Skip to content

NǓ E MƐ WINNYAWINNYA LƐ NƆ KANBYƆ LƐ É

Nɛ̌ Un ka Sixu Nɔ Wà Nǔ Ðó Kpɔ́ Xá Mɛ̌si Ce Gbɔn?

Nɛ̌ Un ka Sixu Nɔ Wà Nǔ Ðó Kpɔ́ Xá Mɛ̌si Ce Gbɔn?

 Mɛ̌si ce, linkpɔ́n ce

 É lín oo, é yá oo, ɖibla nyí wemaxɔmɛví lɛ bǐ wɛ nɔ ɖó mɛ̌si e ye nɔ mɔ ɖɔ é kún nyɔ́ xomɛ ó, nɔ hɛn nǔ gángángán, alǒ è na ɖɔ kpowun ɔ, nyla hun é ɖé.

  •   Luis, ee ɖó xwè 21 é flín ɖɔ: “Un ɖó mɛ̌si ɖé, bɔ hwɛhwɛ ɔ, é nɔ ɖɔ xó e nɔ cí hwǐ sɔ́ mɛ ɖɔhun lɛ é, bo nɔ wà nǔ xá azɔ̌mɛví tɔn lɛ kpo mɛmasí kpo. Ðó é ko ɖò gbɔjɛ tɔn ɖaxó ɔ mɛ na byɔ wɛ wutu ɔ, é sixu nɔ mɔ ɖɔ emi na bo nɔ wà nǔ gbɔn mɔ̌ ɔ, é dɔn, ɖó azɔ̌ kún ɖò na gblé dó emi wɛ ó.”

  •   Melanie, ee ɖó xwè 25 é flín ɖɔ mɛ̌si emitɔn nɔ gbà acɛ emi wu hú azɔ̌mɛví ɖě lɛ. “Hwɛjijɔ e é nɔ ba dó wà mɔ̌ xá mì é wɛ nyí ɖɔ nyi kún ɖò sinsɛn nukúnɖeji ɖé mɛ ó. É ɖɔ ɖɔ nǔ sɔ́ nú nyi wɛ emi ɖè ɖó hwenu e un na wá sù é ɔ, è na dóya nú mì.”

 Nú è ɖó mɛ̌si e nɔ syɛn nukún é ɖé ɔ, nǔɖe lɛ ɖè bɔ è sixu wà bonu nǔ lɛ na bɔkun nú mɛ ɖò xwè ɔ mɛ. Tɛ́n wěɖexámɛ e bɔ d’ewu lɛ é kpɔ́n.

 Wěɖexámɛ e na d’alɔ mɛ lɛ é

  •   Nɔ huzu sɔgbe xá ninɔmɛ ɔ. Nǔ e mɛ̌si lɛ nɔ ɖó nukún ɖò wemaxɔmɛví lɛ sí lɛ é nɔ gbɔn vovo. Tɛ́n kpɔ́n bo mɔ nukúnnú jɛ nǔ e ɖó nukún wɛ mɛ̌si towe ɖè ɖò así towe é wu, bo dó gǎn bá huzu sɔgbe xá.

     Nǔgbododó Biblu tɔn: “Mɛ e ɖó nǔnywɛ é ni ɖótó, bo na yí nǔnywɛ dó nǔnywɛ jí.”—Nǔnywɛxó 1:5.

     “Un mɔ ɖɔ un ɖó na huzu sɔgbe xá jlǒ mɛ̌si ce tɔn lɛ, enɛ wu ɔ, un wà nǔ e wu un kpé é bǐ bo wà azɔ̌ ɔ lee é ba gbɔn é. Enɛ zɔ́n bɔ é bɔwǔ nú mì bɔ un wà nǔ ɖó kpɔ́ xá ɛ alɔ ɖ’alɔ mɛ.”—Christopher.

  •   Nɔ sí mɛ. Tɛ́n kpɔ́n bo nɔ ɖɔ xó nú mɛ̌si towe lɛ kpo sísí kpo. A na bo tlɛ nɔ lin ɖɔ ye kún sɔ́ jɛxa sísí emitɔn ó hǔn, ma dó mɛmasí gbè nú ye gbeɖé ó. Nɔ flín ɖɔ ye nɔ mɔ we dó mɔ azɔ̌mɛví yetɔn, b’ɛ ka sɔgbe, ye nyí gbɛ̌ towe ǎ.

     Nǔgbododó Biblu tɔn: “Xó mitɔn lɛ ni nɔ nyɔ́ sè tɛgbɛ, bo nɔ dɔn mɛ; mi na tuùn lee mi na nɔ na xósin mɛ ɖokpo ɖokpo gbɔn é.”—Kolosinu lɛ 4:6.

     “Azɔ̌mɛví lɛ nɔ ɖó sísí e mɛ̌si lɛ jɛxa é nú ye hwebǐnu ǎ, enɛ wu ɔ, gǎn e a nɔ dó bo nɔ ɖó sísí nú mɛ̌si towe lɛ é sixu zɔ́n bɔ vogbingbɔn ɖaxó ɖé na ɖò lee ye nɔ wà nǔ xá we gbɔn é mɛ.”—Ciara.

  •   Nɔ mɔ nukúnnú jɛ nǔ mɛ. Gbɛtɔ́ wɛ mɛ̌si lɛ lɔmɔ̌ nyí. Tinmɛ enɛ tɔn wɛ nyí ɖɔ ye ɖó tagba yetɔn lɛ kpo adohu adohu yetɔn lɛ kpo mɛ bǐ ɖɔhun. Enɛ wu ɔ, ma wá gbeta ɔ kɔn kpowun ɖɔ, ‘Mɛ̌si ce nylahun dín’ alǒ ‘Mɛ̌si ce gbɛ́ wǎn nú mì’ ó.

     Nǔgbododó Biblu tɔn: “Mǐ mɛ bǐ wɛ nɔ wà nǔ nyi dò gbɔn alɔkpa gegě mɛ.”—Jaki 3:2.

     “Azɔ̌ syɛnsyɛn ɖé wɛ mɛ̌si lɛ ɖó. Dǒ nukún mɛ kpɔ́n ɖɔ ye na tɛ́n kpɔ́n bo kplɔ́n nǔ azɔ̌mɛví enɛ lɛ bǐ bɔ ye na setónú. Un mɔ ɖɔ un ɖó na nɔ bló bɔ azɔ̌ ɔ na bɔkun nú mɛ̌si lɛ, bonu linkpɔ́n yetɔn na ɖekpo.”—Alexis.

  •    Nɔ ɖɔ xó nú mɛjitɔ́ towe lɛ. Mɛjitɔ́ towe lɛ wɛ nyí alɔgɔnúmɛtɔ́ towe ɖagbe hugǎn lɛ. Ye ba ɖɔ a ni yì nukɔn ɖò wemaxɔmɛ, bɔ wěɖexámɛ yetɔn sixu d’alɔ we bɔ a na ɖí xwi xá mɛ̌si e nɔ syɛn nukún é ɖé.

     Nǔgbododó Biblu tɔn: “È lɛ́n nǔɖe na wà bo ma ɖó te nú mɛɖé ǎ ɔ, é nɔ yì ta ǎ.”—Nǔnywɛxó 15:22.

     “Nú è na ɖeɖɛ tagba lɛ ɔ, mɛjitɔ́ lɛ ko mɔ nǔ gegě kpɔ́n ɖò ali enɛ nu hú mɛ winnyawinnya lɛ. Enɛ wu ɔ, nɔ xwedó wěɖexámɛ yetɔn lɛ. Enɛ sixu zɔ́n bɔ é na kpa we.”—Olivia.

 Lee a sixu ɖɔ xó nú mɛ̌si towe gbɔn é

 Ðò ninɔmɛ ɖé lɛ mɛ ɔ, é sixu byɔ ɖɔ a ni ɖɔ xó nú mɛ̌si towe dó wuvɛ̌ e mɔ wɛ a ɖè, ɖó wǔtu tɔn lɛ é wu. Enyi ado ɖò huhu we wɛ dó nǔ e é na jì é wu hǔn, xɛsi ma ɖi we ó, é nyí nǔdindɔn ǎ. Xóɖɔɖókpɔ́ ɖé wɛ bo sixu yì ganji lee a ma tlɛ lin gbɔn ǎ é, bo na lɛ́ hɛn lè wá.

 Nǔgbododó Biblu tɔn: “Mǐ ni bo ba nǔ e nɔ dɔn fífá wá . . . é.”—Hlɔmanu lɛ 14:19.

 “Nú é cí ɖɔ hwiɖokponɔ wu wɛ mɛ̌si ɔ nɔ nylahun dó hǔn, kanbyɔ ɛ ɖɔ emi ka wà nǔɖe nyi dò n’i wɛ à jí. Xósin tɔn sixu d’alɔ we bɔ a na tuùn lee a na jlá nǔ lɛ ɖó gbɔn é.”—Juliana.

 “Enyi a yì mɔ mɛ̌si ɔ cobɔ é wá klási ɔ alǒ ɖò azɔ̌ gudo, bo ɖɔ lee nǔ cí nú we dó tagba ɔ wu é n’i ɔ, é na nyɔ́ hugǎn. Vlafo ɔ, é sixu nɔ jlɛ̌ jí bo ɖó sísí nú lee a ɖɔ xó ɔ gbɔn é.”—Benjamin.

 NǓ E JƐ NǓGBO É ÐÉ

 “Kɛ́n ce lɛ ɖò dò yì wɛ, bɔ mɛ̌si ce ka kpɔ́n jɛ ce jí ɖebǔ ǎ. Un jló na jó azɔ̌mɛ dó ɖó é ɖò gbɛ̀ hɛn gblé nú mì wɛ.

 “Un yì ba wěɖexámɛ ɖò mɛ̌si ɖevo gɔ́n. É ɖɔ nú mì ɖɔ: ‘É ko tuùn we ganji ǎ, bɔ hwi lɔ ka ko tuùn i ganji ǎ. A ɖó na yì ɖɔ n’i ɖɔ emi ɖò wuvɛ̌ sè wɛ. Wǎgbɔ tɔn ɔ, mɔ̌ e a na wà é sixu d’alɔ azɔ̌mɛví ɖevo e xó ɖiɖɔ n’i nɔ dó xɛsi lɛ é.’

 “Un ba na wà mɔ̌ ɖebǔ ǎ! Amɔ̌, un lin tamɛ dó nǔ e é ɖɔ é jí bo mɔ ɖɔ xó jɔ xó wɛ é ɖɔ. Nú un ba ɖɔ nǔ lɛ ni huzu ɔ, un ɖó na ɖè afɔ ɖé jɛ nukɔn.

 “Ayihɔngbe tɔn ɔ, un sɛkpɔ́ mɛ̌si ce bo ɖɔ n’i kpo sísí kpo ɖɔ un yí wǎn nú nǔ e é nɔ kplɔ́n mǐ lɛ é tawun, bo ba na ɖu nǔkplɔnmɛ tɔn lɛ sín lè ganji. Amɔ̌, ado ɖò huhu mì wɛ bɔ un tuùn nǔ e un na wà é ǎ. É ɖè wě kpɛɖé xá mì, bo ɖɔ ɖɔ enyi un jló ɔ, emi na nɔ d’alɔ mì ɖò azɔ̌ gudo alǒ gbɔn Ɛntɛnɛti jí.

 “É kpaca mì! Xóɖɔɖókpɔ́ enɛ zɔ́n bɔ un kpéwú bo bló bɔ kancica e ɖò nyi kpo mɛ̌si ce kpo tɛntin é kpɔ́n te d’eji, bo lɛ́ zɔ́n bɔ nǔ lɛ bɔkun nú mì ɖò wemaxɔmɛ ce hugǎn.”—Maria.

 Wěɖexámɛ: Nú nǔ lɛ ma ɖò yiyi wɛ ganji ɖò hwi kpo mɛ̌si ɖé kpo tɛntin ǎ hǔn, hɛn dó ayi mɛ ɖɔ nǔ sɔ́ nú we wɛ enɛ ɖè nú hwenu e a na wá nyí mɛxo é. Katie, ee ɖó xwè 22 é ɖɔ: “A na bo tlɛ yí kúnnuɖewema gudo ɔ, a na ɖibla xò gò mɛ e ɖò tɛn acɛkpikpa tɔn mɛ, bo ma ka na nɔ nyɔ́ xomɛ dó wǔ we hwebǐnu ǎ é ɖé lɛ. Nú a kpéwú bo ɖí xwi xá wuvɛ̌ e a nɔ mɔ ɖó mɛ̌si ɖé wu lɛ é ɔ, é na bɔwǔ nú we bɔ a na ɖí xwi xá tagba e a na mɔ ɖó mɛ ɖevo lɛ wu ɖò nukɔnmɛ lɛ é hugǎn.”