Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Mɛni Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli Lɛ Baafee?

Mɛni Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli Lɛ Baafee?

Yesu kɛɛ ekaselɔi lɛ asɔle ni Maŋtsɛyeli lɛ aba. Ele akɛ Nyɔŋmɔ sumɔɔɔ nibii gbohii ni yaa nɔ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ, ni akɛ, Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ pɛ ji nɔyeli ni baanyɛ atsu naagbai nɛɛ ahe nii. Mɛni Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ baafee?

NƆ NI NYƆŊMƆ MAŊTSƐYELI LƐ EFEE MOMO

Yɛ sane ni tsɔ enɛ hiɛ lɛ mli lɛ, wɔsusu okadi ni Yesu kɛhã lɛ he. Nakai okadi lɛ hãa wɔnaa faŋŋ akɛ, ato Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ shishi yɛ ŋwɛi, ni awó Yesu Kristo enɔ Maŋtsɛ.

Biblia lɛ kɛɛ kɛ́ Yesu bɔi nɔyeli nɔŋŋ lɛ, ebaashwie Satan kɛ edaimonioi lɛ kɛje ŋwɛi. Amrɔ nɛɛ, nibii ni yaa nɔ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ pɛ anɔ hewalɛ amɛyɔɔ, ni no ji yiŋtoo kome hewɔ ni kɛjɛ afi 1914 kɛbaa nɛɛ, nibii amli ewo wu waa lɛ.​—Kpojiemɔ 12:7, 9.

Eyɛ mli akɛ shihilɛ ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ miifite moŋ, shi Yesu, Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ nɔ Maŋtsɛ lɛ, miiye eebua mɛi yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ fɛɛ. Akɛni aajɛ Biblia lɛ mli aatsɔɔ mɛi nii yɛ jeŋ fɛɛ taakɛ Yesu gba lɛ hewɔ lɛ, mɛi babaoo miikase Biblia mli shishitoo mlai, ni amɛkɛmiitsu nii yɛ amɛshihilɛ mli. (Yesaia 2:2-4) Mɛi akpekpei abɔ ena bɔ ni amɛbaafee ni nitsumɔ kɛ heloonaa nibii akaye amɛ nyɔŋ, ní amɛhã miishɛɛ ahi amɛwekui amli. Mɛi nɛɛ miikase bɔ ni amɛbaafee amɛhã amɛshihilɛ ahi bianɛ, ni amɛmiifee tsakemɔi ni baahã amɛfee mɛi ni Nyɔŋmɔ baasumɔ ni amɛhi e-Maŋtsɛyeli lɛ shishi.

MƐNI ESHWƐ NI NYƆŊMƆ MAŊTSƐYELI LƐ BAAFEE?

Eyɛ mli akɛ Yesu miiye nɔ yɛ ŋwɛi moŋ, shi adesai anɔyelii miiye nɔ lolo yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ. Shi Nyɔŋmɔ kɛɛ Yesu akɛ: “Yaa ohenyɛlɔi lɛ ateŋ ni oyaye nɔ.” (Lala 110:2) Etsɛŋ, Yesu baakpãtã ehenyɛlɔi lɛ fɛɛ ahiɛ kwraa, ni ehã mɛi ni jɛɔ amɛsuɔmɔ mli amɛboɔ Nyɔŋmɔ toi lɛ atoiiaŋ ajɔ amɛ.

Naa nibii ni Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ baafee yɛ nakai beiaŋ

  • Ebaafo amale jamɔ sɛɛ. Jamɔi ni etsɔɔ Nyɔŋmɔ he amalei, ni amɛhã shihilɛ ewa kɛhã mɛi lɛ ehiŋ shi dɔŋŋ. Biblia lɛ feɔ amale jamɔ he mfoniri akɛ ashawo yoo ko. Amale jamɔ hiɛkpatamɔ lɛ baahã mɛi babaoo anaa akpɛ amɛhe.​—Kpojiemɔ 17:15, 16.

  • Ebaafo adesai anɔyeli sɛɛ. Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ baatsu saji ahe nii koni efo adesai anɔyelii fɛɛ asɛɛ.​—Kpojiemɔ 19:15, 17, 18.

  • Ebaakpãtã efɔŋfeelɔi ahiɛ. Mɛni baaba mɛi ni etswa amɛ fai shi akɛ amɛbaafee efɔŋ, ni amɛboŋ Nyɔŋmɔ toi lɛ anɔ? “Mɛi fɔji lɛ, abaafolɔ amɛ kɛbaaje shikpɔŋ lɛ nɔ.”​—Abɛi 2:22.

  • Ebaajie Satan kɛ daimonioi lɛ kɛje jɛmɛ. Satan kɛ daimonioi lɛ nyɛŋ ‘amɛlaka jeŋmaji lɛ dɔŋŋ.’​—Kpojiemɔ 20:3, 10.

Mɛni enɛɛmɛi fɛɛ baatsɔɔ kɛhã mɛi ni baa amɛhe shi amɛwoɔ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ shishi lɛ?

NƆ NI NYƆŊMƆ MAŊTSƐYELI LƐ BAAFEE EHÃ ADESAI

Yesu miiye Maŋtsɛ yɛ ŋwɛi, ni ebaafee nibii babaoo kwraa fe nɔ ni nɔyelɔ ni ji adesa baanyɛ afee. Mɛi 144,000 ni ahala yɛ adesai ateŋ baafata ehe kɛye nɔ. (Kpojiemɔ 5:9, 10; 14:1, 3) Ebaakwɛ ni afee nɔ ni Nyɔŋmɔ sumɔɔ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ. Mɛni Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ baafee ehã shikpɔŋ lɛ nɔ bii lɛ?

  • Ebaafo hela kɛ gbele sɛɛ. “Mɛi ni yɔɔ mli lɛ ateŋ mɔ ko ekɛŋ akɛ: ‘Mibɛ hewalɛ,’” ni “gbele bɛ dɔŋŋ.”​—Yesaia 33:24; Kpojiemɔ 21:4.

  • Ebaahã aná toiŋjɔlɛ diɛŋtsɛ. “Obihii lɛ baaná toiŋjɔlɛ babaoo,” ni “amɛteŋ mɔ fɛɛ mɔ baata ewain tso kɛ egbami tso shishi, ni mɔ ko mɔ ko woŋ amɛhe gbeyei.”—Yesaia 54:13; Mika 4:4.

  • Ebaahã aná nitsumɔ ni hãa mɔ tsui nyɔɔ emli. “Mɛi ni mihala lɛ baaye amɛninenaa nitsumɔ lɛ mli nii jogbaŋŋ. Amɛgboŋ deŋme efolo.”​—Yesaia 65:22, 23.

  • Ebaasaa shikpɔŋ lɛ nɔ jogbaŋŋ. “Ŋa kɛ shikpɔŋ gbiŋ baanya, ni ŋa kpataa mii baashɛ ehe, ni ebaagba afoforo tamɔ safron fɔfɔi.”​—Yesaia 35:1.

  • Ebaatsɔɔ mɛi nɔ ni baahã amɛhi shi kɛya naanɔ. “Enɛ ji naanɔ wala lɛ, akɛ amɛbaale bo, anɔkwa Nyɔŋmɔ kome lɛ, kɛ Yesu Kristo, mɔ ni otsu lɛ lɛ.”​—Yohane 17:3.

Nyɔŋmɔ miisumɔ ni oná jɔɔmɔi nɛɛ. (Yesaia 48:18) Sane ni nyiɛ sɛɛ lɛ baatsɔɔ nɔ ni obaanyɛ ofee bianɛ koni onyɛ ohi shi yɛ miishɛɛ be ni baaba nɛɛ mli.