejárape?

¿Mbaʼéichapa ikatu ñambovyʼa Ñandejárape?

¿MBAʼÉICHAPA ikatu ñambovyʼa Ñandejárape? ¿Ikatúpa ñameʼẽ chupe álgo?... Jehová ningo heʼi: ‘Chembaʼepaite umi mymba oĩva kaʼaguýpe’ ha avei “pe pláta ha óro” (Salmo 24:1; 50:10; Ageo 2:8). Imbaʼepaitérõ jepe opa mbaʼe, oĩ hína peteĩ mbaʼe ikatúva ñameʼẽ chupe. ¿Ndépa reikuaa mbaʼépa?...

Jehová ningo oheja ñandete jadesidi ñaneñeʼẽrendútapa chupe térãpa nahániri, ha ndojapokái ñandéve mbaʼeve mbaretépe. Koʼág̃a jahechamíta mbaʼérepa Ñandejára ñandeapo jadesidi hag̃ua ñandejehegui.

Nde ningo oiméne reikuaa mbaʼépa peteĩ rrovót. Umi rrovót ojapo ijapohare oipotávante ha ndaikatúi odesidi mbaʼeve ijehegui. Jehová ikatu kuri ñandeapo upéicha, jajapo hag̃ua haʼe oipotávante. Péro ndojapói upéva, ¿reikuaápa mbaʼérepa?... Oĩ hugéte ojoguáva umi rrovótpe ha rejopýrõ chupe peteĩ votón ojapóma nde reipotáva, ¿rehechámapa umichagua hugéte?... Oĩ ningo ikueráiva jepi koʼãichagua hugétegui ha ndoipotavéimava. Péro ñande ndajajoguái umi rrovótpe Jehová nañandeapóigui upéicha. Ñandejára oipota jajapo haʼe heʼíva jahayhúgui chupe ha jajaposégui umi mbaʼe ogustáva chupe.

¿Mbaʼérepa Ñandejára ñandeapo vaʼekue diferénte ko rrovótgui?

¿Mbaʼéichapa oñeñandúne Jehová rejapóramo haʼe heʼíva ndete rejaposégui?... Epensamíntena, ¿ikatúpa omoñeñandu vai térã ombovyʼa nde tuvakuérape umi mbaʼe rejapóva?... La Biblia heʼi peteĩ ‘mitã iñarandúva ombovyʼaha itúvape, ha pe iñañáva katu omoñembyasy isýpe’ (Proverbios 10:1, ÑÑB). ¿Ajépa ovyʼa nde sy ha nde túva neñeʼẽrendúramo chupekuéra?... Péro, ¿mbaʼéichapa oñeñandu nderejapóiramo la heʼíva ndéve?...

¿Mbaʼéichapa ikatu rembovyʼa Jehovápe ha nde tuvakuérape?

Koʼág̃a ñapensami ñande Túva Jehováre, haʼe ningo heʼi ñandéve mbaʼéichapa ikatu ñambovyʼa chupe. Proverbios 27:11-pe heʼi: ‘Nearandúke che raʼy [térã che rajy], upéva chembovyʼáta. Péicha ikatúta ambohovái pe oñembohorývape cherehe’. ¿Mbaʼépa ojapo peteĩ oñembohorýva ótrore?... Por ehémplo, ikatu heʼi hapichápe: “Ndéngo reñeʼẽmba rei, nderejapomoʼãingo la eréva”. Ha Satanás ningo oñembohory Jehováre, ¿reikuaápa mbaʼéichapa?... Jahechamína.

Kapítulo 8-pe jahecha kuri Satanás oipotaha oñemombaʼeguasu chupe. Satanás heʼi jajapoha Jehová oipotáva jahupytységuinte jeikove opaʼỹva. Haʼe ombotavy vaʼekue Adán ha Évape ha oñembohory Jehováre heʼívo chupe: ‘Umi hénte ningo ojapo nde eréva remeʼẽguinte chupekuéra heta mbaʼe. Péro ehejántena chéve ha rehecháta mbaʼéichapa amomombyry ndehegui enterovévape’.

Adán ha Eva opeka rire, ¿mbaʼéichapa Satanás oñembohory Jehováre?

Siérto, la Bíbliape ndeʼíri peichaite. Péro jaleéramo mbaʼépa oiko vaʼekue Job tiémpope, jahechakuaáta Satanás péicha oñembohory hague Ñandejárare. Jehovápe g̃uarã iñimportánte Job iñeʼẽrendu ha Satanás katu ohechaukase Job ndojapomoʼãiha upéva. Jahechamína la oiko vaʼekue upérõ. Upéva oñemombeʼu Job kapítulo 1 ha 2-pe.

Pe kapítulo 1-pe heʼi umi ánhel oñembyatypa hague yvágape Jehová renondépe ha Satanás oĩha avei hendivekuéra. Upérõ Jehová heʼi Satanáspe: ‘¿Moõguipa reju?’. Haʼe heʼi chupe okorre hague oikóvo ko yvy apére. Upéi Jehová oporandu chupe: ‘¿Rehecha piko Job iñeʼẽrenduha chéve ha ndojapoiha mbaʼeve ivaíva?’ (Job 1:6-8).

Satanás katu upepete osẽ heʼi Job iñeʼẽrendu guaʼunteha. Haʼe heʼi Jehovápe: ‘Remeʼẽgui chupe opa mbaʼénteko haʼe ojapo nde eréva, péro eipeʼamíntena chugui opa mbaʼe orekóva ha rehecháta mbaʼéichapa ojahéi nderehe’. Upémarõ Jehová heʼi Satanáspe: ‘Ejapo katu ejaposéva umi mbaʼe orekóvagui, péro hesénte ani mbaʼeve rejapo’ (Job 1:9-12).

¿Mbaʼépa ojapo Satanás?... Ojapoka heta mbaʼe vai Job rehe. Ñepyrũrã oñemondapaite chugui ivaka ha ivurrokuéra ha ojejuka umi oñatendévape umívare. Upéi hoʼa peteĩ rrájo ha omanombaite ijovechakuéra ha umi ovecharerekua. Upe riremínte oñemonda ikamellokuéra ha ojejuka umi oñatendévape umi mymbáre. Ipahaitépe, Satanás ombou peteĩ yvytu atã oitypáva pe óga oĩháme Job familiakuéra ha omanombaite hikuái. Oikóramo jepe hese koʼã mbaʼe vai, Job osegi iñeʼẽrendu Jehovápe (Job 1:13-22).

Upéi Ñandejára heʼi Satanáspe Job iñeʼẽrenduitiha chupe. Péro Satanás opensa gueteri ikatuha omomombyry Jóbpe Ñandejáragui, upévare heʼi chupe: ‘Ehejána tajapo hesete peteĩ mbaʼe vai ha rehecháta mbaʼéichapa ojahéi nderehe’. Upémarõ Jehová heʼi Satanáspe ikatuha ojapo ojaposéva Job rehe, péro ndojukái vaʼerã chupe.

¿Mbaʼépa oaguanta vaʼekue Job, ha mbaʼérepa ombovyʼa Ñandejárape?

Upéi Job rehe osẽ kuru vai ipy guive iñakã meve. Ineterei la osẽmbáva hese ha avave ni ndojaséi iládo. Hembireko jepe heʼi chupe: ‘¡Ejahéintema Ñandejárare ha upéi emano!’. Oho avei hendápe mbohapy iñamígo guaʼu. Koʼãva heʼi Jóbpe ohasa asyha ojapógui mbaʼe vai ha upévare oñeñandu vaivéntema. Satanás ombohasa asýramo jepe Jóbpe, haʼe iñeʼẽrendu Ñandejárape (Job 2:1-13; 7:5; 19:13-20).

¿Mbaʼéichapa oñeñandúne raʼe Jehová ohechávo Job iñeʼẽrenduha?... Katuete ovyʼaiterei ikatúgui heʼi Satanáspe: ‘¡Emañami mbaʼéichapa Job iñeʼẽrendu, haʼe ojaposeterei umi mbaʼe chembovyʼáva!’. ¿Ndépa rejoguase avei Jóbpe? ¿Reipytyvõsépa Jehovápe ohechauka hag̃ua Satanás ijapuha?... Satanás heʼi vaʼekue omomombyrytaha oimeraẽvape Ñandejáragui, péro ñande javyʼa ikatúgui jahechauka japuha la heʼíva. Jesús avei ovyʼa vaʼekue ohechauka haguére upéva.

Jesús arakaʼeve ndohejái vaʼekue Satanás ojapoka chupe ni peteĩ mbaʼe vai. ¡Ombovyʼaiténe raʼe upéva Itúvape! Jehová ikatu vaʼekue heʼi Satanáspe: ‘Kóva hína che raʼy, haʼe iñeʼẽrendu chéve opa mbaʼépe cherayhúgui’. ¡Epensamína mbaʼeichaitépa Jesús oñeñandu porãne raʼe avei! Upéva oipytyvõ chupe oaguanta hag̃ua opa mbaʼe ijetuʼúva omano meve (Hebreos 12:2).

¿Ndépa rembovyʼase avei Jehovápe ojapo haguéicha pe Mboʼehára Guasu?... Upearã reikuaave vaʼerã mbaʼépa Jehová oipota rejapo ha neñeʼẽrendu chupe.

Koʼã téxto omombeʼu mbaʼépa ojapo vaʼekue Jesús ombovyʼa hag̃ua Ñandejárape ha mbaʼépa ñande jajapo vaʼerã: Proverbios 23:22-25; Juan 5:30; 6:38; 8:28 ha 2 Juan 4.