Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Eyeɔ Ebuaa Mɛi Yɛ Hela Ni Yeɔ Lɛ Lɛ Fɛɛ Sɛɛ

Eyeɔ Ebuaa Mɛi Yɛ Hela Ni Yeɔ Lɛ Lɛ Fɛɛ Sɛɛ

 Maria Lúcia, ni jɛ Brazil lɛ miiye hela ko; mɛi ni hela nɛɛ mɔɔ amɛ lɛ ateŋ babaoo muɔ toi, kɛkɛ lɛ fiofio lɛ amɛshwila. Afɔ lɛ akɛ toimulɔ, ni be ni eji gbekɛ lɛ, ekase mumuii awiemɔ. Kɛkɛ ni be ni eye afii 30 lɛ, ehiŋmɛi bɔi enaagbamɔ, no ji, ebɔi shwilamɔ fiofio. Maria Lúcia naagbai nɛɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, etseee ehe yɛ mɛi ahe. Amrɔ nɛɛ, eye afii 70 kɛ sɛɛ, shi ekã he eyɛ miishɛɛ ni etsui nyɔɔ emli. 

 Maria Lúcia kɛ Yehowa Odasefoi kpe yɛ afi 1977 dani ehiŋmɛi bɔi enaagbamɔ. Etsɔɔ mli akɛ: “Mikɛ mɔ ko ni mikɛ lɛ tee skul ni atsɛɔ lɛ Adriano lɛ kpe, no mli lɛ ebatsɔ Odasefonyo etsɛko. Ehã mile akɛ Nyɔŋmɔ ewo shi akɛ wɔsɛɛ lɛ, ebaahã shikpɔŋ lɛ atsɔ paradeiso, ni mɛi fɛɛ baaná gbɔmɔtsoŋ hewalɛ kpakpa, no ji, hela mɔŋ mɔ ko mɔ ko. Minya nɔ ni ekɛɛ mi lɛ he waa aahu akɛ, mihã akɛ mi bɔi Biblia lɛ kasemɔ. Etsɛɛɛ ni mibɔi asafoŋ kpee yaa yɛ Rio de Janeiro, jɛmɛ lɛ, atsɔɔ kpeei lɛ ekomɛi ashishi kɛyaa mumuii awiemɔ mli. Yehowa ye ebua mi ni mitee nɔ mikɛ lɛ bɔ naanyo, mikɛ lɛ teŋ naanyobɔɔ lɛ mli bawa, ni mihã abaptisi mi yɛ July afi 1978.” 

 Be ko sɛɛ lɛ, Maria Lúcia shi kɛtee asafo ko mli, shi Odasefoi ni yɔɔ jɛmɛ lɛ leee mumuii awiemɔ. Shishijee lɛ, ebafee naagba wulu kɛhã lɛ, ejaakɛ no mli lɛ enuuu nɔ ni akɛɔ yɛ asafoŋ kpee lɛ shishi. Nyɛmimɛi yei Odasefoi enyɔ komɛi baye amɛbua lɛ. Kɛ́ atee asafoŋ kpee lɛ, amɛtaa emasɛi ni amɛŋmalaa nii kɛtsɔɔ lɛ nɔ ni yaa nɔ lɛ. Maria Lúcia kɛɛ akɛ, “Kɛ́ mitee shĩa lɛ, mikaneɔ nibii ni amɛŋmala amɛhã mi lɛ shii abɔ koni manyɛ manu nɔ ni tee nɔ lɛ shishi jogbaŋŋ. Sɛɛ mli lɛ, nyɛmimɛi yei enyɔ nɛɛ kase mumuii awiemɔ ni amɛbatsɔmɔ mɛi ni tsɔɔ mi nɔ ni atsɔɔ lɛ shishi.” 

 Be ni Maria Lúcia hiŋmɛi hela lɛ mli bawo wu loo eshwila lɛ, agbɛnɛ lɛ, kɛ́ mɛi lɛ miifee okadi kɛmiitsɔɔ lɛ nɔ ni awieɔ lɛ shishi lɛ, enaaa. No hewɔ lɛ, ebatsɔ nɔ ni Blɔfo tsɛɔ lɛ tactile sign language lɛ nɔ ekɛ mɛi bɔi sharamɔ agbɛnɛ. Mɛni ji no? Etsɔɔ mli akɛ: “Mikɛ miniji fɔɔ mɔ ni miitsɔɔ mi nɔ ni awieɔ lɛ shishi lɛ niji anɔ. No hãa miyɔseɔ okadii ni mɔ ni miitsɔɔ mi nɔ ni awieɔ lɛ shishi lɛ feɔ lɛ.”

 Maria Lúcia hiɛ sɔɔ nitsumɔi ni mɛi ni tsɔɔ wiemɔ shishi lɛ tsuɔ kɛwaa lɛ lɛ. Ekɛɛ akɛ: “Amɛji nikeenii ni nɔ bɛ ni Yehowa kɛhã mi. Amɛyeɔ amɛbuaa mi ni minyɛɔ mináa asafoŋ kpeei, kpokpaa nɔ kpeei, kɛ kpokpaa wuji anɔ kpeei ni afeɔ lɛ ahe sɛɛ.” 

 Maria Lúcia kɛ hiɛdɔɔ tsuɔ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ. Etsɔɔ mumuii awiemɔ ni ji tactile sign language lɛ nɔ eshiɛɔ ehãa toimulɔi, ni amɛnaa kpɛɔ amɛhe waa yɛ mɔdɛŋ ni ebɔɔ kɛshiɛɔ sane kpakpa lɛ ehãa amɛ lɛ hewɔ. Yɛ COVID-19 hela lɛ beiaŋ lɛ, Maria Lúcia ŋmala lɛtai babaoo ehã mumuii kɛye amɛ odase. Enyɛmi nuu, José Antônio, ni eji mumui kɛ shwilafo lɛ ji mɔ ni ye ebua lɛ ni efee enɛ. a

 Te efeɔ tɛŋŋ eŋmalaa lɛtai lɛ? Ewie akɛ, “Kɛ́ miiŋma nii lɛ, mikɛ rɔba tɛtrɛɛ ko ni efee tamɔ L tsuɔ nii. Eyeɔ ebuaa mi ni miniŋmai lɛ yaa tɛ̃ɛ yɛ liamɔi anaa. José Antônio kaiɔ nii waa. Etsɔɔ sane yitsei kɛ Biblia mli ŋmalɛi ni manyɛ mikɛtsu nii kɛŋmala lɛtai lɛ. Mibɔɔ mɔdɛŋ miŋmaa lɛtai lɛ bɔ ni mumuii baanyɛ anu shishi. Jeee mumuii fɛɛ ni kɛ́ aŋma nii lɛ amɛbaanyɛ amɛkane, loo amɛnu shishi.” 

 Eyɛ mli akɛ amrɔ nɛɛ Maria Lúcia hiŋmɛi eshwila kwraa moŋ nɛ, shi ekã he etsuɔ nii waa. Karoline, ni eji mɛi ni tsɔɔ wiemɔ shishi amɛhãa Maria Lucia lɛ ateŋ mɔ kome lɛ wie akɛ: “Maria Lúcia diɛŋtsɛ tsuɔ eshĩa nitsumɔi fɛɛ ni ehãa eshĩa lɛ tseɔ keŋkeŋ. Esumɔɔ ni ehoo nii koni ekɛ enanemɛi aye.” 

 Jefferson, ni sɔmɔɔ akɛ onukpa yɛ asafo ni Maria Lúcia yɔɔ mli lɛ mli lɛ kɛfata he akɛ: “Maria Lúcia sumɔɔ Yehowa waa. Ni esumɔɔ enyɛmi gbɔmɔ hu. Be fɛɛ be lɛ, efeɔ nibii ni mɛi baaná he sɛɛ. Eyeɔ ebuaa mɛi waa, no ji, efooo lɛ pɛ enɔ mli.”​—Filipibii 2:4