Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

A Ngɔ A He Kɛ Ha Ngɛ Mɛ Nitsɛmɛ A Suɔmi Nya

A Ngɔ A He Kɛ Ha Ngɛ Mɛ Nitsɛmɛ A Suɔmi Nya

NGƐ Odasefohi nɛ a kɛ kã ngɛ fiɛɛe ngɛ hehi nɛ Matsɛ Yemi fiɛɛli fuu a he hia ngɛ ɔ a kpɛti ɔ, wa ngɛ nyɛmimɛ yihi fuu nɛ a sɛ we gba si himi mi nɛ mɛ hu a ngɛ ní tsumi nɛ ɔ tsue. A kpɛti nihi fuu kɛ jeha nyɔngmahi abɔ ngɛ ní tsumi nɛ ɔ tsue ngɛ ma se. Jeha komɛ nɛ be ɔ, mɛni lɛ ye bua mɛ nɛ a nyɛ ma a juɛmi nya si kaa a ma ya sɔmɔ ngɛ ma se ɔ? Mɛni níhi a si kpamihi nɛ a ná? Mɛni je yi mi kpɔ nɛ a mwɔ ɔ mi kɛ ba? Wa bi nyɛmimɛ yi nɛ ɔmɛ nɛ a ngɛ níhi a si kpami ɔ a kpɛti ni komɛ munyu. Ke o ji nyɛmiyo nɛ sɛ we gba si himi mi, nɛ o suɔ kaa o maa tsu ní tsumi nɛ ngɛ bua jɔmi nɛ ɔ eko ɔ, wa he ye kaa a níhi a si kpami ɔ maa ye bua mo. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Mawu sɔmɔli tsuo ma nyɛ ma ná a nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ he se.

A YI MI PEE WE MƐ ENYƆƆNYƆ HU

Anita

Anɛ e peeɔ mo kaa akɛnɛ o ji blɔ gbalɔ nɛ sɛ we gba si himi mi he je ɔ, o be nyɛe maa fiɛɛ ngɛ ma se lo? Jinɛ Anita nɛ amlɔ nɛ ɔ e ye maa pee jeha 75 ɔ susu kaa e be nyɛe maa fiɛɛ ngɛ ma se. E wa ngɛ England, nɛ lejɛ ɔ ji he nɛ e je blɔ gbami ní tsumi ɔ sisi ngɛ. E je blɔ gbami ní tsumi ɔ sisi benɛ e ye jeha 18. E de ke: “I suɔ kaa ma tsɔɔ nihi Yehowa he ní, se i susuu we he gblee kaa ma nyɛ ma ya sɔmɔ ngɛ ma se. I nui ma se gbi ko, nɛ i susu kaa i be nyɛe ma kase eko gblee. Enɛ ɔ he ɔ, benɛ ye nine su womi nɔ kaa ma ya Gilead Sukuu ɔ eko ɔ, e pee mi nyakpɛ wawɛɛ. E pee mi nyakpɛ kaa nɔ ko kaa imi nɛ ɔ hu i ná he blɔ kaa kikɛ. Se i de ye he ke, ‘ke Yehowa le kaa ma nyɛ ɔ, lɛɛ ma ka ma hyɛ.’ Nɛ i ngɛ dee nɛ ɔ, maa pee jeha 50 ji nɛ ɔ nɛ. Kɛ je jamɛ a be ɔ kɛ ba si mwɔnɛ ɔ, i ngɛ sɔmɔe kaa ma se sane kpakpa fiɛɛlɔ ngɛ Japan.” Anita kpale de ke: “Be komɛ ɔ, i kɛ bua jɔmi deɔ nyɛmimɛ yihewi ke, ‘Nyɛ wo nyɛ baagi, nɛ́ nyɛ ba piɛɛ ye he kɛ tsu ní tsumi nɛ ɔ!’ Ye bua jɔ kaa a ti nihi fuu pee jã.”

NƆ́ NƐ HA NƐ A NÁ KÃ

Nyɛmimɛ yihi fuu nɛ a sɔmɔ ngɛ ma se ɔ ye gbeye bɔɔ be mi nɛ a ngɛ blɔ nya toe kaa a maa ya lejɛ ɔ. Mɛni ye bua mɛ nɛ a ná kã a?

Maureen

Maureen nɛ amlɔ nɛ ɔ e ye maa pee jeha 65 ɔ de ke: “Benɛ i ngɛ wae ɔ, i suɔ kaa i kɛ ye wami maa pee nɔ́ ko nɛ ni kpahi ma ná he se.” Benɛ e ye jeha 20 ɔ, e hia kɛ ho Quebec nɛ ngɛ Canada a ya. Jamɛ a be ɔ, blɔ gbali fuu a he hia ngɛ lejɛ ɔ. E de ke: “Pee se ɔ, a fɔ mi nine kaa ma ya Gilead Sukuu ɔ eko, se i ye gbeye kaa ma ya he ko nɛ i yɛ hyɛ, be mi nɛ ye huɛ ko piɛɛ we ye he.” E de hu ke: “Jehanɛ hu ɔ, i yeɔ tsui kaa ma je ye yayo nɛ ngɛ ye papaa nɛ tlɔ sa mi ɔ hyɛe ɔ he. I sɔle nyɔnyɔɔnyɔ kɛ ye hɛ mi vo nyu kaa Yehowa nɛ ye bua mi. Benɛ i kɛ ye fɔli susu sane ɔ he ɔ, a de mi ke ma ya sukuu ɔ. Nyɛmimɛ nɛ a ngɛ wa we asafo ɔ mi ɔ hu je a tsui mi kɛ ye bua ye fɔli ɔmɛ. I na Yehowa yemi kɛ buami ɔ, nɛ enɛ ɔ ha nɛ i ná nɔ mi mami kaa e maa hyɛ imi hu ye nɔ. Enɛ ɔ he ɔ, i ma ye juɛmi nya si kaa ma ya!” Maureen je ma se sane kpakpa fiɛɛmi ní tsumi ɔ sisi ngɛ jeha 1979 ɔ mi ngɛ Afrika Pu Sinɔ He. E kɛ jeha 30 kɛ se sɔmɔ ngɛ lejɛ ɔ. Amlɔ nɛ ɔ, Maureen ngɛ e yayo nɔ hyɛe ngɛ Canada, se loloolo ɔ, e ngɛ sɔmɔe kaa blɔ gbalɔ klɛdɛɛ. Be mi nɛ e kai sɔmɔmi nɛ e sɔmɔ jeha komɛ nɛ be ngɛ ma se ɔ, e de ke: “Be fɛɛ be ɔ, Yehowa haa mi ye hiami níhi ngɛ be nɛ sa mi.”

Wendy

Wendy nɛ amlɔ nɛ ɔ e ye maa pee jeha 65 ɔ bɔni sɔmɔmi kaa blɔ gbalɔ ngɛ Australia be mi nɛ e ji yiheyo ɔ. E de ke: “I gboɔ zo wawɛɛ, nɛ e yeɔ ha mi kaa i kɛ nɔ ko nɛ i li lɛ maa sɛɛ ní. Se blɔ gbami ní tsumi ɔ ye bua mi nɛ i kase bɔ nɛ i kɛ nɔ fɛɛ nɔ maa sɛɛ ní ha, enɛ ɔ he ɔ, i ba ná kã. Pee se ɔ, i ba na kaa zo gbomi pee we ye nyagba hu. Blɔ gbami ní tsumi ɔ ha nɛ i kɛ ye hɛ fɔɔ Yehowa nɔ, nɛ i ba ná nɔ mi mami kaa ma nyɛ ma sɔmɔ ngɛ ma se. Jehanɛ hu ɔ, nyɛmiyo ko nɛ e sɛ we gba si himi mi nɛ e kɛ jeha 30 kɛ se sɔmɔ kaa ma se sane kpakpa fiɛɛlɔ ngɛ Japan ɔ fɔ mi nine kaa ma ba piɛɛ e he nɛ waa kɛ nyɔhiɔ etɛ ya fiɛɛ ngɛ Japan. Fiɛɛmi ní tsumi ɔ nɛ i piɛɛ e he kɛ tsu ngɛ lejɛ ɔ ha nɛ i ná suɔmi ɔ kaa ma ya fiɛɛ ngɛ ma se.” Maa pee jeha 1985 ɔ mi ɔ, Wendy hia kɛ ho ma ko nɛ a tsɛɛ ke Vanuatu ɔ ya. Vanuatu ji wo kpɔ nɛ ngɛ Australia beleku je. E kɛ Australia mi kɛmi maa pee si tomi 1,100.

Loloolo ɔ, Wendy ngɛ Vanuatu, nɛ amlɔ nɛ ɔ, e ngɛ sɔmɔe ngɛ gbi sisi tsɔɔmi ní tsumi he nɛ be Betel. E de ke: “Ke i na bɔ nɛ a ngɛ asafohi kɛ kuuhi tsɔe ngɛ hehi nɛ a tsɔ a he banee ɔ, ye bua jɔɔ wawɛɛ. Ní tsumi bɔɔ nɛ i nyɛ tsu ha Yehowa ngɛ wo kpɔ nɛ ɔ nɔ ɔ haa nɛ ye bua jɔɔ wawɛɛ.”

Kumiko (kpɛti)

Kumiko nɛ amlɔ nɛ ɔ e ye maa pee jeha 65 ɔ sɔmɔ kaa blɔ gbalɔ ngɛ Japan. Blɔ gbalɔ nɛ piɛɛ e he ɔ de lɛ ke a hia kɛ ho Nepal ya. Kumiko de ke: “E pɔɔ mi demi ke waa hia, se i deɔ lɛ ke i be nyɛe. E peeɔ mi kaa i be nyɛe ma kase gbi nɛ a tuɔ ngɛ lejɛ ɔ, nɛ lejɛ ɔ si himi ɔ hu he maa wa ha mi. Blɔ nɔ nɛ ma gu kɛ ná sika nɛ ma kɛ ya a hu pee dengme. Benɛ i ngɛ ye haomi nɛ ɔmɛ a he susue ɔ, i kɛ moto ya nɔ si, nɛ a kɛ mi ya fɔ hiɔ tsami he. I bi ye he ke: ‘Ngɛ enɛ ɔ se ɔ, mɛnɔ le nɔ́ nɛ maa ba? Eko ɔ, ma nu hiɔ ko nɛ nya wa, nɛ i be nyɛe ma sɔmɔ kaa blɔ gbalɔ ngɛ ma se. Anɛ i be nyɛe nɛ i kɛ jeha kake po nɛ sɔmɔ ngɛ ma se lo?’ I sɔle wawɛɛ kɛ ha Yehowa konɛ e ye bua mi.” Benɛ a je Kumiko kɛ je hiɔ tsami he ɔ, e ya slaa Nepal, nɛ pee se ɔ e kɛ blɔ gbalɔ nɛ piɛɛ e he ɔ hia kɛ ho lejɛ ɔ ya.

Benɛ Kumiko kai jeha 10 nɛ e kɛ sɔmɔ ngɛ Nepal ɔ, e de ke: “Yehowa ye bua mi nɛ i gblee haomihi nɛ i kɛ kpe ɔ mi kaa bɔ nɛ Israel bi ɔmɛ gblee Wo Tsu ɔ mi ɔ. Ye bua jɔ wawɛɛ kaa i ya sɔmɔ ngɛ he nɛ fiɛɛli fuu a he hia ngɛ. Behi fuu ɔ, ke i kɛ weku ko ngɛ Baiblo ɔ mi sɛ gbi ɔ he susue ɔ, a paka mi bi ɔmɛ maa pee enuɔ aloo ekpa ba buɔ tue. Jokuɛwi po kpaa mi pɛɛ kaa ma ha mɛ wa dɛ womi ɔ eko. Nihi nɛ a ngɛ zugba kpɔ ɔ mi ɔ buɔ munyu ɔ tue wawɛɛ, nɛ lɔ ɔ haa nɛ fiɛɛmi ɔ ngɔɔ ngɛ lejɛ ɔ.”

BƆ NƐ A TSU NYAGBAHI A HE NÍ HA

E be nyakpɛ kaa nyɛmimɛ yihi nɛ a sɛ we gba si himi mi nɛ a ngɛ kã nɛ ɔ tsɔɔ kaa a kɛ nyagbahi kpe. Mɛni blɔ nɔ a gu kɛ tsu he ní?

Diane

Diane nɛ je Canada nɛ amlɔ nɛ ɔ e ye maa pee jeha 60 kɛ se, nɛ e kɛ jeha 20 sɔmɔ kaa ma se sane kpakpa fiɛɛlɔ ngɛ Côte d’Ivoire a de ke: “Sisije ɔ, e he wa ha mi kaa ma je ye weku ɔ he. I sɔle kɛ bi Yehowa kaa e ye bua mi nɛ ma ná suɔmi kɛ ha nihi nɛ a ngɛ ye zugba kpɔ ɔ mi ɔ. Nyɛminyumu Jack Redford nɛ piɛɛ nihi nɛ a tsɔɔ wɔ ní ngɛ Gilead ɔ he ɔ de wɔ ke, sisije ɔ, eko ɔ, bɔ nɛ si himi ɔ ngɛ ha ngɛ zugba kpɔ nɛ a ma ha wɔ ɔ mi ɔ ma nyɛ ma ha nɛ waa pee basaa, aloo wa he mi nɛ po, titli ɔ, ke waa kɛ ohia futaa si himi ya kpe. Se e de ke: ‘Koo ngɔ o juɛmi kɛ ma ohia a nɔ. Moo hyɛ ni ɔmɛ a hɛ mi. Moo hyɛ bɔ nɛ a peeɔ a ní ha ke a nu Baiblo ɔ mi anɔkuale ɔ.’ I pee jã, nɛ i ná jɔɔmihi babauu! Ke i ngɛ Matsɛ Yemi sɛ gbi ɔ fiɛɛe ɔ, i naa kaa ni ɔmɛ a bua jɔ!” Mɛni ji nɔ́ kpa ko nɛ ye bua Diane nɛ e nyɛ fiɛɛ ngɛ ma se? E de ke: “I kɛ ye Baiblo kaseli ɔmɛ peeɔ huɛ, nɛ ke a ba pee Yehowa sɔmɔli anɔkualetsɛmɛ ɔ, ye bua jɔɔ. Ye zugba kpɔ ɔ ba pee kaa ye ma mi. I ba ná nyɛmɛ kɛ tsɛmɛ, kɛ nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi ngɛ asafo ɔ mi kaa bɔ nɛ Yesu wo si ɔ.”Mar. 10:29, 30.

Anne nɛ amlɔ nɛ ɔ e ye maa pee jeha 45 ɔ ngɛ sɔmɔe ngɛ Asia, ngɛ ma ko nɛ a tsi wa ní tsumi ɔ nya ngɛ mi ɔ nɔ. E de ke: “Jeha komɛ nɛ be ɔ, i sɔmɔ ngɛ he slɔɔtohi ngɛ ma se, nɛ i kɛ nyɛmimɛ yihi nɛ a je ma slɔɔtohi a nɔ, nɛ e slo bɔ nɛ a ti nɔ tsuaa nɔ peeɔ e ní ha a hi he kake. Be komɛ ɔ, enɛ ɔ haa nɛ wa nui wa sibi sisi, nɛ wa peeɔ ní komɛ nɛ dɔɔ wa sibi wawɛɛ. Ke e ba lɛ jã a, i bɔɔ mɔde kaa ma hɛ kɛ su nihi nɛ i kɛ mɛ ngɛ we kake mi ɔ a he, konɛ ma nu bɔ nɛ a peeɔ a ní ha a sisi saminya. Jehanɛ hu ɔ, i bɔɔ mɔde kaa ma je suɔmi kpo kɛ tsɔɔ mɛ, nɛ ma nu mɛ sisi. Ye bua jɔ kaa jamɛ a mɔde bɔmi ɔ wo yiblii kpakpa, nɛ lɔ ɔ ha nɛ i kɛ nihi fuu pee huɛ nɛ nyu bi ngɛ wa kpɛti. Enɛ ɔ ye bua mi nɛ i nyɛ tsu ní tsumi nɛ a kɛ wo ye dɛ ɔ.”

Ute

Ngɛ jeha 1993 ɔ mi ɔ, a ha nɛ Ute nɛ e je Germany nɛ amlɔ nɛ ɔ e ye maa pee jeha 55 ɔ ya sɔmɔ kaa ma se sane kpakpa fiɛɛlɔ ngɛ Madagascar. E de ke: “Sisije ɔ, e he wa ha mi kaa ma kase gbi nɛ a tuɔ ngɛ lejɛ ɔ. Latsa hu ngɛ lejɛ ɔ, nɛ e he ba hia nɛ ma hwu kɛ si asla, pa mi lohwe tsɔwitsɔwi komɛ nɛ a haa nɔ hiɔ, kɛ pɔpɔli. Se nihi ye bua mi wawɛɛ. Nyɛmimɛ yihi nɛ a ngɛ lejɛ ɔ kɛ a bimɛ, kɛ ye Baiblo kaseli to a tsui si nɛ a ye bua mi nɛ i ba nu gbi ɔ saminya. Ke i be he wami ɔ, nɔ nɛ i kɛ lɛ ngɛ ma se sane kpakpa fiɛɛmi ní tsumi ɔ tsue ngɛ lejɛ ɔ jeɔ suɔmi mi kɛ hyɛɛ ye nɔ. Se Yehowa ji nɔ nɛ ye bua mi wawɛɛ. I jeɔ ye tsui mi kɛ sɔleɔ haa Yehowa daa, nɛ i deɔ lɛ níhi nɛ ngɛ ye nya gbae. Lɔ ɔ se ɔ, i toɔ ye tsui si kaa e ma ha heto. Be komɛ ngɛ nɛ ligbi komɛ aloo nyɔhiɔ komɛ a se loko i naa kaa e tsu ye nyagba a he ní ha mi. Yehowa tsu ye nyagba amɛ tsuo a he ni ha mi.” Jeha 23 ji nɛ ɔ nɛ Ute ngɛ sɔmɔe ngɛ Madagascar.

JƆƆMIHI NƐ SE BE NƐ A NÁ

Kaa bɔ nɛ nihi nɛ a ya sɔmɔɔ ngɛ he nɛ fiɛɛli fuu a he hia ngɛ ɔ pɔɔ demi ɔ, nyɛmimɛ yihi nɛ a sɛ we gba si himi mi nɛ ɔ hu tsɔɔ kaa, sɔmɔmi ngɛ ma se ɔ ha nɛ a ná jɔɔmihi fuu. Mɛni ji jɔɔmi nɛ ɔ ekomɛ?

Heidi

Heidi nɛ e je Germany nɛ amlɔ nɔ ɔ e ye maa pee jeha 70 kɛ se ɔ ngɛ sɔmɔe kaa ma se sane kpakpa fiɛɛlɔ ngɛ Côte d’Ivoire kɛ je jeha 1968 ɔ mi. E de ke: “Nɔ́ nɛ peeɔ mi bua jɔmi pe kulaa ji kaa ma na kaa nihi nɛ i kɛ mɛ kase Baiblo ɔ ‘ngɛ nyɛɛe ngɛ anɔkuale ɔ nya.’ Amlɔ nɛ ɔ, nihi nɛ i kɛ mɛ kase Baiblo ɔ a kpɛti ni komɛ ngɛ sɔmɔe kaa daa blɔ gbali kɛ asafo mi nikɔtɔmahi. A kpɛti nihi fuu tsɛɛ mi ke Yayo aloo Maa. Asafo mi nikɔtɔma nɛ ɔmɛ a ti nɔ kake kɛ e yo, kɛ e bimɛ ngɔ mi kaa a weku no. Enɛ ɔ he ɔ, Yehowa ha nɛ i ná binyumu, nganyɛ, kɛ bibimɛ etɛ.”3 Yoh. 4.

Karen (kpɛti)

Karen nɛ amlɔ nɛ ɔ e ye maa pee jeha 75 nɛ e je Canada a hu sɔmɔ ngɛ Afrika Pu Sinɔ He maa pee jeha 20 kɛ se. E de ke: “Ma se sane kpakpa fiɛɛmi ní tsumi ɔ ha nɛ i kase kaa ma ngɔ ye he kɛ sã afɔle, ma je suɔmi kpo, nɛ ma to ye tsui si. Jehanɛ hu ɔ, nihi nɛ a je ma kpahi a nɔ nɛ i kɛ mɛ sɔmɔ ɔ ha nɛ i kase níhi fuu. I ba yɔse kaa a ma nyɛ maa gu blɔ slɔɔtohi a nɔ kɛ tsu nɔ́ ko he ní. Amlɔ nɛ ɔ, i ngɛ huɛmɛ fuu ngɛ je kɛ wɛ, nɛ enɛ ɔ ji jɔɔmi agbo! E ngɛ mi kaa wa si himi kɛ sɔmɔmi ní tsumi ɔ tsake mohu lɛɛ, se loloolo ɔ huɛmɛ ji wɔ.”

Margaret nɛ amlɔ nɛ ɔ e piɛ bɔɔ nɛ e maa ye jeha 80 nɛ e je England ɔ sɔmɔ kaa ma se sane kpakpa fiɛɛlɔ ngɛ Laos. E de ke: “Sɔmɔmi nɛ i sɔmɔ ngɛ ma se ɔ ha nɛ i yɔse bɔ nɛ Yehowa gblaa ni slɔɔtoslɔɔtohi kɛ baa e we asafo ɔ mi ha. Níhi a si kpami nɛ ɔ wo ye hemi kɛ yemi ɔ mi he wami wawɛɛ. E ha nɛ i ná nɔ mi mami kaa Yehowa nɛ e ngɛ e blɔ nya tomi ɔ kudɔe, nɛ e ma ha nɛ e yi mi tomi ɔmɛ nɛ ba mi.”

Ngɛ anɔkuale mi ɔ, nyɛmimɛ yihi nɛ a sɛ we gba si himi mi nɛ a ngɛ sɔmɔe ngɛ ma se ɔ pee nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa kaa Kristofohi. A sa yi jemi. (Many. 11:40, NW) A yi bɔ ɔ hu ngɛ hɛ mi yae. (La 68:11, NW) Anɛ o ma nyɛ maa to o níhi a he blɔ nya konɛ o kase nyɛmimɛ yihi nɛ a ngɛ kã nɛ ɔ lo? Ke o pee jã a, atsinyɛ jemi ko be he kaa ‘o maa ka Yehowa, nɛ o maa na kaa e hi.’La 34:8.