Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Mɛni Yehowa Odasefoi Heɔ Amɛyeɔ?

Mɛni Yehowa Odasefoi Heɔ Amɛyeɔ?

Akɛ Yehowa Odasefoi lɛ, wɔbɔɔ mɔdɛŋ akɛ wɔbaanyiɛ Kristojamɔ ni Yesu to shishi, ni ekaselɔi lɛ hu hi shi yɛ naa lɛ sɛɛ kpaakpa. Sane nɛɛ tsɔɔ wɔhemɔkɛyelii titrii lɛ ekomɛi.

  1. Nyɔŋmɔ. Wɔjáa anɔkwa Nyɔŋmɔ kome lɛ, ni ji Nyɔŋmɔ Ofe lɛ, mɔ ni Bɔ nibii fɛɛ, ni egbɛ́i ji Yehowa lɛ. (Lala 83:18, Ga Biblia hee; Kpojiemɔ 4:​11) Lɛ ji Abraham, Mose, kɛ Yesu Nyɔŋmɔ lɛ.​— 2 Mose 3:6; 32:11; Yohane 20:17.

  2. Biblia. Wɔbuɔ Biblia lɛ akɛ Nyɔŋmɔ wiemɔ kɛhã gbɔmɛi; ekɛ emumɔ tsirɛ mɛi ni ehã amɛŋmala. (Yohane 17:17; 2 Timoteo 3:​16) Wɔhemɔkɛyelii lɛ damɔ Biblia lɛ mli woji 66 lɛ fɛɛ nɔ; nɔ ni mɛi tsɛɔ lɛ Kpaŋmɔ Momo lɛ kɛ Kpaŋmɔ Hee lɛ fɛɛ. Woloŋlelɔ kpanaa Jason D. BeDuhn ni tsɔɔ nii yɛ yunivɛsiti ko yɛ Flagstaff, yɛ Arizona, ni yɔɔ U.S.A lɛ wie Yehowa Odasefoi ahemɔkɛyelii lɛ he akɛ: “Amɛhemɔkɛyelii kɛ nifeemɔi lɛ damɔɔ nɔ ni Biblia lɛ kɛɔ diɛŋtsɛ nɔ, ni amɛkɛ amɛsusumɔ etsɔɔɔ Biblia lɛ shishi.” a

    Wɔkpɛlɛɔ Biblia muu lɛ fɛɛ nɔ, ni kɛ́ wɔyɔse akɛ ebiɔ ni wɔtsake wɔsusumɔ ko bɔ ni afee ni ekɛ Biblia lɛ akpã gbee lɛ, wɔfeɔ nakai oya. Wɔkpɛlɛɔ nɔ akɛ aŋma Biblia lɛ fãi komɛi yɛ abɛbuai amli, loo mfonirifeemɔ wiemɔi amli, ni tsɔɔ akɛ esaaa akɛ anuɔ fãi nɛɛ ashishi bɔ ni aŋma lɛ lɛ.​—Kpojiemɔ 1:1.

  3. Yesu. Wɔnyiɛɔ Yesu Kristo tsɔɔmɔi kɛ nɔkwɛmɔnɔ ni efee lɛ asɛɛ, ni wɔbuɔ lɛ akɛ wɔ-Kpɔ̃lɔ kɛ Nyɔŋmɔ Bi. (Mateo 20:28; Bɔfoi 5:​31) No hewɔ lɛ, Kristofoi ji wɔ. (Bɔfoi 11:26) Kɛ̃lɛ, wɔkase kɛjɛ Biblia lɛ mli akɛ, Yesu jeee Nyɔŋmɔ Ofe lɛ, ni wɔkase hu akɛ Triniti tsɔɔmɔ lɛ bɛ nɔdaamɔnɔ ko yɛ Ŋmalɛ lɛ mli.​—Yohane 14:28.

  4. Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli Lɛ. Wɔheɔ wɔyeɔ akɛ eji nɔyeli diɛŋtsɛ yɛ ŋwɛi, jeee nɔ ko ni yɔɔ Kristofoi atsuiiaŋ. Ebaaye adesai anɔyelii anajiaŋ, ni ebaatsu Nyɔŋmɔ yiŋtoo kɛhã shikpɔŋ lɛ he nii. (Daniel 2:​44; Mateo 6:​9, 10) Etsɛŋ, ebaatsu saji nɛɛ ahe nii, ejaakɛ Biblia gbalɛ hãa wɔnaa akɛ, wɔyɛ “naagbee gbii lɛ amli.”​—2 Timoteo 3:​1-5; Mateo 24:​3-​14.

    Yesu ji Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli ni yɔɔ ŋwɛi lɛ nɔ Maŋtsɛ. Ebɔi nɔyeli yɛ afi 1914.​—Kpojiemɔ 11:15.

  5. Yiwalaheremɔ. Yesu kpɔ̃mɔ afɔleshãa lɛ hewɔ lɛ, abaakpɔ̃ adesai kɛje esha kɛ gbele mli. (Mateo 20:28; Bɔfoi 4:​12) Kɛ́ mɔ ko miisumɔ ni ená nakai afɔleshaa lɛ he sɛɛ lɛ, esa akɛ mɔ lɛ kɛ eshihilɛ atsɔɔ akɛ eheɔ Yesu nɔ eyeɔ, ni eba ejeŋ bɔ ni sa Nyɔŋmɔ hiɛ, koni ehã abaptisi lɛ. (Mateo 28:19, 20; Yohane 3:​16; Bɔfoi 3:​19, 20) Onifeemɔ ji nɔ ni maa nɔ mi akɛ ohemɔkɛyeli lɛ hiɛ kã. (Yakobo 2:​24, 26) Kɛ̃lɛ, omɔdɛŋbɔɔ kɛkɛ nyɛŋ ehere oyiwala​—“Nyɔŋmɔ duromɔ lɛ” kɛkɛ hewɔ ebaahere wɔyiwala.​—Galatiabii 2:​16, 21.

  6. Ŋwɛi. Yehowa Nyɔŋmɔ, Yesu Kristo, kɛ ŋwɛibɔfoi anɔkwafoi ji mɛi ni yɔɔ mumɔi ashihilɛhe nɛɛ. b (Lala 103:19-​21; Bɔfoi 7:​55) Mɛi fioo pɛ​—144,000​—ji mɛi ni abaatee amɛ shi kɛya ŋwɛi koni amɛyafata Yesu he kɛye nɔ akɛ Maŋtsɛmɛi.​—Daniel 7:​27; 2 Timoteo 2:​12; Kpojiemɔ 5:​9, 10; 14:​1, 3.

  7. Shikpɔŋ. Nyɔŋmɔ bɔ shikpɔŋ lɛ akɛ gbɔmɛi ashihilɛhe kɛmiiya naanɔ. (Lala 104:5; 115:16; Jajelɔ 1:4) Nyɔŋmɔ baajɔɔ mɛi ni boɔ egbɛtsɔɔmɔi atoi ni amɛkɛtsuɔ nii lɛ; amɛbaaná gbɔmɔtsoŋ hewalɛ ni yeɔ emuu, kɛ naanɔ wala yɛ shikpɔŋ ni etsɔ paradeiso lɛ nɔ.​—Lala 37:11, 34.

  8. Efɔŋ kɛ Nɔnaa. Enɛ je shishi be ni Nyɔŋmɔ bɔfoi lɛ ateŋ ekome tse atua lɛ. (Yohane 8:​44) Be ni ŋwɛibɔfo nɛɛ tse atua lɛ, ebaná gbɛ́i ni ji “Satan” kɛ “Abonsam”; lɛ ji mɔ ni kɔne klɛŋklɛŋ adesai enyɔ lɛ ayiŋ ni amɛfata ehe kɛtse atua lɛ. Nɔ ni jɛ amɛtuatsemɔ lɛ mli kɛba lɛ eye amɛshwiei fɛɛ awui waa. (1 Mose 3:​1-6; Romabii 5:​12) Bɔ ni afee ni atsu sane ni Satan tee lɛ shi lɛ he nii lɛ, Nyɔŋmɔ eŋmɛ efɔŋ kɛ nɔnaa gbɛ, kɛ̃lɛ Nyɔŋmɔ hãŋ shihilɛ nɛɛ ahi shi kɛya naanɔ.

  9. Gbele. Kɛ́ gbɔmɔ gbo lɛ, eleee nɔ ni yaa nɔ dɔŋŋ, ebɛ shihilɛ mli. (Lala 146:4; Jajelɔ 9:​5, 10) Apiŋŋŋ amɛ yɛ hɛl la ko mli.

    Nyɔŋmɔ baatee gbohii akpekpei abɔ ashi kɛba wala mli ekoŋŋ. (Bɔfoi 24:15) Kɛ̃lɛ, yɛ amɛshitee lɛ sɛɛ lɛ, mɛi ni efeee Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii lɛ, abaakpãtã amɛhiɛ kwraa.​—Kpojiemɔ 20:5.

  10. Weku. Wɔkpɛlɛɔ bɔ ni Nyɔŋmɔ to gbalashihilɛ shishi ehã lɛ nɔ, akɛ nuu kome kɛ yoo kome abote gbalashihilɛ mli; bɔlɛnamɔ jeŋba sha nɔ pɛ abaanyɛ adamɔ atse gbãla. (Mateo 19:​4-9) Wɔheɔ wɔyeɔ akɛ Biblia mli nilee yeɔ ebuaa wekui ni amɛyeɔ omanye.​—Efesobii 5:22–​6:1.

  11. Wɔjamɔ. Wɔkɛ woo loo jamɔ hãaa krɔs loo amagai. (5 Mose 4:​15-​19; 1 Yohane 5:​21) Wɔjamɔ mli nifeemɔi titrii komɛi nɛ:

  12. Bɔ ni ato wɔhe gbɛjianɔ ahã. Ajara wɔmli akɛ asafoi, ni onukpai akui kwɛɔ asafo lɛ eko fɛɛ eko nɔ. Kɛ̃lɛ, onukpai nɛɛ jeee osɔfoi akuu, ni awooo amɛ nyɔmɔ hu. (Mateo 10:8; 23:8) Wɔhãaa mlijaa nyɔŋma, ni wɔheee kɔlɛshɛŋ yɛ wɔkpeei srɔtoi lɛ ashishi. (2 Korintobii 9:7) Mɛi jɛɔ amɛsuɔmɔ mli amɛtsuɔ onia kɛfiɔ asafo lɛ nitsumɔi lɛ fɛɛ sɛɛ.

    Kristofoi ni edara yɛ mumɔŋ, ni yɔɔ niiashikpamɔ waa lɛ ateŋ fioo komɛi sɔmɔɔ yɛ wɔjeŋ muu fɛɛ nitsumɔhe yitso lɛ akɛ Gbɛtsɔɔmɔ Kuu lɛ. Amɛkɛ gbɛtsɔɔmɔi hãa Yehowa Odasefoi ni yɔɔ je lɛŋ fɛɛ.​—Mateo 24:45.

  13. Wɔfee ekome. Tsɔɔmɔi loo hemɔkɛyeli kome lɛ nɔŋŋ wɔ fɛɛ wɔhiɛ yɛ je lɛŋ fɛɛ. (1 Korintobii 1:​10) Wɔbɔɔ mɔdɛŋ koni shihilɛ mli ni mɔ ko jɛ, maŋ nɔ ni ejɛ, hewolo nɔ su ni ehiɛ, loo ewoloŋlee akɛgbala wɔmli; no ji wɔjieee nii amli. (Bɔfoi 10:34, 35; Yakobo 2:4) Kɛ̃lɛ, mɔ fɛɛ mɔ yɛ nɔ ni esumɔɔ. Odasefoi lɛ ateŋ mɔ fɛɛ mɔ damɔɔ lɛ diɛŋtsɛ ehenilee ni Biblia lɛ etsɔse lɛ lɛ nɔ ekpɛɔ eyiŋ.​—Romabii 14:​1-4; Hebribii 5:​14.

  14. Wɔjeŋba. Wɔbɔɔ mɔdɛŋ akɛ wɔbaajie suɔmɔ krɔŋŋ kpo wɔtsɔɔ mɛi fɛɛ. (Yohane 13:34, 35) Wɔkpoɔ nifeemɔi fɛɛ ni esaaa Nyɔŋmɔ hiɛ; eko ji lá ni akɛtsuɔ nii yɛ gbɛ ni ejaaa nɔ, tamɔ lá ni agbalaa awoɔ mɔ mli lɛ nɛkɛ. (Bɔfoi 15:28, 29; Galatiabii 5:​19-​21) Wɔsumɔɔ toiŋjɔlɛ, ni wɔkɛ wɔhe wooo ta mli. (Mateo 5:9; Yesaia 2:4) Wɔbuɔ wɔmaŋ nɔyelii lɛ, ni wɔyeɔ maŋ lɛ mlai lɛ anɔ, shii abɔ ni no hãaa wɔku Nyɔŋmɔ mla mli.​—Mateo 22:21; Bɔfoi 5:​29.

  15. Bɔ ni wɔkɛ mɛi krokomɛi yeɔ wɔhãa. Yesu fã akɛ: “Esa akɛ osumɔ onaanyo gbɔmɔ tamɔ bo diɛŋtsɛ ohe.” Ewie hu akɛ Kristofoi “fataaa je lɛ he.” (Mateo 22:39; Yohane 17:16) Enɛ hewɔ lɛ, wɔbɔɔ mɔdɛŋ ‘wɔfeɔ mɛi fɛɛ ekpakpa,’ kɛ̃lɛ wɔkɛ wɔhe wooo maŋkwramɔ saji amli yɛ gbɛ ko kwraa nɔ, ni wɔkɛ wɔhe wooo jamɔ kui krokomɛi anifeemɔi amli. (Galatiabii 6:10; 2 Korintobii 6:​14) Kɛ̃lɛ, wɔjieɔ bulɛ kpo wɔtsɔɔ mɛi ni halaa akɛ amɛbaadɔmɔ kui nɛɛ.​—Romabii 14:12.

Kɛ́ oyɛ sanebimɔi krokomɛi ni kɔɔ Yehowa Odasefoi ahemɔkɛyeli lɛ he lɛ, no lɛ kanemɔ wɔhe saji krokomɛi hu yɛ wɔ-wɛbsait lɛ nɔ, yaa wɔnitsumɔhe niji lɛ eko, yaa kpeei yɛ Maŋtsɛyeli Asa ni bɛŋkɛ bo lɛ nɔ, loo obaanyɛ okɛ Yehowa Odasefoi ni yɔɔ okutso lɛ mli ateŋ mɔ ko agba he sane.

a Kwɛmɔ Truth in Translation wolo lɛ, baafa 165.

b Ashɛrɛ bɔfoi fɔji lɛ ashwie kɛje ŋwɛi, eyɛ mli akɛ amɛkahe amɛyɛ mumɔŋ ajeŋ lolo moŋ.​—Kpojiemɔ 12:​7-9.