Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Eric kɛ Amy

Amɛkɛ Amɛhe Hã Yɛ Amɛsuɔmɔ Naa​—Yɛ Ghana

Amɛkɛ Amɛhe Hã Yɛ Amɛsuɔmɔ Naa​—Yɛ Ghana

ANI ole nyɛmimɛi komɛi ni efã kɛjɛ amɛmaŋ koni amɛyashiɛ yɛ maŋ ko ni sane kpakpa jajelɔi ahe miihia waa yɛ lɛ? Ani obaasumɔ ni ole nɔ ni tsirɛ amɛ ni amɛfee nakai, kɛ bɔ ni amɛfee amɛsaa amɛhe kɛhã sɔɔmɔ hegbɛ nɛɛ? Ani obi ohe kɛji bo hu obaanyɛ ofã kɛya maŋ kroko nɔ oyasɔmɔ? Nyɛhãa wɔkɛ nyɛmimɛi ni ená hegbɛ amɛtsu nitsumɔ nɛɛ eko lɛ ateŋ mɛi komɛi agba sane, koni wɔná sanebimɔi nɛɛ ahetoo.

MƐNI TSIRƐ AMƐ?

Mɛni ji nɔ ni tsirɛ amɛ koni amɛyasɔmɔ yɛ maŋ ko ni shiɛlɔi ahe hiaa waa yɛ lɛ? Amɛteŋ mɔ kome ni atsɛɔ lɛ Amy lɛ ená aaafee afii 35, ni ejɛ United States. Nɔ ni ewie ji akɛ: “Mishwe afii babaoo akɛ mayasɔmɔ yɛ maŋ kroko nɔ, shi misusu akɛ minyɛŋ mashɛ oti nɛɛ he.” Shi nɔ ko hã etsake ejwɛŋmɔ. Ewie akɛ: “Yɛ afi 2004 lɛ, gbalashihilɛ mli bii komɛi ni miisɔmɔ yɛ Belize lɛ fɔ̃ mi nine koni mibafata amɛhe kɛshiɛ nyɔɔŋ kome. Mikpɛlɛ amɛninefɔ̃ɔ lɛ nɔ ni mitee, ni be ni mitee lɛ, miná miishɛɛ waa! Afi sɛɛ lɛ, mifã kɛtee Ghana ni miyasɔmɔ yɛ jɛmɛ akɛ daa gbɛgbalɔ.”

Aaron kɛ Stephanie

Afii komɛi ni eho lɛ, Stephanie, ni amrɔ nɛɛ eye aaafee afii 30, ni lɛ hu ejɛ United States lɛ kwɛ eshihilɛ jogbaŋŋ ni ena akɛ ebaanyɛ ekɛ be babaoo asɔmɔ Yehowa, ejaakɛ eyɛ gbɔmɔtsoŋ hewalɛ kpakpa, ni ebɛ weku sɔ̃i. Enɛ tsirɛ lɛ ni efã kɛtee Ghana koni enyɛ elɛɛ esɔɔmɔ lɛ mli. Nyɛmi nuu ko ni atsɛɔ lɛ Filip lɛ kɛ eŋa Ida hu shwe waa akɛ amɛfã kɛjɛ he ni amɛyɔɔ yɛ Denmark lɛ ni amɛyasɔmɔ yɛ he ko ni hiamɔ lɛ da yɛ. Filip kɛ Ida eye aaafee afii 62. Amɛtao gbɛi ni amɛbaanyɛ amɛtsɔ nɔ amɛtsu shwelɛ nɛɛ he nii. Filip wie akɛ: “Be ni hegbɛ lɛ ba lɛ, efee tamɔ nɔ ni Yehowa miikɛɛ wɔ akɛ: ‘Hegbɛ lɛ nɛ, nyɛmɔa mli!’” Yɛ afi 2008 lɛ, amɛfã kɛtee Ghana ni amɛyasɔmɔ yɛ jɛmɛ afii etɛ kɛ sɛɛ.

Brook kɛ Hans

Nyɛmi nuu Hans kɛ eŋa Brook eye aaafee afii 35, ni amɛmiisɔmɔ akɛ gbɛgbalɔi yɛ United States. Yɛ afi 2005 be ni kɔɔyɔɔ ko ni naa wa waa ni atsɛɔ lɛ Katrina lɛ fite nii yɛ United States lɛ, amɛfata mɛi ni yaye amɛbua nyɛmimɛi ni oshara nɛɛ sa amɛhe lɛ ahe. Sɛɛ mli lɛ, amɛshwe akɛ amɛyaye amɛbua kɛmamɔ teokrase tsũi yɛ maji krokomɛi anɔ. No hewɔ lɛ, ahã amɛ woji ni mɛi ni miitao amɛkɛ amɛhe awo tsumaa nitsumɔ nɛɛ mli lɛ ŋmalaa nɔ nii lɛ eko, ni amɛŋmala nɔ nii. Shi atsɛɛɛ amɛ. Hans wie akɛ: “No sɛɛ be ko lɛ, wɔtee kpee wulu ko, ni wielɔi lɛ ateŋ mɔ kome wie akɛ, be ni akɛɛ Maŋtsɛ David akɛ jeee lɛ ebaama sɔlemɔwe lɛ, ekpɛlɛ nɔ, ni etsake oti ni ekɛma ehiɛ lɛ. Sane nɛɛ hã wɔna akɛ, tɔmɔ ko bɛ he akɛ wɔbaatsake mumɔŋ otii ni wɔkɛmamɔ wɔhiɛ lɛ.” (1 Kron. 17:1-4, 11, 12; 22:5-11) Brook wie kɛfata he akɛ: “No mli lɛ, Yehowa miitao wɔkɛ oti kroko ama wɔhiɛ.”

Hans kɛ Brook nanemɛi komɛi ni eyasɔmɔ yɛ maji ni hiamɔ lɛ da yɛ lɛ gba amɛ niiashikpamɔi ŋɔɔmɔŋɔɔmɔi ni amɛná lɛ. Enɛ ta amɛtsuiŋ waa, ni ehã amɛkpɛ amɛyiŋ akɛ amɛbaayasɔmɔ akɛ gbɛgbalɔi yɛ maŋ kroko nɔ. No hewɔ lɛ, yɛ afi 2012 lɛ, amɛtee Ghana ni amɛkɛ mumuii awiemɔ asafo ko yasɔmɔ nyɔji ejwɛ. Eyɛ mli akɛ ehe bahia ni amɛku amɛsɛɛ kɛya United States moŋ, shi niiashikpamɔi ni amɛná yɛ Ghana lɛ hã amɛshwe waa akɛ amɛya nɔ amɛkɛ Maŋtsɛyeli lɛ he nibii aye klɛŋklɛŋ gbɛhe yɛ amɛshihilɛ mli. Kɛjɛ be ni amɛku amɛsɛɛ nɛɛ, amɛye amɛbua kɛma nitsumɔhe nine ni yɔɔ Micronesia lɛ.

NIBII NI AMƐFEE KONI AMƐNYƐ AMƐYASƆMƆ YƐ MAŊSƐƐ

Mɛni nyɛmimɛi nɛɛ fee koni amɛnyɛ amɛyasɔmɔ yɛ hei ni hiamɔ lɛ da yɛ? Stephanie tao Buu-Mɔɔ mli saji ni kɔɔ sɔɔmɔ ni ayasɔmɔɔ yɛ hei ni hiamɔ lɛ da yɛ lɛ ahe ni ekane. * Ewie akɛ: “Mikɛ wɔsafoŋ onukpai lɛ kɛ kpokpaa nɔkwɛlɔ lɛ kɛ eŋa hu susu shwelɛ ni miyɔɔ akɛ mayasɔmɔ yɛ maŋsɛɛ lɛ he. Nɔ ni fe fɛɛ lɛ, mikɛ Yehowa wie he shii abɔ yɛ misɔlemɔi amli.” Nakai beiaŋ nɔŋŋ lɛ, Stephanie tee nɔ ekwɛ enihemɔ jogbaŋŋ, bɔ ni afee ni enyɛ ekɛ shika ato koni ená nɔ ko ekɛkwɛ ehe kɛ́ etee maŋ kroko nɔ eyaasɔmɔ lɛ.

Nyɛminuu Hans wie akɛ: “Wɔsɔle ni Yehowa atsɔɔ wɔ gbɛ, ejaakɛ wɔshwe akɛ wɔyasɔmɔ yɛ he ni lɛ ebaakɛɛ wɔya. Kɛfata he lɛ, wɔtsĩ gbi pɔtɛɛ ni wɔto akɛ wɔbaabɔi oti ni wɔkɛma wɔhiɛ lɛ he nitsumɔ lɛ tã yɛ wɔsɔlemɔi amli.” Hans kɛ eŋa lɛ ŋmala woji kɛtee nitsumɔhe niji srɔtoi ejwɛ. Ghana nitsumɔhe nine lɛ hã amɛ hetoo. No hewɔ lɛ, amɛfã kɛtee jɛmɛ, kɛ jwɛŋmɔ lɛ akɛ, amɛbaahi jɛmɛ nyɔji enyɔ pɛ. Shi be ni amɛtee lɛ, amɛmii shɛ amɛhe aahu akɛ, amɛye fe nyɔji enyɔ lɛ ni amɛto akɛ amɛbaaye lɛ.

Adria kɛ George

George kɛ eŋa Adria eye aaafee afii 40, ni amɛjɛ Canada. Nɔ ni amɛwie ji akɛ, amɛhã ehi amɛjwɛŋmɔŋ akɛ, kɛ́ amɛkpɛ amɛyiŋ akɛ amɛbaafee nɔ ko, shi amɛtsuuu amɛyiŋkpɛɛ lɛ he nii lɛ, Yehowa nyɛŋ ajɔɔ nɔ. Enɛ hewɔ lɛ, amɛfee nibii ni baaye abua amɛ koni amɛshɛ oti ni amɛkɛma amɛhiɛ lɛ he. Amɛkɛ nyɛmi yoo ko ni efã kɛtee Ghana koni eyasɔmɔ yɛ hei ni hiamɔ lɛ da yɛ lɛ gba sane, ni amɛbibii lɛ saji pii. Kɛfata he lɛ, amɛŋmala woji kɛtee Canada nitsumɔhe nine lɛ kɛ Ghana nitsumɔhe nine lɛ. Adria wie akɛ: “Wɔtao gbɛi krokomɛi ni wɔbaanyɛ wɔtsɔ nɔ wɔhã wɔshihilɛ afee mlɛo fe bɔ ni eji momo lɛ po.” Nibii nɛɛ ni amɛfee lɛ ji nɔ ni ye ebua amɛ ni amɛnyɛ amɛfã kɛtee Ghana yɛ afi 2004 lɛ mli.

NAAGBAI NI AMƐKƐKPE KƐ BƆ NI AMƐTSU HE NII AMƐHÃ

Mɛɛ naagbai nyɛmimɛi nɛɛ kɛkpe, ni te amɛtsu he nii amɛhã tɛŋŋ? Yɛ Amy gbɛfaŋ lɛ, yɛ shishijee mli lɛ, ehiɛ tse shĩa waa. Ewie akɛ: “Esoro bɔ ni mɛi ni yɔɔ biɛ lɛ hiɔ shi amɛhãa kɛ bɔ ni amɛfeɔ amɛnii amɛhãa lɛ kwraa.” No hewɔ lɛ, mɛni ye ebua lɛ? Ewie akɛ, “Miwekumɛi tswa mi ni amɛhã mile akɛ amɛhiɛ sɔɔ gbɛ ni mikɔ lɛ waa, ni enɛ hã mijwɛŋmɔ hi nɔ hewɔ ni mifã kɛba biɛ lɛ nɔ be fɛɛ be.” Sɛɛ mli lɛ, Amy kɛ ewekumɛi lɛ to gbɛjianɔ ni amɛbɔi sanegbaa kɛtsɔ Intanɛt lɛ nɔ, bɔ ni afee ni enyɛ ena amɛ, ni amɛ hu amɛnyɛ amɛna lɛ. Ewie akɛ: “Akɛni wɔnyɛɔ wɔnaa wɔhe hewɔ lɛ, minuuu he akɛ mi kɛ amɛ teŋ jekɛ dɔŋŋ.” Amy kɛ nyɛmi yoo Ghananyo ko ni bɔɔ mɔdɛŋ waa lɛ bɔ naanyo. Nyɛmi yoo nɛɛ ye ebua lɛ ni enu bɔ ni Ghanabii hiɔ shi amɛhãa lɛ shishi jogbaŋŋ. Amy kɛɛ be fɛɛ be ni mɔ ko baafee nɔ ko ni enuuu shishi lɛ, eyaa nyɛmi yoo nɛɛ ŋɔɔ, kɛkɛ lɛ, nyɛmi yoo lɛ etsɔɔ lɛ nɔ hewɔ ni mɔ lɛ fee enii nakai. Enɛ ye ebua lɛ koni ele nibii ni esa akɛ efee kɛ nibii ni esaaa akɛ efeɔ, ni no ye ebua lɛ waa ni enyɛ etsu shiɛmɔ nitsumɔ lɛ kɛ miishɛɛ.

George kɛ Adria kɛɛ be klɛŋklɛŋ ni amɛtee Ghana lɛ, amɛnu he tamɔ nɔ ni akɛ amɛ etee amɛniimɛi kɛ amɛnaamɛi ayinɔ. Mɛni hewɔ? Adria wie akɛ: “Wɔnáaa wɔshiŋ mashiŋ wɔkɛfɔ wɔnibii ahe, no hewɔ lɛ wɔfɔɔ wɔnibii ahe yɛ gogai amli. Niyenii ni be ko ni eho lɛ, wɔkɛ minitii fioo ko pɛ baahoo lɛ, he wɔ ŋmɛlɛtswai abɔ.” Shi etsa nɔ akɛ, “Fee sɛɛ lɛ, wɔnaaa nibii nɛɛ akɛ naagbai dɔŋŋ, amɛbatsɔmɔ niiashikpamɔi hei ni wɔná ni wɔbaanyɛ wɔgba mɛi krokomɛi.” Nyɛmiyoo Brook hu wie akɛ: “Yɛ naagbai ni wɔkɛkpeɔ yɛ gbɛgbamɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, wɔtsui nyɔɔ wɔmli waa yɛ shihilɛ mli. Wɔhiɛ kpaŋ niiashikpamɔi kpakpai babaoo ni wɔná lɛ anɔ kɔkɔɔkɔ. Amɛjara wa hã wɔ.”

JƆƆMƆI NI AMƐNÁ

Nyɛmimɛi nɛɛ kɛɛ amɛbaawo mɛi fɛɛ ni baanyɛ ayasɔmɔ yɛ hei ni hiamɔ lɛ da yɛ lɛ hewalɛ ni amɛfee nakai. Mɛni hewɔ? Stephanie wie akɛ: “Mɛi ni yɔɔ hei ni tamɔ nɛkɛ lɛ amii shɛɔ amɛhe waa akɛ amɛaakase Biblia lɛ. Amɛná kulɛ, akɛ amɛ kase nii daa gbi, ni enɛ hãa mɔ mii shɛɔ ehe waa.” Ekɛɛ eshwaŋ ehe kɔkɔɔkɔ akɛ ekpɛ eyiŋ akɛ ebaayasɔmɔ yɛ he ni hiamɔ lɛ da yɛ. Yɛ afi 2014 lɛ, Stephanie kɛ nyɛmi nuu ko ni atsɛɔ lɛ Aaron lɛ bote gbalashihilɛ mli, ni ŋmɛnɛ lɛ amɛmiisɔmɔ yɛ Ghana nitsumɔhe nine lɛ.

Nyɛmi yoo gbɛgbalɔ ko ni jɛ Germany ni atsɛɔ lɛ Christine, ni amrɔ nɛɛ eye aaafee afii 32 lɛ wie akɛ, sɔɔmɔ ni asɔmɔɔ yɛ hei ni hiamɔ lɛ da yɛ lɛ hãa mɔ náa miishɛɛ waa. Nyɛmi yoo nɛɛ yasɔmɔ yɛ Bolivia dani efã kɛtee Ghana. Ewie akɛ: “Akɛni mi kɛ miwekumɛi lɛ ateŋ ejekɛ waa hewɔ lɛ, be fɛɛ be lɛ, mikɛ mihiɛ fɔ̃ɔ Yehowa nɔ kɛhã yelikɛbuamɔ. Minuɔ he akɛ ebɛŋkɛ mi waa fe bei fɛɛ ni eho. Kɛfata he lɛ, mináa ekomefeemɔ ni nɔ bɛ ni yɔɔ Yehowa webii ateŋ lɛ mli ŋɔɔmɔ. Sɔɔmɔ ni misɔmɔɔ yɛ hei ni hiamɔ lɛ da yɛ lɛ hãa mimii shɛɔ mihe waa.” Nyɛsɛɛ nɛɛ, Christine kɛ nyɛmi nuu ko ni atsɛɔ lɛ Gideon lɛ bote gbalashihilɛ mli, ni amɛmiisɔmɔ lolo yɛ Ghana.

Christine kɛ Gideon

Filip kɛ Ida kɛɛ be ni amɛtee Ghana lɛ, no mli lɛ, amɛkɛ mɛi 15 loo nɔ ni fe nakai ni kaseɔ Biblia lɛ. Shi sɛɛ mli lɛ, amɛtse nɔ kɛba 10 koni amɛnyɛ amɛtsɔɔ mɛi lɛ nii jogbaŋŋ ni amɛya amɛhiɛ. Ani amɛ-Biblia mli nikaselɔi lɛ ná he sɛɛ? Hɛɛ. Niiashikpamɔ ko ni Filip ná lɛ tsɔɔ nakai. Ewie akɛ: “Mikɛ oblanyo ko ni atsɛɔ lɛ Michael lɛ bɔi nikasemɔ. Wɔkaseɔ nii daa gbi, ni akɛni esaa ehe jogbaŋŋ hewɔ lɛ, wɔnyɛ wɔkase Biblia lɛ Tsɔɔ wolo lɛ wɔgbe naa yɛ nyɔɔŋ kome mli. No sɛɛ lɛ, Michael batsɔ shiɛlɔ ni abaptisiko lɛ. Gbi klɛŋklɛŋ ni ebaaya shiɛmɔ lɛ, mikɛ lɛ ni tee. Ekɛɛ mi akɛ, ‘Miyɛ Biblia mli nikaselɔi komɛi ni masumɔ ni oye obua mi ni mikɛ amɛ akase nii.’ Midaaŋ jɔ, ni mikwɛ ehiɛ gãa. Michael hã mile akɛ ekɛ mɛi etɛ ebɔi Biblia lɛ kasemɔ, ni eesumɔ ni maye mabua lɛ ni ekɛ amɛ akase nii lɛ.” Mɛi ni miitao akɛ amɛ akase Biblia lɛ ayi fa aahu akɛ, Biblia mli nikaselɔi lɛ po yɛ Biblia mli nikaselɔi!

Ida kɛ Filip

Be ni Amy tee Ghana lɛ, eyeee be ko ni eyɔse akɛ yelikɛbuamɔ he miihia mumuii ni yɔɔ jɛmɛ lɛ waa. Ewie akɛ: “Be ko lɛ, wɔtee akrowa bibioo ko mli koni wɔyatao mumuii ni wɔshiɛ wɔhã amɛ. Be ni wɔtee lɛ, wɔná mumuii kpaanyɔ sɔŋŋ, yɛ nakai akrowa bibioo lɛ pɛ mli!” Amy kɛ nyɛmi nuu ko ni atsɛɔ lɛ Eric lɛ bote gbalashihilɛ mli, ni amɛmiisɔmɔ akɛ gbɛgbalɔi krɛdɛi yɛ mumuii awiemɔ asafo ko mli. Ayɛ shiɛlɔi kɛ mɛi ni yɔɔ wiemɔ lɛ he miishɛɛ 300 kɛ sɛɛ ni ji mumuii yɛ Ghana. Yɛ George kɛ Adria gbɛfaŋ lɛ, sɔɔmɔ ni amɛyasɔmɔ yɛ Ghana lɛ hã amɛnu he tamɔ nɔ ni maŋsɛɛ sɔɔlɔi ji amɛ. No hewɔ lɛ, be ni afɔ̃ amɛ nine ni amɛya Gilead Skul lɛ klas ni ji 126 nɔ lɛ, amɛmii shɛ amɛhe pam! Amrɔ nɛɛ, amɛmiisɔmɔ akɛ maŋsɛɛ sɔɔlɔi yɛ Mozambique.

SUƆMƆ TSIRƐƆ AMƐ NI AMƐKƐ AMƐHE HÃA

Eyɛ miishɛɛ waa akɛ, nyɛmimɛi babaoo eshi amɛmaŋ koni amɛyaye amɛbua yɛ maji krokomɛi ni shiɛlɔi ahe ehia waa yɛ jɛmɛ lɛ anɔ. (Yoh. 4:35) Daa otsi lɛ, kɛ́ hooo lɛ, abaptisiɔ mɛi 120 yɛ Ghana. Yɛ mɛi 17 ni efã kɛtee Ghana lɛ asɛɛ lɛ, ayɛ nyɛmimɛi akpei abɔ yɛ jeŋ fɛɛ ni amɛ hu amɛmiisɔmɔ yɛ hei ni hiamɔ lɛ da yɛ. Nyɛmimɛi nɛɛ kɛ amɛhe ehã “yɛ amɛsuɔmɔ naa,” ejaakɛ amɛsumɔɔ Yehowa. Ŋwanejee ko bɛ he akɛ, mɛi fɛɛ ni jɛɔ amɛtsui mli amɛsɔmɔɔ nɛkɛ lɛ, hãa Yehowa tsui nyɔɔ emli waa diɛŋtsɛ!​—Lala 110:3; Abɛi 27:11.

^ kk. 9 Saji nɛɛ ekomɛi ji sane ni yitso ji, “Ani Obaanyɛ Oyasɔmɔ yɛ He ni Maŋtsɛyeli Shiɛlɔi Babaoo Ahe Hiaa Waa Yɛ?” ni je kpo yɛ April 15 2009 Buu-Mɔɔ lɛ mli lɛ, kɛ sane ni yitso ji, “Ani Obaanyɛ Oya Makedonia?,” ni je kpo yɛ December 15, 2009 Buu-Mɔɔ lɛ mli lɛ.